Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3MCdo/14/2012 Identifikačné číslo spisu: 1208206111 Dátum vydania rozhodnutia: 06.08.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 243iods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd pripomína, že skutkový základ sporu sa v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže zmeniť a prieskumná činnosť najvyššieho súdu v takomto konaní smeruje iba k posúdeniu právnej kvalifikácie veci vrátane procesných aspektov bez toho, že by bol oprávnený zasahovať do skutkového stavu, zisteného do právoplatného skončenia konania na súdoch nižších stupňov. Prípadná neúplnosť alebo skutkových zistení a tiež nesprávnosť skutkových záverov, ku ktorým súdy dospeli a na ktorých založili svoje rozhodnutia, nie je relevantným dôvodom na podanie mimoriadneho dovolania (

§ 243fods.

1 písm. a/ až c/ O.s.p.). Generálny prokurátor nenamieta, že v danom prípade došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.; existencia vád tejto povahy ani nevyšla v konaní pred najvyšším súdom najavo. Inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka konania, ktoré nemožno podriadiť pod § 237 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý je formulovaný vo výroku meritórneho rozhodnutia súdu. Pri hodnotení konkrétne namietanej vady súd skúma, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, ak by k predmetnej vade konania nedošlo (

tiež IV. ÚS 35/2012). Tzv. inou vadu konania je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia (R 111/1998 a III. ÚS 551/2012). Nepreskúmateľné je rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Rozhodnutie súdu (až na zákonné výnimky -

napr. § 157 ods. 4 O.s.p. alebo § 219 ods. 2 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky zistené skutkové okolnosti, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak po skutkovom vymedzení predmetu konania podá na základe svojich skutkových záverov zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval, prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a k akým právnym záverom dospel. V rozsudku z 1. marca 2004 sp. zn. MCdo 264/2002, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 20/2004 (a na ktorý poukazuje generálny prokurátor), najvyšší súd vyslovil názor, že „platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky, vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy.“ Na bližšie vysvetlenie najvyšší súd v tomto rozsudku uviedol, že odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený zmluvnou pokutou, avšak nie vždy aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vzniká medzi jej účastníkmi nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečovaciemu záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečovacieho záväzku vplyv. Najvyšší súd tento právny záver zastáva aj v preskúmavanej veci. So zreteľom na obsah mimoriadnym dovolaním napadnutého rozsudku dodáva, že zmluvná pokuta, okrem (a/) zabezpečovacej (prevenčnej) funkcie, v rámci ktorej slúži ako právny prostriedok zabezpečujúci záväzok akcesorickej povahy, plní aj (b/) funkciu reparačnú, v rámci ktorej treba na ňu hľadieť ako na paušalizovanú náhradu škody - veriteľovi uľahčuje pozíciu v spore s dlžníkom, lebo nemusí preukazovať (vopred odhadnutú a zmluvnými stranami odsúhlasenú a dohodnutú) výšku škody; zároveň zmluvná pokuta predstavuje (c/) aj istý trest za porušenie zmluvnej povinnosti, pričom veriteľ má právo na zmluvnú pokutu aj vtedy, keď mu žiadna škoda nevznikla (

§ 544ods.

1 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. K tomu záveru dospel z nasledovných dôvodov:

1. V danom prípade odvolací súd vo svojom rozsudku konštatoval, že „priznanie zmluvnej pokuty za omeškanie, tak ako si ju uplatnil odporca, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď by navrhovateľka za porušenie tej istej povinnosti, t.j. omeškanie s plnením peňažného dlhu, bola sankcionovaná dvakrát (odstúpenie od zmluvy, zmluvná pokuta), ale predovšetkým preto, že odstúpením od zmluvy zmluvná pokuta prestala plniť svoj zabezpečovací, preventívny charakter, keď zaplatenie zvyšnej dlžnej splátky už nie je možné vzhľadom na odstúpenie od zmluvy a jej zrušenie“. Táto formulácia nasvedčuje tomu, že odvolací súd sa takto vyjadril vo vzťahu k zmluvnej pokute za omeškanie navrhovateľky len s úhradou pri tretej splátke ceny za dielo, majúc zrejme za to, že právo odporcu na túto zmluvnú pokutu síce vzniklo a odstúpením od zmluvy nezaniklo (pozn. najvyššieho súdu: čo by znamenalo, že odvolací súd zastával názor totožný s vyššie uvedeným názorom najvyššieho súdu publikovaným v odbornom právnickom časopise), tomuto právu ale nemožno poskytnúť ochranu, resp. nemožno naň v danom prípade vziať zreteľ, lebo jeho výkon sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v rámci tohto konštatovania akcentoval dobré mravy a prevenčnú funkciu zmluvnej pokuty bez toho, aby náležite vysvetlil, k akým právnym záverom dospel pri zohľadnení ďalších funkcií zmluvnej pokuty. Bližšie nevysvetlený zostal aj záver odvolacieho súdu o tom, že z pohľadu dobrých mravov ide o neprijateľnú duplicitnú sankciu (v podobe odstúpenia od zmluvy a zároveň zmluvnej pokuty), aj vtedy, keď sa na tom zmluvné strany dobrovoľne dohodli a bez ohľadu na to, že v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute nepovažovali za významné (prípadne nemorálne či nespravodlivé), že s omeškaním dlžníka s úhradou splátky bude spojená tak možnosť odstúpenia od zmluvy, ako aj právo na zmluvnú pokutu.
2. Mimoriadne dovolanie dôvodne vytýka odvolaciemu súdu, že sa v odôvodnení svojho rozsudku zameral na zmluvnú pokutu za tretiu splátku ceny za dielo, pričom ponechal bez vysvetlenia tú skutočnosť, že odporca uplatňoval započítanie aj vo vzťahu k zmluvnej pokute za omeškanie navrhovateľky s úhradou pri druhej splátke ceny za dielo. So zreteľom na nepreskúmateľnosť, ktorá v preskúmavanej veci vyplýva z absencie vyššie uvedeného odôvodnenia právnych záverov, zrušil najvyšší súd časti rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (§ 243i O.s.p. v spojení s § 243b O.s.p.) a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie; pritom, a to práve z dôvodu nepreskúmateľnosti, nemohol posúdiť, či najvyšším súdom zrušované časti napadnutého rozsudku spočívajú na správnom právnom posúdení veci. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (

primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.