Obsah (10)

§ 18§ 250l§ 19§ 7§ 79§ 246c§ 167§ 169§ 157§ 221

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sži/5/2013 Identifikačné číslo spisu: 4012200907 Dátum vydania rozhodnutia: 19.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 18ods.

3 zákona o slobode informácií nie je možné v papierovej forme predložiť. Mali za to, že súdu dostatočne preukázali, ktorý orgán fiktívne rozhodnutia vydal dodajúc, že krajský súd chcel preskúmať iné rozhodnutia, aké boli označené v ich návrhoch. Dôvodili tiež, že krajský súd nesprávne označil seba za odvolací správny orgán, keďže Krajský súd v Nitre je nezávislým a nestranným súdom SR, a nie správnym orgánom. Poukazujúc na ustanovenia § 77 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 5 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) dospeli k záveru, že riaditeľa správy Okresného súdu Nitra možno považovať za správny orgán argumentujúc ďalej, že riaditeľ správy Okresného súdu Nitra vydal fiktívne rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní

§ 250la nasl.

OSP a nepochybne patrí do právomoci súdu preskúmať takéto rozhodnutie. Poukázali na to, že podali opravný prostriedok

§ 19ods.

4 zákona o slobode informácií a súdnou cestou sa domáhali preskúmania neprávoplatných prvostupňových rozhodnutí postupom

§ 250l

OSP a nakoľko krajský súd ani nedospel k záveru, že nie je daná právomoc na konanie

§ 7

OSP mali za to, že nemôže toto konanie zastaviť, keďže vec spadá do právomoci súdov SR. Argumentovali ďalej, že podali na krajskom súde opravný prostriedok

§ 79ods.

1 veta prvá v spojení s § 250m ods. 1 OSP, a nie odvolanie, ako to tvrdí krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Tiež v odvolaní namietali nezákonný postup krajského súdu, ktorý nerozhodol o ich žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov, a napriek tomu zastavil konanie vo veci. Rovnako nesúhlasili s postupom súdu, ktorý nenariadil vo veci pojednávanie, čím porušil ich právo na verejné prejednanie veci v ich prítomnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

§ 246cods.

1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 167ods.

2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

§ 169ods.

1 veta prvá OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

§ 157ods.

2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Článok 46 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo každého občana domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola ústavným právam občanov poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výrokovej časti. Nestačí len odkazovať na určité zákonné ustanovenia. Úlohou súdu je vysvetliť účastníkom konania, ako relevantné právne normy aplikoval na prejednávaný prípad. Toto vysvetlenie má byť pokiaľ možno stručné, ale najmä logické a zrozumiteľné pre účastníkov konania, aj keď títo nemajú právnické vzdelanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia, tak ako je citované vyššie, však nie je zrejmé a zrozumiteľné ako súd dospel k rozhodnutiu formulovanému vo výroku napadnutého uznesenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") z obsahu napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu súdneho spisu zistil nasledovné nezrovnalosti majúce za následok zmätočnosť napadnutého uznesenia. Pochybnosti vyvoláva predovšetkým označenie predmetu konania, keď v záhlaví a vo výroku napadnutého uznesenia je označené fiktívne rozhodnutie odporcu z

1. októbra 2012, avšak v odôvodnení uznesenia krajský súd uvádza rozhodnutie o čiastočnom odmietnutí poskytnúť informácie sp. zn. Inf 441/2012 z
2. októbra 2012, ktorého písomné vyhotovenie krajský súd, po tom ako si ho vyžiadal od Okresného súdu Nitra krátkou cestou, založil do spisu. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu najvyšší súd uvádza, že vykazuje viaceré formálne vady v podobe absencie podpisu predsedu Okresného súdu Nitra a pečiatky dodajúc skutočnosť, že sa v spise nenachádza žiaden doklad o doručení predmetného rozhodnutia navrhovateľom. V súvislosti s rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí poskytnúť informáciu sp. zn. Inf 441/2012 z
3. októbra 2012 je však relevantné, že predmetom tohto rozhodnutia je neposkytnutie informácií žiadaných navrhovateľmi, ktoré sa zhodujú s informáciami požadovanými navrhovateľmi v žiadosti doručenej Okresnému súdu Nitra dňa
4. septembra 2012, ktorej kópiu navrhovatelia pripojili k návrhu, o ktorom rozhoduje krajský súd v tomto konaní. Úlohou súdu je vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Aby mohol odvolací súd preskúmať postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí mu byť skutkový stav zrejmý a skutočnosti uvádzané v napadnutom rozhodnutí a vyplývajúce tiež zo súdneho spisu nesmú vyvolávať pochybnosti, ani budiť zdanie rozpornosti. V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí krajský súd bez pochýb ustáli predmet konania a následne v odôvodnení rozhodnutia dostatočne ozrejmí všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal a okrem citovania relevantných právnych noriem presvedčivo uvedie argumenty logicky odôvodňujúce konečné rozhodnutie formulované vo výrokovej časti. Skutkové okolnosti a ich právna kvalifikácia môžu byť úplne zrejmé konajúcemu súdu, ale miera poznania účastníkov konania môže byť iná. Na túto okolnosť netreba zabúdať a v záujme rešpektovania ústavou garantovaných práv je pri odôvodnení rozhodnutia potrebné riadiť sa relevantnými ustanoveniami procesného predpisu a účastníkom poskytnúť logické a zrozumiteľné odôvodnenie svojho rozhodnutia, vysporiadať sa s ich námietkami a otázkami do tej miery, aby nenadobudli presvedčenie, že im bol odmietnutý prístup k spravodlivosti. Ak súd, na ktorý sa účastníci obrátia, dospeje k záveru o nedostatku svojej právomoci, pričom zistí právomoc iného orgánu na konanie o návrhu účastníkov, túto skutočnosť účastníkom náležite ozrejmí, aby vyvrátil ich pochybnosti, že ich vec nebude prejednaná kompetentným orgánom v súlade s platnou právnou úpravou. K námietke navrhovateľov, že krajský súd pred rozhodnutím vo veci nerozhodol o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, najvyšší súd uvádza, že súdy v prvom rade skúmajú svoju právomoc vo veci konať. Vzhľadom na záver o nedostatku svojej právomoci na konanie, ku ktorému dospel krajský súd, nebolo dôvodné, aby súd skúmal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak nie je daná právomoc súdu na konanie vo veci, potom neexistuje ani zákonný podklad na prípadné uloženie poplatkovej povinnosti a v tejto súvislosti teda ani nie je dôvod rozhodovať o splnení podmienok na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Záverom najvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľov, že pokiaľ súd zastavuje konanie z dôvodu absencie podmienok vo veci konať, nie je zákonný dôvod nariaďovať vo veci pojednávanie a odvolávajúc sa na ustanovenie § 114 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP poukázal na to, že súd nariaďuje pojednávanie za účelom prejednania veci samej, čo v danom prípade nenastalo, nakoľko ešte pred začatím konania vo veci dospel krajský súd k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, v dôsledku čoho je vylúčená možnosť prejednávania veci samej, teda rozhodovanie o predmete konania v zmysle žalobného návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom

§ 221ods.

1 písm. f/ a ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sp/98/2012-63 z 31. januára 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.