503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, navrhovateľke nepriznáva vlastnícke právo, ani právo na náhradu v katastrálnom území F. za nehnuteľnosti v pkn. vl. č. 80, pkn. vl. č. 196, pkn. vl. č. 401, pkn. vl. č. 714, pkn. vl. č. 1843, pkn. vl. č. 2233, pkn. vl. č. 1333, pkn. vl. č. 2392, pkn. vl. č. 2396, pkn. vl. č. 2399, parc. č. 1240, parc. č. 1045, parc. č. 1554/2, parc. č. 2044, parc. č. 2045, parc. č. 2295/514/a, parc. č. 649, parc. č. 876, parc. č. 595, parc. č. 2258, pretože nepreukázala splnenie podmienky uvedenej v § 5 zákona z dôvodu, že právo nebolo uplatnené v zmysle § 5 ods. 1 do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade a neuplatnením práva v lehote právo zaniklo. Krajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i proces, ktorý predchádzal jeho vydaniu
O.s.p. v medziach odvolacích dôvodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho
potvrdil. Ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, súd mal náležite z vykonaného dokazovania (posudzujúc zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa
zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme.
názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu mal súd za preukázané, že neb. svokra navrhovateľky vlastnila nehnuteľnosti o celkovej výmere 1 ha 87 á a 85 m2 v k. ú. F.. Tieto nehnuteľnosti boli vykúpené Československým štátom
1 ods. 3 zák. č. 46/48 Sb.. Z dôvodu, že menovaná nebola výkonnou roľníčkou, sama na pôde nepracovala a pôdu dala do prenájmu. Proti rozhodnutiu o výkupe pôdohospodárskeho majetku sa odvolala. Krajský národný výbor v Nitre rozhodnutím zo dňa
1 zákona, keď konštatoval, že takýto právny nárok si žiadateľka mohla uplatniť na príslušnom obvodnom pozemkovom úrade len do
zákona. Správny orgán prvotne vyzval navrhovateľku výzvou zo dňa 24. augusta 2012 (čo je doba dlhšia ako sedem a pol roka) mimo iného o doplnenie ďalších dokladov a dôkazov
konkrétnych okolnosti prípadu. Navrhovateľka listom zo dňa 8. októbra 2012 doplnila požadované nedostatky, náležitosti ako aj ďalšie doklady o ktorých sa dozvedela tesne pred obdržaním rozhodnutia o odstránení nedostatkov podania. Nakoľko zo strany správneho orgánu nebolo vydané žiadne rozhodnutie o priznaní, alebo nepriznaní vlastníckeho práva resp. náhrada za pozemky, nebola týmto zo strany navrhovateľky porušená hmotnoprávna lehota. Tieto pozemky boli odobraté J. H. rod. Q. proti jej vôli, o čom svedčia predložené doklady. Za „vykúpenú“ pôdu jej mala byť poskytnutá náhrada
vtedy platných zákonov - predpis č. 46/1948 Sb., avšak táto náhrada nebola nikdy poskytnutá. Z uvedeného vyplýva že takýto akt bol a je v rozpore s ustanovením o platnosti právneho úkonu. Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy sa zrušujú obvodné pozemkové úrady.
3 citovaného zákona pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu Č.j.: 2012/01392-1557/04-R-II zo dňa 17. októbra 2012, ktorým odporca ako orgán príslušný
2 zákona a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodol tak, navrhovateľke nepriznáva vlastnícke právo, ani právo na náhradu v katastrálnom území F. za nehnuteľnosti v pkn. vl. č. 80, pkn. vl. č. 196, pkn. vl. č. 401, pkn. vl. č. 714, pkn. vl. č. 1843, pkn. vl. č. 2233, pkn. vl. č. 1333, pkn. vl. č. 2392, pkn. vl. č. 2396, pkn. vl. č. 2399, parc. č. 1240, parc. č. 1045, parc. č. 1554/2, parc. č. 2044, parc. č. 2045, parc. č. 2295/514/a, parc. č. 649, parc. č. 876, parc. č. 595, parc. č. 2258, pretože nepreukázala splnenie podmienky uvedenej v § 5 zákona z dôvodu, že právo nebolo uplatnené v zmysle § 5 ods.1 do
identifikácie parciel č.j.: id 266/12 zo dňa
č. 2447 z PKN vložka č. 1552 v k. ú. U. do vlastníctva štátu alebo na inú právnickú osobu (rozhodnutie o prechode vlastníctva na štát, napr. vyvlastňovacie, kúpnopredajnú zmluvu, darovaciu zmluvu, rozhodnutia súdov o prepadnutí majetku, konfiškačné rozhodnutie, rozhodnutie o odňatí bez náhrady
zák. č. 142/1947 Zb. alebo
zákona č. 46/1948 Sb.) a prípadne ďalšie doklady a dôkazy
konkrétnych okolností prípadu. Na základe predmetného rozhodnutia zo dňa
zák. č. 46/1948 Sb., Reštitučný titul si tak uplatnila
1, písm. b/ zákona. Zároveň priložila fotokópie z archívu, v ktorých bola zapísaná ako vlastníčka neb. svokra. Poznamenala, že pozemok s parec č. 2447 z PKN vložka č. 1552 sa medzičasom od podania žiadosti o navrátenie pozemkov vyriešil v jej prospech.
zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b/ lesný pôdny fond.
1, 2, 3, zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti
. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky nebude preto opakovať odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia odporcu a ani nebude opakovať odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ale na ne ako na vecne správne a postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení zákona č. 384/2008 účinnom od 15. októbra 2008). V súdnom preskúmavacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, s ktorými by bolo potrebné sa znovu zaoberať. Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver udáva (zhodne s názorom krajského súdu ako i odporcu), že v danom prípade nebolo možné v reštitučnom konaní rozhodnúť o nároku navrhovateľky uplatnenom dňa 8. októbra 2012, nakoľko toto právo zaniklo (nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote t.j. do 31. decembra 2014). Odvolací súd sa preto s právnym názorom uvedeným v rozsudku krajského súdu stotožnil a postupujúc
3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku a § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní neúspešnej navrhovateľke, úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal (§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2, § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko navrhovateľka nemala v konaní úspech a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.