1 O. s. p. uznesením sp. zn. 14 Co 285/2013, zo dňa
názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vychádzal z neprávneho skutkového záveru, že žalovaná pohľadávka navrhovateľa bola postúpená na iný subjekt. Na základe dôkazov predložených v odvolacom konaní odvolací súd zistil, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným účastníkom konania, pretože je vo vzťahu k odporcovi veriteľom žalovanej pohľadávky. Navrhovateľ preto dostatočne osvedčil, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške približne 417 800,- eur (poznámka dovolacieho súdu - zo spisu vyplýva suma 417 794,31 USD), a že je dôvodná obava, že budúci výkon súdneho rozhodnutia môže byť ohrozený, pretože odporca sa zbavuje svojho majetku, a preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti
p. tak, že nariadil predbežné opatrenie a zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami, a to predať, darovať, postúpiť, prenajať vložiť do obchodnej spoločnosti ako nepeňažný vklad, alebo inak zaťažiť nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností katastrálne územie P. okres C. na LV č. XX, p. č. X v 1/2 a p. č. X v 1/6 ako parc. č. XX, výmera 128 m2 zast. plochy a nádvoria, dom č. súp. XX, parc. č. XX, výmera 647 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. XX, výmera 52 m2 záhrady, parc. č. XX, výmera 636 m2, LV č. XXX, p. č. X v 1/1 ako parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/, XXXX, XXXX - všetko orná pôda a trvalé trávne porasty, LV č. XXX, p. č. XX v 12/9240, parc. č. XXXX, výmera 295 m2 zast. plochy a nádvoria, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX/X, výmera 882 m2 lesné pozemky, parc. č. XXXX/X, výmera 715 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX, výmera 194798 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX, výmera 1450 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX/X, výmera 877 m2 lesné pozemky, parc. č. XXXX, výmera 1144 m2 zast. plochy a nádvoria, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX/X, výmera 1013110 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX, výmera 2293 m2 orná pôda, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX/XXX., výmera 241708 m2 lesné pozemky, parc. č. XXXX, výmera 2182 m2 orná pôda, LV č. XXX, p. č. XX v 52/9240, parc. č. XXXX/X, výmera 378 m2 zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXXX, výmera 271 m2 ost. plochy, parc. č. XXXX, výmera 190 m2, parc. č. XXXX, výmera 341 m2 ostatné plochy, parc. č. XXXX/XXX, výmera 1127 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX/XXX, výmera 3734 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX/XXX, výmera 304 m2 vodné plochy najmä predať, darovať, postúpiť, prenajať tretej osobe, vložiť do obchodnej spoločnosti, resp. inak zaťažiť predmetné nehnuteľnosti, ďalej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastrálnom území G./okres C. na LV č. XXX, p. č. XXX, XX v 12/9240, v 8/1848, parc. č. XXXX/X, výmera 350 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XX v 12/9240, parc. č. XXXX/XXX, výmera 17 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX/XXX, výmera 33 m2 vodné plochy, LV č. XXX, p. č. XX, v 12/9240, parc. č. XXXX/XXX, výmera 2883 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XXX, v 8/1848, parc. č. XXXX/XXX ,výmera 17 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX/XXX, výmera 33 m2 vodné plochy, LV č. XXX, p. č. XXX, 8/1848, parc. č. XXXX/XXX, výmera 2883 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XX,. v 12/9240, parc. č. XXXX, výmera 287 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX, výmera 270 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX, výmera 195 m2 lesné pozemky, LV č. XXX, p. č. XXX, 8/1848, parc. č. XXXX, výmera 287 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX, výmera 270 m2 vodné plochy, parc. č. XXXX, výmera 195 m2 lesné pozemky. Vo zvyšnej časti odvolací súd
1 O. s. p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, keď vychádzal zo zistenia, že na účte v Tatra banke, a. s. k
1 písm. a/ O. s. p. je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ako v predmetnej veci. Prípustnosť dovolania odporca odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a ustanovením § 237 písm. d/ a písm. f/ O. s. p. a dôvodmi, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, uznesenie je nedôvodné a arbitrárne a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď navrhovateľ nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu. V dovolaní poukázal najmä na to, že napadnuté uznesenie bolo vydané v tej istej veci, medzi, tými istými účastníkmi konania a bez akejkoľvek neskoršej zmeny skutkových alebo právnych okolností a pomerov, ako predchádzajúce právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 01. 2013 a z toho dôvodu namietal prekážku rei iudicatae, a to právoplatne rozhodnutej veci. V dovolaní namietal, že odvolací súd opomenul skutočnosť a nezaoberal sa tým, že navrhovateľ nie je nositeľom práva, na základe ktorého žiadal nariadiť predbežné opatrenie a nie je majiteľom predmetnej pohľadávky, a preto nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Dovolateľ poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., ktoré ustanovuje, čo má obsahovať odôvodnenie uznesenia súdu a
jeho názoru odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu obsahuje zmätočný opis skutkového stavu, nie je presne určené, z akého dôvodu bolo predbežné opatrenie vydané, resp. nie je presne a správne identifikovaný nárok, ktorý si navrhovateľ v konaní uplatňuje. Napadnuté uznesenie preto obsahuje len strohé konštatovanie, že pre potrebu rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia navrhovateľ dostatočne osvedčil, že má voči odporcovi pohľadávku vo výške približne 417 800 eur (poznámka dovolacieho súdu - zo spisu vyplýva suma 417 794,31 USD), a že je dôvodná obava, že budúci výkon súdneho rozhodnutia môže byť ohrozený, pretože odporca sa zbavuje svojho majetku. Poukázal na to, že účelom odôvodnenia uznesenia je predovšetkým preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, teda musí byť preskúmateľné. Napadnuté uznesenie naopak zakladá právnu neistotu odporcu v otázke jeho dôvodnosti, a možnosti využiť akékoľvek právne prostriedky ochrany proti nemu. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR i Európskeho súdu pre ľudské práva, nedostatok riadneho odôvodnenia a absencia argumentácie v súdnom rozhodnutí, je porušením práva na súdnu ochranu
č
1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia, sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
1 O. s. p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prípade dovolaním napadnutého uznesenia ide o uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ). V danom prípade, ale ide o uznesenie o predbežnom opatrení, teda o také uznesenie, prípustnosť ktorého je priamo vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O. s. p., a z tohto dôvodu prípustnosť dovolania odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. So zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal do volací súd, či konanie na súdoch nižších stupňov, nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 O. s. p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ v podanom dovolaní namietal vady konania
d/ a písm. f/ O. s. p.
d/ O. s. p. namietal, že napadnuté uznesenie bolo vydané v tej istej veci, medzi tými istými účastníkmi konania, a bez akejkoľvek neskoršej zmeny skutkových alebo právnych okolností a pomerov, ako predchádzajúce právoplatné uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 01. 2013, čo odôvodňuje prekážku rei iudicatae. V súvislosti s uvedenou námietkou dovolateľa, týkajúcou sa vady konania
d/ O. s. p. je potrebné vychádzať z ustanovenia § 159 ods. 3 O. s. p.,
ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. V zmysle ustanovenia § 159 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O. s. p., nenapadnuteľnosť právoplatného rozhodnutia riadnym opravným prostriedkom je vyjadrením zásady jednotnosti konania,
ktorej konanie tvorí jeden celok od jeho začatia po právoplatné skončenie. Právoplatným rozhodnutím sa konanie končí. Ustanovenie § 159 ods. 2 a ods. 3 O. s. p. upravuje, tzv. materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov, a tým i v nezmeniteľnosti právoplatného výroku súdneho rozhodnutia. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú, tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo.
p., pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné, ustanovenia § 92 ods. 1 až ods. 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.
p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ustanovenie § 103 O. s. p., má povahu generálneho procesného ustanovenia, týkajúceho sa skúmania podmienok konania. V zásade platí, že danosť alebo nedanosť procesných podmienok súd skúma ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Procesná teória a súdna prax akceptujú ako osobitný druh procesných podmienok, tzv. negatívne procesné podmienky, ktorých osobitosť spočíva v tom, že nesmú byť dané, aby súd mohol vo veci konať a vec prejednať a rozhodnúť. K týmto procesným podmienkam patrí prekážka právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae)
3 O. s. p.
1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať kedykoľvek za konania, môžu byť v konaní dané, alebo naopak existovať nebudú. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje, tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorou je aj prekážka rei iudicatae, musí jedine uznesením konanie zastaviť. V danom prípade odvolací súd a ani súd prvého stupňa v zmysle uvedeného nepostupovali, pričom odvolací súd o odvolaní proti napadnutému uzneseniu rozhodoval po zistení, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, a to uznesením Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18 C 226/2012-344, zo dňa
p. splnenie podmienok konania i napriek tomu, že existenciu predchádzajúceho rozhodnutia o tom istom nároku, tých istých účastníkov konania, s rovnakým petitom návrhu, v odôvodnení svojho rozhodnutia spomenul. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18 C 226/2012-344, zo dňa
ktorého súd (teda toto pochybenie sa týka aj prvostupňového súdu) kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Preto ak odvolací súd zistil (ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia), že nie sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať, a to prekážku právoplatne rozhodnutej veci (predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 02. 2013), bolo jeho povinnosťou ďalej skúmať, či tento nedostatok podmienky konania možno odstrániť, v zmysle § 104 O. s. p., keď odvolací súd aj
názoru dovolacieho súdu správne dospel k záveru, že predmetom konania v obidvoch veciach je ten istý nárok, navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia s rovnakým petitom, a tiež v obidvoch veciach ide o rovnakých účastníkov konania. V danom prípade, ako vyplýva z obsahu spisu, nepochybne ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorým je prekážka rei iudicatae, teda právoplatne rozhodnutej veci, ktorá v konaní nesmie byť daná, aby súd mohol vo veci konať, vec prejednať a vo veci rozhodnúť (negatívne procesné podmienky), a preto bolo po tomto zistení povinnosťou súdu (ako prvostupňového, tak aj odvolacieho súdu) konanie vo veci
1 O. s. p. zastaviť. Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania, a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto
1 prvá veta O. s. p. po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu v rozsahu podaného dovolania,
2 a ods. 3 O. s. p. zrušil uznesenie odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti výroku, vzhľadom na vadu konania v zmysle 237 písm. d/ O. s. p. a
p. v spojení s § 104 ods. 1 O. s. p. konanie zastavil a ďalej sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti podaného dovolania. O náhrade trov konania
p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.
p. rozhodne súd prvého stupňa v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.