Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžso/43/2012 Identifikačné číslo spisu: 9012899369 Dátum vydania rozhodnutia: 09.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Závadská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 6ods.

1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení na nemocenskom poistení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk. Príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti na účely posúdenia účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení je príjem uvedený v § 7 ods.

ž 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (v znení zákona č. 466/2000 Z. z.), teda príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Zo spisov vyplýva, že skutkový stav pred rozhodnutím žalovanej bol dostatočne zistený. Dostatočne bolo preukázané, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou podľa živnostenského listu z

1. februára 1995 č. Žo-95/11753/Be, reg. č. 919/95 vydaného Obvodným úradom Bratislava III, živnostenské oddelenie s dňom začatia živnosti
2. marca 1995 (pozri č. l. 73 spisu). Kontrolou platieb poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie bolo preukázané, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba neuhradil za obdobie od
3. januára 2001 do
4. júna 2002 poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 23 616 Sk, čím porušil ustanovenia § 14 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), § 15 ods. 3, § 19 ods. 2 a § 21 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni. Na uhradenie tejto sumy poistného žalobcu zaviazala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím z
5. decembra 2002 číslo 139904-012/0200, ktoré bolo po podaní odvolania rozhodnutím žalovanej z
6. marca 2003 č. 422-194-6020/2003 potvrdené a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení žalobcovi trvala od
7. januára 2001 do
8. júna 2001, pretože podľa výpisu Ústredného daňového riaditeľstva dosiahol príjem z podnikania za rok 1999 celkom vo výške 167 150 Sk. V dôsledku skutočnosti, že jeho príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za rok 2000 bol u neho 135 925 Sk, bol povinne zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení aj od
9. júla 2001 do
10. júna 2002 s následnou odvodovou povinnosťou, pričom pracovný pomer nemá vplyv na predpis poistného. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že preskúmavanými rozhodnutiami mu bola retroaktívne uložená povinnosť zaplatiť nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z príjmov za rok 1999 a
11. Zákon č. 466/2000 Z.z. a ani zákon č. 467/2000 Z.z. z takéto účinky nemá, lebo upravuje povinnosť hradiť poistné v novej výške a za nových podmienok len od
12. januára
13. Do konca roku 2000 nemusel žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba platiť žiadne poistné ani odvody len vtedy, ak bol zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, a nebol povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a ak jeho príjem z tejto činnosti, dosiahnutý v rozhodujúcom období nebol vyšší ako 4 000 Sk mesačne (§ 8 zákona o sociálnej poisťovni). S poukazom na § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 286/1992 Zb.“) predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú: príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Príjmami z podnikania podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. sú príjmy zo živnosti (zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní - živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov). V § 175i zákona o sociálnom zabezpečení priamo odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 286/1992 Zb.) za rok 1999, „ak nebol vyšší ako 100 000 Sk“, ako aj vzhľadom na znenie § 6a ods.

§ 145ods.

3 zákona o sociálnom zabezpečení, kde sú priamo ustanovené podmienky účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení „ak bol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 100 000 Sk“. Spätnú účinnosť zákona č. 467/2000 Zb. preto súd nezistil aj s poukazom na skutočnosť, že právne normy a s nimi súvisiace povinnosti, sú priamo v zákone upravené do budúcnosti odo dňa účinnosti zákona. O retroaktivitu by šlo v prípade, ak by zo zákona o sociálnom zabezpečení vyplývalo, že výška poistného za obdobie do

1. januára 2001 bola počítané podľa predpisov, ktoré nadobudli účinnosť od
2. januára
3. Takýto postup v danej veci aplikovaný nebol a ani ho žalovaná pri určení povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenia a dôchodkové zabezpečenie za obdobie pred ich účinnosťou, t. j. pred
4. januárom 2001 nepoužila. Podľa zákona o Sociálnej poisťovni je pritom rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťoval vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb bol predchádzajúci, nie aktuálne prebiehajúci kalendárny rok, čo však nič nemení na skutočnosti, že poistné nebolo vypočítané za obdobie pred
5. januárom
6. Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní, že z poistenia bol odhlásený
7. novembra 1995, ktorý stav trval až do
8. januára 2003, a preto nebol povinný počas spornej doby platiť poistné, svoje tvrdenie nepreukázal. Treba uviesť, že v jeho prípade bola rozhodujúca existencia jeho novšieho živnostenského oprávnenia, uvedeného vyššie, ktoré nebolo zrušené o čom aj vzhľadom na výpoveď žalobcu a vtedy aj jeho právnej zástupkyne, nebolo dôvodu pochybovať a bolo treba prihliadať na jeho príjem za rozhodné obdobie. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že krajský súd konanie neprerušil v zmysle § 109 ods. 1 OSP treba uviesť, že rozhodnutie o takomto prerušení konania a postúpení návrhu ústavnému súdu je na úvahe súdu a na návrh účastníka konania o takejto úvahe súd nevydáva osobitné rozhodnutie. Námietka, že o jeho veci nerozhodli zákonní sudcovia nie je dôvodná, lebo po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
9. novembra 2007, č. k. 3SžoKS/36/2006, bola vec ako nová pridelená náhodným výberom senátu, ktorý od začiatku konania vo veci 2S 77/08 konal na súde prvého stupňa až do jej skončenia a ani na pojednávaní
10. októbra 2011 on, ani jeho právna zástupkyňa, neuplatnili výhrady k zloženiu senátu, hoci boli na pojednávaní osobne prítomní. Na jeho výhrady k zloženiu senátu, uvedené až v odvolacom konaní, preto odvolací súd neprihliadol aj s poukazom na skutočnosť, že po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa vec zapisuje v súdnom registri ako nová a znova sa prideľuje náhodným výberom v súlade s rozvrhom práce. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
11. októbra 2011, č. k. 2S 77/2008-84, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovaná zo zákona nemá nárok na náhradu trov v tomto konaní (§ 250k ods.

§ 246cOSP v spojení s § 224 ods.

1 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.