c) Tr. por. sa dovolanie obvinenej Ing. B. C. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „Špecializovaný trestný súd“) z 5. decembra 2012, sp. zn. BB - 3 T 28/2012, bola obvinená Ing. B. C. uznaná za vinnú z prečinu podplácania
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 13. marca 2012 v čase od 10:40 hod. do 10:50 hod. počas úradných hodín v kancelárii MUDr. B. C., posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v D., nachádzajúcej sa na prízemí v budove pobočky Sociálnej poisťovne v D. na H. K. č. XX, za osobu, ktorú označovala menom „R.“ alebo „R.“, a ktorú MUDr. B. C. označil ako R. D., nar. XX. Z. XXXX., poskytla MUDr. B. C. úplatok v obálke s finančnou hotovosťou nepresahujúcou 100,- Eur v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v jej prospech pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
3 písm. a) zák. NR SR č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Špecializovaný trestný súd za tento trestný čin uložil obvinenej Ing. B. C.
1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého
1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 14. mája 2013, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 2 To 1/2013, odvolanie obvinenej Ing. B. C.
por. zamietol. Odpis uznesenia odvolacieho súdu bol doručený obvinenej a jej obhajcovi
zák. Navyše zo skutkových zistení nevyplýva, že obvinená kontaktovala svedka MUDr. C. predtým než rozhodol o určení invalidity osoby, ktorú označil ako R. D., teda jeho rozhodnutie nijakým spôsobom neovplyvňovala. Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd po vyslovení porušenia zákona v jej neprospech, zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
por. (§ 382 písm. c) Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c) Tr. por. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne užšie. Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinenej na obhajobu, sú dôležité určité podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvinenej tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v jej prospech, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinená využívala v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcu. Od začiatku konania mala možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov a klásť im otázky, čo vyplýva aj z obsahu spisového materiálu. Neprípustným v dovolacom konaní je namietanie nevykonania navrhnutých dôkazov (výsluch R. D.), pretože ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu síce povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, avšak nemožno úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c) Reagujúc na námietku obvinenej týkajúcej sa odopretia preskúmania operatívnych záznamov tvoriacich podklad pre rozhodovanie sudcu pre prípravné konanie, je treba uviesť, že úradné záznamy polície z operatívneho zisťovania nie sú dôkazným prostriedkom a na hlavnom pojednávaní ani nemôžu byť vykonané ako dôkazy, tak ako si to predstavuje obvinená. V tejto časti dovolania ide o prenos jej predchádzajúcich námietok, s ktorými sa riadne vysporiadal nielen prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 4), ale opätovne aj odvolací súd (str. 4), a preto v tomto smere na predmetné rozhodnutia dovolací súd len odkazuje. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (bližšie pozri judikát R 120/2012 zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2012). Dovolateľka v podanom dovolaní subsumovala námietku nesprávnej právnej kvalifikácie prečinu podplácania
1 Tr. zák. namiesto prečinu nepriamej korupcie
zák. pod dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. V súlade s uvedeným však ide o argumentáciu dovolateľky, ktorou uplatnila dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por., že dovolanie je možné podať (aj vtedy), ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd zistil, že argumentácia dovolateľky v tejto časti dovolania síce po obsahovej stránke zodpovedá dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por., lebo spochybňuje právne posúdenie skutku, avšak predmetnú námietku je treba posúdiť ako zjavne neopodstatnenú. Skutkové zistenia súdov oboch stupňov totiž dovolací súd nemôže skúmať a meniť, preto bola opodstatnenosť námietok dovolateľky hodnotená len v nadväznosti na skutkový stav veci vyplývajúci predovšetkým z odsudzujúceho rozhodnutia súdu druhého stupňa. Tak ako je vysvetlené v nasledujúcich odsekoch, s námietkami z vecného hľadiska nebolo možné súhlasiť.
2 Tr. zák. sa nepriamej korupcie dopustí ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, 333, 334 alebo § 335 Tr. zák., alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe. Po objektívnej stránke sú pojmové znaky tohto trestného činu splnené ponúknutím alebo poskytnutím úplatku inej osobe za to, že táto bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, § 333, § 334 alebo § 335 Tr. zák. alebo za to, že tak už urobil. Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmysel. Z formulácie ustanovenia § 336 ods. 2 a § 333 ods. 1 Tr. zák. vyplýva rozdiel v tom, že zatiaľ čo v prípade
1 Tr. zák., tak ako aj v danej trestnej veci, páchateľ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu (prehodnotením invalidného dôchodku v rámci lekárskej posudkovej činnosti) priamo poskytne úplatok, zatiaľ čo v prípade § 336 ods. 2 Tr. zák. páchateľ úplatok poskytne osobe, ktorá svojim vplyvom bude pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 333 ods. 1 Tr. zák. Zo skutkovej vety druhostupňového rozhodnutia, z ktorej vychádzal dovolací súd (pretože správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu dovolací súd nemôže skúmať a meniť), je zrejmé, že obvinená Ing. B. C. poskytla úplatok priamo posudkovému lekárovi MUDr. B. C., v rámci jeho lekárskej posudkovej činnosti, a to v súvislosti s prehodnotením invalidného dôchodku v prospech inej osoby - R. D. - pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tejto osoby. Tak ako je skutok popísaný v uznesení odvolacieho súdu, rovnako tak v rozsudku prvostupňového súdu, nevykazuje znaky trestného činu nepriameho úplatkárstva, keďže v popise nie je vyjadrené, že obvinená C. poskytla úplatok posudkovému lekárovi MUDr. C. za to, že on bude svojim vplyvom pôsobiť na osoby uvedené v § 332, § 333, § 334 alebo § 335 Tr. zák., ale úplatok poskytla priamo jemu v súvislosti s jeho lekárskou posudkovou činnosťou. Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania
1 písm.
c) Tr. por. odmietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.