žalobcu stanovené žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a neboli exaktne vymedzené ani v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu stavebného povolenia a ani v samotnom stavebnom povolení, pričom správu týchto ochranných pásiem ako aj ich ochranu má v kompetencii sám Letecký úrad Slovenskej republiky, ktorý stavebné povolenie pre žalobcu vydával. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa ku odvolaniu žalobcu písomne vyjadrilo a žiadalo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako zákonný potvrdil. Žalovaný uviedol, že odmieta tvrdenia žalobcu uvedené v jeho odvolaní, že by v správnom konaní došlo k vadám zo strany žalovaného a Leteckého úradu Slovenskej republiky. V správnom konaní, v ktorom žalovaný preskúmaval rozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnuté o znížení reklamného zariadenia žalobcu o minimálne 5,48 m, nezistil žiadne procesné pochybenia, prípadne nesprávny úradný postup, ktorý by mal právne relevantný negatívny vplyv na rozhodnutie leteckého úradu vo veci samej. Žalobca predložil Leteckému úradu Slovenskej republiky len typovú dokumentáciu, ktorá spĺňala iba všeobecné technické požiadavky na stavbu a preto letecký úrad v povoľovacom rozhodnutí o umiestnení reklamného zariadenia žalobcovi striktne stanovil povinnosti a záväzné podmienky, ktoré musel žalobca pri stavbe reklamného zariadenia dodržať a tieto podmienky a povinnosti žalobca preukázateľne nesplnil. Tvrdenie žalobcu, že v správnom konaní konal dobromyseľne, považuje žalovaný za nepreukázané, pretože žalobca nerešpektoval podmienky, ktoré mu stanovil letecký úrad pri umiestňovaní jeho reklamného zariadenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu.
druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len „ OSP„ / je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
1 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,letecký zákon“) bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách a spoľahlivú činnosť
leteckých pozemných zariadení, ako aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj zabezpečujú ochranné pásma.
2 leteckého zákona ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím letecký úrad na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. Určenie ochranných pásiem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia (§ 32 ods. 1).
3 leteckého zákona letecký úrad v rozhodnutí o určení ochranných pásiem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia, vysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky.
4 leteckého zákona vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach sú povinní, ak to vyžaduje zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky, umiestniť a udržiavať na týchto objektoch letecké prekážkové značenie; náklady na dodatočné umiestnenie a údržbu leteckého prekážkového značenia v ochrannom pásme už prevádzkovaného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia uhrádza prevádzkovateľ letiska alebo leteckého pozemného zariadenia.
5 leteckého zákona druhy ochranných pásiem, ich tvary a rozmery, ako aj podrobnosti o zákaze a obmedzeniach (ods. 3) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V posudzovanom prípade je nesporné, že letecký úrad povolil umiestnenie príslušného reklamného zariadenia žalobcovi rozhodnutím č. 9439/308 - 210/07 - PRZ-3 zo dňa
1 stavebného zákona. Letecký úrad nariadil žalobcovi nevyhnutnú úpravu reklamného zariadenia a to jeho zníženie o minimálne 5,48 m. Zároveň letecký úrad v zmysle § 87 ods. 3 stavebného zákona určil žalobcovi na vykonanie nariadenej úpravy svojím rozhodnutím č. 5598/312 - 61/11 - R zo dňa
1 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vo verejnom záujme vlastníkovi stavby uskutočniť nevyhnutné úpravy na stavbe (na vlastné náklady vlastníka stavby), ak stavba nezodpovedá základným požiadavkám na stavby a tým ohrozuje alebo obťažuje užívateľov alebo okolie stavby. K základným požiadavkám na stavby patrí
1 písm. d/ stavebného zákona (v znení účinnom v čase rozhodnutia o umiestnení stavby) aj bezpečnosť stavby pri jej užívaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že obrana žalobcu, že doteraz príslušné ochranné pásma v danej lokalite neboli všeobecne záväzným právnym predpisom určené, je právne irelevantná. V danom prípade totiž Letecký úrad Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku civilného letectva (§ 46 ods. 1 písm. b/) má v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) postavenie špeciálneho stavebného úradu pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení a zároveň má postavenie dotknutého orgánu štátnej správy pri prerokúvaní územných plánov a ich zmien a doplnkov a v územnom konaní (§ 140a ods. 1 písm. a/ a § 20 až 23 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) v zmysle § 28 ods. 3 leteckého zákona č. 143/1998 Z. z. a to pri stavbách v ochranných pásmach letísk a v ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách
Preto vzhľadom na vyššie uvedené kompetencie Leteckého úradu SR, ak následne po zhotovení príslušnej stavby žalobcom zistili inšpektori tohto úradu také nedostatky v stavbe žalobcu, ktoré by mohli ohroziť verejný záujem, ktorým je bezpečnosť leteckej prevádzky, bol potom letecký úrad povinný konať ex offo a pokiaľ nariadil rozhodnutím upraviť predmetnú stavbu žalobcu (znížiť jej výšku, aby nepresahovala svojou výškou ochranné pásmo v prechodovej ploche letiska) postupoval v súlade so zákonom. Najvyšší súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval potom námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v dôvodoch rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od právneho názoru krajského súdu v danej veci odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.