1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 2T 86/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Michala Holčíka, advokáta vo Zvolene, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. apríla 2013, sp. zn. 5To 45/2012, takto rozhodol:
f/ Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného V. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 1. februára 2012, sp. zn. 2T 86/2011, bol obvinený V. Y. uznaný za vinného zo spáchania zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21. novembra 2010 v čase medzi 03.30 hod do 05.00 hod. v mieste prechodného bydliska v K. - L. XXX, okres L., v izbe bytu fyzicky napadol svoju manželku O. Y., nar. XX. Z. XXXX, kde po tom, ako mu povedala, že vec oznámi na polícii sa jej začal vyhrážať, že urobí z nej mŕtvu ženu, pričom zobral kuchynský nôž s dlhou čepeľou, s ktorým v ruke gestikuloval a naznačoval pichnutie proti jej telu a súčasne jej povedal, aby skúsila vec oznámiť, že ju zabije a nenájde ju ani tristo policajtov, čím O. Y., nar. XX. Z. XXXX trvale bytom K., Q. XXX/X, prechodne bytom K., L. XXX, nespôsobil zranenia vyžadujúce si práceneschopnosť, avšak vzbudil u nej dôvodnú obavu, že svoje hrozby, vzhľadom na agresívne správanie, vykoná. Okresný súd obvinenému V. Y.
2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 7, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 0T 6/2011, zo dňa
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - kuchynského noža, pričom
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.
b/ Tr. por. bol tento obvinený spod obžaloby pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že ako manžel a rodič od začiatku roka 2010 do
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen z 1. februára 2012, sp. zn. 2T 86/2011, vo výroku o treste a
1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Proti uvedenému rozhodnutiu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. Obvinený považoval naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. v tom, že nebol vyrozumený, s výnimkou jedného prípadu, o žiadnom vyšetrovacom úkone, resp. na žiadny nebol predvolaný. Skutočnosť, že obvinený na výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že nežiada byť o termínoch vyšetrovacích úkonov vyrozumený,
jeho názoru, nezbavuje policajta povinnosti riadne obvineného o úkone upovedomiť. Táto povinnosť vyplýva policajtovi priamo zo zákona (§ 34 ods. 4, § 213, § 263 ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. por.). Obvinený sa nemohol právne účinne vzdať práva účasti na výsluchoch svedkov, pokiaľ nebol riadne upovedomený o dni, čase a mieste ich vykonania. Takéto výsluchy neboli vykonané zákonným spôsobom rešpektujúc nevyhnutnú potrebu ich kontradiktórnosti a nemohli byť v konaní pred súdom prečítané postupom
3 Tr. por. (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11. augusta 2009, sp. zn. 1To 90/2009, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2011). Namietal tiež, že maloletí svedkovia vypovedali ku skutku pod bodom 2/ obžaloby ešte pred tým, ako bolo voči obvinenému vznesené obvinenie za tento skutok. Následne tieto výpovede boli v rozpore so zákonom prečítané na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 63/2009 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2010), ktoré v právnej vete II. stanovuje: „Ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť) a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Takto je povinný postupovať aj vtedy, ak ide o svedka, ktorý má právo odoprieť vypovedať
por.“ Obvinený ďalej v dovolaní namietal, že mu v konaní nebol ustanovený obhajca, hoci prichádzal do úvahy dôvod povinnej obhajoby
1 písm. c/ Tr. por. Pri posudzovaní, či ide o prípad povinnej obhajoby
1 písm. c/ Tr. por. treba (per analogiam) vychádzať z dolnej hranice trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone za príslušný trestný čin zvýšenej v dôsledku predpokladaného uplatnenia zásady „3-krát a dosť“
zák., asperačnej zásady
2 Tr. zák. a recidívy
5 Tr. zák. Ak v dôsledku toho hrozí obvinenému uloženie trestu odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej 10 rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní (viď uznesenie Krajského súdu Žilina zo
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Rozsudok v časti týkajúcej sa oslobodenia obvineného zostal v platnosti, preto pokiaľ dovolanie smeruje voči celému rozhodnutiu, a to aj rozhodnutiu, v časti v ktorej bol oslobodený, nie je možné argumentovať dôkazmi - výsluchmi svedkov, ktorí boli vypočutí k tomuto skutku. Ďalej poukazovala na to, že práva obvineného na obhajobu boli v rámci celého konania zachované. Zločin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie nie je obzvlášť závažným zločinom, a teda tu nenastali dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Preto navrhla, aby najvyšší súd dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol. Predseda senátu dovolacieho súdu
por. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
por. V zmysle novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím
1 Tr. por. rozumie : a/ rozsudok alebo trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Obvinený síce podal dovolanie proti rozsudku (rozhodnutiu vo veci samej), proti ktorému by toto dovolanie bolo v zásade prípustné, nakoľko dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
por. V predmetnej veci však ide o rozhodnutie čiastočne právoplatné, keďže krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu vo výroku o treste a vrátil vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Predmetná vec teda nebola právoplatne ukončená ako celok, keďže právoplatným sa stal len výrok o vine a oslobodzujúci výrok. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
f/ Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného V. Y. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.