2 písm. a) OSP zrušil rozhodnutia odporkyne zo
6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal. Krajský súd dospel k záveru, že zo spisu odporkyne nemožno zistiť, či a kedy bola na jej účet zaplatená odplata za postúpenú pohľadávku, predpísanú navrhovateľke rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky v Čadci z 22. októbra 1998 č. 200-918-4002/98-A, a teda či kedy došlo k zaplateniu dlžného poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na invalidný dôchodok. Táto okolnosť má
názoru krajského súdu podstatný význam na posúdenie nároku navrhovateľky na sirotský dôchodok z dôvodu nároku jej zomrelého otca na invalidný dôchodok ku dňu vzniku invalidity, resp. od neskoršieho dátumu. Krajský súd konštatoval, že rozhodnutia odporkyne vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyni preto uložil v novom konaní zistiť, či kedy spoločnosť BA One, s. r. o. Lermontovova 18, Bratislava, uhradila odplatu za predmetné pohľadávky na účet odporkyne v Štátnej pokladnici, a teda či došlo k prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou, tiež či postúpenie pohľadávky bolo nebohému otcovi navrhovateľky oznámené, a pokiaľ tento doplatil poistné za doteraz nezhodnotenú dobu poistenia, opätovne posúdiť jeho nárok na invalidný dôchodok. Krajský súd dodal, že v konaní nebolo vyvrátené tvrdenie, že nebohý otec navrhovateľky konal v dobrej viere, že splatením dlhu tretej osobe splatí svoj dlh na poistnom a tiež argumentoval, že poistné je prísne účelová platba slúžiaca k poisteniu poistenca. Pokiaľ odporkyňa pri postúpení pohľadávky postupovala v rozpore s § 277b ods. 1 zákona o sociálnom poistení a postúpila pohľadávky tretej osobe, ktorou nebola právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, určená ministerstvom financií ,konala tak
krajského súdu v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Svoj názor oprel o § 149 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, konkrétne o slová, že Sociálna poisťovňa môže „za podmienok ustanovených týmto zákonom“ postúpiť pohľadávky tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že
krajského súdu, tieto podmienky upravuje bližšie § 277b zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie a žiadala ho zmeniť a svoje napadnuté rozhodnutia zo
1 až 11 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a
2 Obchodného zákonníka. Odporkyňa konštatovala, že týmto zanikla povinnosť zaplatiť poistné odporkyni s poukazom na § 149 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 555/2007 Z. z.). Odporkyňa zdôraznila, že žiadny právny prepis neumožňuje považovať splnenie záväzku z postúpenej pohľadávky za uhradenie poistného odporkyni, a preto v žiadnom prípade nemožno považovať uvedené obdobie za obdobie dôchodkového poistenia. Poukázala na príslušné zákonné ustanovenia, predovšetkým na § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tvrdiac, že obdobie účasti na dôchodkovom zabezpečení osôb, za ktoré nebolo zaplatené poistné do
ktorého v dlžnom poistnom nešlo o pohľadávky
1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne tvrdila, že jej otec v dobrej viere splácal dlh na poistnom, pričom sa domnieval, že tým plnil odporkyni. Uvedené konanie odporkyne, ktorá bez vedomia jej nebohého otca postúpila pohľadávku inej spoločnosti, označila za neetické a nespravodlivé. Vyjadrila názor, že nemožno transformovať pohľadávku určenú na poistné. Tvrdila, že bolo povinnosťou odporkyne po postúpení pohľadávky zabezpečiť, aby uhradený dlh bol použitý na splatenie dlžného poistného. Ďalej namietala skutočnosti týkajúce sa exekučných konaní v súvislosti s vymáhaním dlžného poistného. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Z pripojeného spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporkyne, odvolací súd zistil, že odporkyňa rozhodnutiami zo 17.januára 2012 číslo XXX XXX XXXX a z 9. júla 2012 číslo XXX XXX XXXX priznala navrhovateľke sirotský dôchodok
ustanovení § 76, § 81 ods. 6 a § 82 zákona v sume 92,60 € mesačne od
555/2007 Z. z. pohľadávku okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále, ktoré súvisí s týmto poistným, a okrem pohľadávky na dávkach, môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 1). O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu. Na zmluvu sa vzťahuje Obchodný zákonník (ods. 4). Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky
tohto zákona. Na výber najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži (ods. 5). Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky fyzickej osobe alebo právnickej osobe, voči ktorej Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje (ods. 6). Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici (ods. 8). Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká:
1 zákona o sociálnom poistení pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania a pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vzniknuté do 31. decembra 2002, pohľadávky na penále a na pokutách súvisiacich s platením poistného a príspevkov uložených do 31. decembra 2002
predpisov účinných do 31. decembra 2003 voči zdravotníckym zariadeniam, môže Sociálna poisťovňa postúpiť
za odplatu tretej osobe, ktorou je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom po dohode s ministerstvom financií; § 149 ods. 5 druhá veta sa nepoužije. Suma odplaty za postúpenie pohľadávok
prvej vety nemôže byť nižšia ako suma dlžného poistného a dlžných príspevkov.
1 zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. To platí aj na nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete a na určenie ich sumy, ak vdova, vdovec alebo sirota zaplatili dlžnú sumu poistného na dôchodkové poistenie po fyzickej osobe uvedenej v prvej vete. Na účely určenia sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zomretého poistenca sa poistné zaplatené
druhej vety považuje za zaplatené ku dňu jeho smrti. Zo spisu vyplýva, že nebohý otec navrhovateľky V. bol prihlásený do poistenia ako SZČO od
1 až 11 zákona o sociálnom poistení a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. spoločnosť BA One, s. r. o.,
názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne poukázal na to, že zo spisu odporkyne nevyplýva či a kedy bola na účet Sociálnej poisťovne zaplatená odplata za postúpenú pohľadávku predpísanú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca z 22. októbra 1998 číslo 200-918-4002/98-A v sume 586,83 €, a teda či a ktorým dňom došlo k zaplateniu dlžného poistného v rozsahu zakladajúcom nárok na invalidný dôchodok. Táto okolnosť má podstatný význam pre posúdenie nároku navrhovateľky na sirotský dôchodok z dôvodu nároku jej zomrelého otca na invalidný dôchodok tak ku dňu vzniku invalidity, resp. od neskoršieho dátumu. Požiadavka, aby odporkyňa v ďalšom konaní zistila, či a ktorým dňom zo strany spoločnosti BA One, s. r. o., Lermontovova 18, Bratislava došlo k úhrade odplaty za predmetné pohľadávky na účet odporkyne v Štátnej pokladnici, a teda či došlo k prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou, či postúpenie pohľadávky bolo V. oznámené a v prípade, pokiaľ V. v neskoršom období doplatil poistné za doteraz nezhodnotenú dobu rozhodného obdobia tak, ako to navrhovateľka namietala a opätovne posúdiť nárok navrhovateľky na sirotský dôchodok, je preto dôvodná. Odvolací súd nezdieľa názor odporkyne, že doba samostatnej zárobkovej činnosti môže byť zhodnotená ako obdobie dôchodkového poistenia len v prípade dodatočného uhradenia dlžného poistného Sociálnej poisťovni, pričom odporkyňa sama uvádza, že vzhľadom na zánik vyššie uvedeného záväzkovoprávneho vzťahu medzi odporkyňou a navrhovateľom k úhrade dlžného poistného po postúpení pohľadávky a úhrade odplaty dôjsť nemôže. Súd nezdieľa však ani názor odporkyne o zániku záväzkovoprávneho vzťahu medzi odporkyňou a navrhovateľkou, keďže je nepochybné, že Sociálna poisťovňa, ktorá je zákonom poverená výkonom sociálneho poistenia (ako štátnej politiky) je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na tento účel (§ 120 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení), ktorá v rámci svojich právomocí okrem iného o výške dlžného poistného rozhoduje predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zákona č. 461/2003 Z. z.), preto vo vzťahu sociálna poisťovňa - poistenec (prípadne zamestnávateľ) nejde o záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti poistenca (al. zamestnávateľa) poistné platiť a odvádzať na účely stanovené zákonom. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že povinnosť poistenca zaplatiť dlžné poistné, aj po postúpení pohľadávky poisťovňou, je a zostáva aj naďalej povinnosťou zaplatiť dlžné poistné, pričom poistený nemá žiadnu možnosť platiť poisťovni priamo, práve v dôsledku postúpenia pohľadávky. Postúpením pohľadávky nemohla poisťovňa založiť poistenému žiadnu inú povinnosť, než ktorá mu vznikla zo zákona, na platenie a odvod poistného, resp. na doplatenie poistného v zmysle rozhodnutia odporkyne. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení pritom nevyplýva oprávnenie poisťovne vylúčiť doby poistenia, za ktoré bolo poisteným zaplatené dlžné poistné čo aj inému subjektu (postupníkovi), na ktorý poisťovňa previedla pohľadávku na poistnom. Nepochybné zostáva, že poistné je prísne účelová platba a jeho zaplatenie by malo vždy smerovať k účelu, na ktorý slúži, t. j. k poisteniu poistenca. Ak teda odporkyňa dostala za postúpenú pohľadávku zaplatené, niet dôvodu, pokiaľ došlo k zaplateniu dlžného poistného v rozsahu zakladajúcom nárok na invalidný dôchodok, aby v takomto prípade nedošlo aj k zhodnoteniu uvedenej doby rozhodného obdobia tak, ako to navrhovateľka namietala, a to aj vtedy, ak za postúpenú pohľadávku zaplatila spoločnosť, ktorej bola pohľadávka postúpená iba sumu, ktorá bola dohodnutá medzi ňou a odporkyňou.
názoru odvolacieho súdu je povinnosťou odporkyne, aby vyhodnotila okolnosti zaplatenia dlžného poistného tak, akoby ich poistený zaplatil (vo výške a v čase) priamo poisťovni. Samotná výška úhrady zaplatenej poisťovni postupníkom je pre posúdenie vzťahu poisťovne a poisteného
názoru odvolacieho súdu irelevantná. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní úspešná navrhovateľka žiadne trovy neuplatnila, súd jej v súlade s § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1, § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 a 2 OSP náhradu trov odvolacieho konania nepriznal Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.