pracovnej zmluvy zo dňa
názoru žalovaného takéto rozhodovanie nijako nesúvisí s právnym vzťahom medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu a o ktorom rozhoduje zastupiteľstvo samosprávneho kraja, avšak nikdy nie v správnom konaní. Pre úplnosť žalovaný zdôraznil, že dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy vykonáva prokurátor, okrem iného aj preskúmavaním zákonnosti vydaných uznesení samosprávneho kraja. Uzatvoril, že prijatím napadnutého uznesenia bol právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ukončený a pracovnoprávny status žalobkyne v pozícii zamestnanca právnickej osoby zriadenej TSK je pracovnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 311/2001 Z. z. a zákon č. 552/2003 Z. z. Krajský súd s poukazom na § 2, § 11 ods. 1 veta prvá a § 11 ods. 2 písm. h/, zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ďalej na § 1 ods. 1 Zákonníka práce, na § 1 ods. 1, ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a na § 246c ods. 1, § 103, § 104 ods. 1 a 250zf ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) dospel k záveru, že návrh na zrušenie uznesenia zastupiteľstva vyššieho územného celku môže podať len prokurátor, pokiaľ zastupiteľstvo VÚC nezruší svoje uznesenie na základe protestu prokurátora. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by nebolo
názoru krajského súdu v súlade so zákonom, ak by krajský súd postupom
OSP preskúmaval zákonnosť uznesenia zastupiteľstva TSK, č. 318/2011 zo dňa 26. októbra 2011 a rozhodoval o ňom. V súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom žalobkyne a žalovaného založeným pracovnou zmluvou ide
názoru krajského súdu, o spor medzi žalobkyňou a žalobcom v pracovnoprávnej rovine, pričom na prejednanie takéhoto sporu je vecne príslušný okresný súd, s poukazom na § 9 OSP. Z vyššie zákonne uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že v predmetnom prípade nie sú splnené podmienky na konanie o žalobe žalobkyne
OSP (nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne a vecná nepríslušnosť krajského súdu na prejednanie pracovnoprávneho sporu), a preto konanie zastavil, s poukazom na § 104 ods. 1 veta prvá OSP. V danom prípade neboli splnené podmienky na postúpenie veci príslušnému orgánu, v zmysle § 104 ods. 1 veta druhá OSP. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP,
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Proti uzneseniu krajského súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a uložil krajskému súdu vo veci konať, nakoľko
jej názoru rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože nezohľadňuje jej právne postavenie, ktoré v danej veci nebolo založené vymenovaním, ale je založené na základe pracovnej zmluvy. Poukázala na to, že napadnuté uznesenie žalovaného odkazuje na ustanovenie § 11 ods. 2 písm. h/ zákona o samosprávnych krajoch,
ktorého je oprávnený o. i. vymenúvať a odvolávať riaditeľov právnických osôb samosprávneho kraja a zdôraznila, že toto ustanovenie výslovným spôsobom uvádza túto právomoc, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Z tohto ustanovenia
jej názoru vyplýva, že právomoc žalovaného je obmedzená pokiaľ osobitným zákonom je upravené inak, v danom prípade za takúto inú úpravu považovala zákon č. 552/2003 Z. z. (predtým zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe) a Zákonník práce (§ 252 ods. 1). Z týchto ustanovení
jej názoru vyplýva, že jej pracovný pomer, ktorý bol založený voľbou alebo vymenovaním pred účinnosťou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce sa považuje za pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou
Zákonníka práce. Tento právny režim nebol zmenený alebo vylúčený iným ustanovením a § 11 ods. 2 písm. h/ zákona o samosprávnych krajoch svojim odkazom na osobitný zákon tento právny režim rešpektuje. Pri existencii pracovnej zmluvy, ktorá výslovným spôsobom určila, že žalobkyňa je v pracovnom pomere, ako riaditeľka zariadenia, nebola daná právomoc žalovaného jej právne postavenie riešiť odvolaním, ale iba v súlade s tými právnymi predpismi, ktoré upravujú jej právne postavenie.
pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2002 bola ako zamestnanec zaradená do pracovného pomeru u zamestnávateľa ako riaditeľka Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb v Púchove, po zmene názvu názov zamestnávateľa je to Centrum sociálnych služieb - KOLONKA, ul. J. Smreka 486,020 01 Púchov - Kolonka. Tiež poukázala na ustanovenie § 22 zákona o samosprávnych krajoch,
ktorého na konanie vo veciach samosprávnych krajov sa použijú iné všeobecne záväzné právne predpisy, teda na konanie, v ktorom o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhoduje samosprávny kraj, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, resp. že proti rozhodnutiu samosprávneho kraja vo veciach územnej samosprávy možno podať opravný prostriedok na súde. Pokiaľ ide o práva a povinnosti fyzických a právnických osôb a pokiaľ ide o použitie všeobecných predpisov o správnom konaní, tvrdila, že s prihliadnutím na § 247 a nasl. OSP je daná právomoc súdu na preskúmanie takéhoto rozhodnutia, pretože postupom a rozhodnutím správneho orgánu bola ukrátená na svojich právach. Na záver uviedla, že postup žalovaného bol motivovaný tým, že ako riaditeľka Centra sociálnych služieb - KOLONKA Púchov sa pri jednaní o financovaní takýchto centier, resp. o príspevkoch od klientov týchto centier postavila pri prejednávaní proti návrhu, ktorý sa javil ako neúnosný a pre istú skupinu klientov centier až likvidačný. Týmto sa dostala „do nemilosti“ žalovaného. Poukázala na to, že v súčasnosti už sa predchádzajúce návrhy ukázali ako nepriechodné a pri financovaní týchto centier sa prešlo na iný spôsob, preto jej vtedajšie stanovisko zodpovedá terajším úpravám a preukazuje, že nešla proti záujmom žalovaného ani proti záujmom centier, prípadne ich klientov, iba poukazovala na nedostatky predchádzajúceho návrhu. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním z 25. júla 2012 a žiadal uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha, aby bola ustanovená do funkcie riaditeľky organizácie a o iné pracovné miesto v pracovnom vzťahu so svojím zamestnávateľom nemá záujem. Tým v podstate sa snaží obísť zákon a zabezpečiť si trvalé miesto riaditeľky, z ktorého nemôže byť odvolaná. O tom má svedčiť aj tá skutočnosť, že žalobkyňa so svojím zamestnávateľom nekomunikuje a odmieta riešiť svoj pracovnoprávny vzťah. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
OSP, ak je návrh podaný oneskorene, alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený, alebo ak napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1, ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.
ods. 2, účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a prokurátor.
2 písm. h/ zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe.
1 na konanie, v ktorom o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje samosprávny kraj, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
ods. 2, proti rozhodnutiu samosprávneho kraja vo veciach územnej samosprávy možno podať opravný prostriedok na súde.
čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), právo zotrvať v štátnej (verejnej) funkcii, nie je súčasťou základných práv upravených v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (mutatis mutandis uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 796/2000 z 10. októbra 2000.) Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom uznesení a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť nasledovné: Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva VÚC. Z príslušných ustanovení OSP, konkrétne z § 250zf vyplýva, že pre súdny prieskum takýchto rozhodnutí správnych orgánov zákon stanovuje špecifický postup a aktívne legitimovaný na podanie návrhu na súd je len prokurátor aj to až v prípade, keď zastupiteľstvo nezruší napádané rozhodnutie na základe protestu prokurátora. Preto žalobou
OSP v žiadnom prípade nemôže žalobkyňa žiadať o preverenie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva VÚC, nakoľko na podanie takejto žaloby nie je aktívne legitimovaná. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej pracovný pomer, ktorý bol založený voľbou alebo vymenovaním pred účinnosťou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce sa považuje za pracovný pomer vzniknutý pracovnou zmluvou
Zákonníka práce, potom odvolací súd zdôrazňuje, že jej nič nebráni a ani nebránilo v tom, aby sa v občianskoprávnom konaní domáhala preskúmania platnosti resp. neplatnosti zániku pracovného pomeru, resp. odvolania z funkcie. Na tomto mieste však odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že napadnutým uznesením TSK nebol ukončený pracovný pomer žalobkyne, ako sa táto mylne domnieva, ale bola len odvolaná z funkcie riaditeľky právnickej osoby samosprávneho kraja. Právo zotrvať vo verejnej funkcii - ktorého sa žalobkyňa de facto domáha, nepožíva ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 ústavy, nakoľko nepatrí medzi základné práva. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobkyne. Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobkyňa namietala už v prvostupňovom súdnom konaní, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčína ako vecne správne
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.