2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Trebišov z 10. marca 2010, č. A/2010/05583-Ši, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch"), za ktorý mu bola uložená
1 písm. b/ a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankcia, pokuta vo výške 20 €. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu zistil, že S. I. podala dňa 16. novembra 2009 o 15.00 hod. na Policajnom útvare Kráľovský Chlmec oznámenie
3 zákona o priestupkoch v ktorom uviedla, že žalobca sa 16. novembra 2009 dostavil do jej bytu, začal na ňu vykrikovať, že je „kurva" a z bytu zobral dáždnik, že je jeho, nakoľko má nejaké veci u nej doma. Potom ho z bytu spoločne s pánom H. vytlačili a nastúpili do jeho auta, aby išli túto vec oznámiť. Žalobca prišiel k nim k autu, kde jej dal facku a potom odišiel. S. I. ďalej uviedla v tomto zázname, že má podozrenie, že v čase kým oni išli na mestskú políciu žalobca niečo vopchal do FAB zámku na vstupných dverách do jej bytu. Ďalej sa v spise nachádza záznam o podaní vysvetlenia
2 zákona o priestupkoch, ktoré podal Z. H. a ktorý opísal situáciu zo
2 zákona o priestupkoch so žalobcom. Žalobca v podaní vysvetlenia uvádza, že sa
1 písm. d/ zákona o priestupkoch tým, že dňa
1 písm. c/ zákona o priestupkoch bolo v časti poškodenia zámku FAB zastavené, pretože toto konanie žalobcovi nebolo preukázané, avšak v zmysle § 11 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch v časti, kedy žalobca vynadal S. I. do „beštií a sviň" a chytil jej tvár, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním bol uznaný vinným a bola mu uložená pokuta v čiastke 20 €. Zároveň bol zaviazaný na náhradu trov konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z 30. augusta 2010, č. SVS-OP-2010/018456/TMB, ktorým
2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že prvostupňový správny orgán riadne zistil skutkový stav a poukázal na to, že žalobca sa sám priznal na policajnom orgáne ako aj na správnom orgáne a tiež v samotnom odvolaní, že na adresu S. I. použil hanlivé slová čím vlastne sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Krajský súd poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa si zabezpečil pre objasnenie skutočného stavu veci okrem podaného oznámenia S. I., podanie svedeckej výpovede pánom H. ako aj výpoveď žalobcu. Pani S. I. a pán H. obaja zhodne vypovedali, že skutok sa stal tak, ako bol správnym orgánom ustálený a tiež poukázal na to, že v správnom konaní bol svedok bol poučený v zmysle § 35 Správneho poriadku a poučenie podpísal v zápisnici o výpovedi svedka. Ďalej krajský súd uviedol, že skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch, preto sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku
1 písm. d/ uvedeného zákona, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia 20 € a náhrada trov prvostupňového správneho konania.
názoru krajského súdu, na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne zistené a naplnené kumulatívne všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. V predmetnej veci bol
názoru krajského súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: priestupku sa dopustil Z. P., žalobca (subjekt) tým, že sa dňa 16. novembra 2009 hrubo správal - nadával S. I. (subjektívna stránka); predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt); žalobcom v konaní bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka). Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
názoru krajského súdu, žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, v súlade s § 3 a § 32 Správneho poriadku, keď samotný žalobca nepoprel, že by použil vulgárne slová na adresu p. I., pričom na zistenie skutkového stavu bolo nariadené riadne ústne prejednanie priestupku. Na základe zistených skutočností, po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov, dospel krajský súd v záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, nakoľko tento je
jeho názoru zavádzajúci, pracovníci žalovaného konali nezákonne, keď svojvoľným spôsobom vyložili slovo „beštia" ako vulgárne, tvrdil, že bol uznaný vinným na základe konexií
záujmov polície a podobne. Tiež tvrdil, že sa k p. I. správal tak, ako sa správal z toho dôvodu, že táto mu dlžila 250 €. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 27. septembra 2012 žiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť pričom zdôraznil, že krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu a že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,
2 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk , a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. septembra 2013
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2010/018456/TMB z 30. augusta 2010, ktorým bolo
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Trebišov z 10. marca 2010, č. A/2010/05583-Ši, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch"), za ktorý mu bola uložená
1 písm. b/ a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankcia -pokuta vo výške 20 €.
1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
1 písm. b/ za priestupok možno uložiť pokutu.
1 písm. d/, priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
2 obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
ods. 2, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
1 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu. Odvolanie žalobcu neobsahuje jediný relevantný dôvod ktorým by sa mohol odvolací súd zaoberať, nakoľko jeho tvrdenia, totožné s tvrdeniami obsiahnutými v žalobe, o nedodržaní zákona pri prejednaní priestupku na správnom orgáne prvého stupňa neboli ani v odvolacom konaní žiadnym spôsobom preukázané a nemajú oporu v spisovom materiály. Ostatné skutočnosti a výroky žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní, najmä pokiaľ ide o tvrdenú dlžnú sumu p. I., ako aj ich nezhody týkajúce sa partnerského spolužitia, nie sú pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúce. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti nespôsobilé spochybniť rozsudok krajského súdu, nakoľko neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.