461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nespĺňa podmienky pre uznanie za invalidného v zmysle § 71 ods. 1 zákona, nakoľko
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa
1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 15 %. Krajský súd po vyhodnotení uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vydané v súlade so zákonom, a preto ho v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov a mal preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných navrhovateľom a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľa a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov i so závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľa je znížený adekvátne zdravotnému stavu navrhovateľa, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľ nie je tak zdravotne postihnutý, aby splnil podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považoval za potrebné dodať, že navrhovateľ v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aj
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol
ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je
druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 71 ods. a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Opakovane uviedol dôvody uvádzané v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne. Uviedol, že má sústavné bolesti, pre ktoré nemôže spávať. Bolesti sa objavujú najmä na chodidlách, členkoch, kolenách a v ľavom zápästí. Poukázal na to, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne dňa 27. februára 2013 povedal, že bolesti sú z reumatického ochorenia, a preto nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Kvôli bolesti by nevydržal v práci. Invalidný dôchodok potrebuje na lieky.
jeho názoru sa jeho zdravotný stav od novembra minulého roka ešte viac zhoršil. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodne na 15 % Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa
1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože
záverov posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa
1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 15 %. Posudkový lekár si vyžiadal dokumentáciu ošetrujúceho lekára, kde boli nájdené len záznamy o drobných poraneniach tak, ako je to uvedené vyššie. V objektívnom náleze je bez zreteľa hodné len obmedzenie pohybu v oblasti ľavého ramena, ktoré elevuje do horizontálnej polohy, ďalej sa bráni pohybu. Pri celkovom vyšetrení sú len udávané citlivosti v oblasti krčnej chrbtice, s negatívnymi napínacími manévrami a s pohyblivosťou primeranou veku. Navrhovateľ udáva aj bolesti v oblasti driekovej chrbtice, kde nebol zistený žiaden objektívny nález, odôvodňujúci udávané bolesti, ďalej navrhovateľ udával bolesti v oblasti hlavičiek záprstných kostí na obdivoch nohách - opäť bez objektívneho nálezu, ktoré by tieto skutočnosti potvrdzovali. Navrhovateľ má jazvy v temennej oblasti a na čele, ktoré sú zahojené primárne. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod nepochybovať. Žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu už navrhovateľ nepredložil. V konaní súdu taktiež odvolací súd nezistil žiadne nesprávnosti, na ktoré navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.