1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku a naďalej mu ponechala invalidný dôchodok, priznaný s účinnosťou od 18. augusta 2009
1 zákona o sociálnom poistení vo výške 202,90 € mesačne, zvýšený
1 zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z. na sumu 209,10 € mesačne s účinnosťou od 1. januára 2010, lebo tento dôchodok je vyšší, ako invalidný dôchodok, vyplácaný
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) v sume 180,90 € s účinnosťou do 18. augusta 2009,
právnych predpisov, účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšení
zákona o sociálnom poistení a považovaný naďalej za invalidný dôchodok
zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Krajský súd rozhodnutia aj postup odporkyne považoval za vecne správny z dôvodu, že odporkyňa postupovala
5 zákona o sociálnom poistení. Konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z
v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
1 a ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok. Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
1 písm.
2 účinného do 18. júla 2006, Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity
zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak, a rozhodne o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
zákona účinného od 1. januára 2004, ak po preskúmaní trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006 sa vypláca invalidný dôchodok v sume určenej
zákona účinného od 1. januára 2004 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
zákona účinného do 31. decembra 2003, a to od zmeny sumy invalidného dôchodku z dôvodu preskúmania trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006, alebo o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej
predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho
zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity
2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
zákona účinného do
zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku
zákona účinného od
1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení vo výške 2 625 Sk mesačne s účinnosťou od 18. júna 1999, následne zvýšený
právnych predpisov, účinných do 31. decembra 2003, zvýšený
augusta 2009. Vzhľadom na skutočnosť, že čiastočný invalidný dôchodok navrhovateľa sa s poukazom na § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje naďalej za invalidný dôchodok, odporkyňa musela navrhovateľovi priznať invalidný dôchodok po prepočítaní
5 zákona o sociálnom poistení. V dávkovom spise sa nenachádza podanie navrhovateľa, ktoré by spochybňovalo správnosť záverov odporkyne o miere invalidity navrhovateľa. Podkladom pre rozhodnutie odporkyne o nároku na invalidný dôchodok navrhovateľa boli závery lekárskej správy posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne pobočky v Trnave z 13. októbra 2010. Tieto závery preskúmala posudková komisia sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne a zistila, že navrhovateľ nie je invalidný
3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie, ale je naďalej čiastočne invalidný
1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ale je invalidný
1 zákona o sociálnom poistení, lebo v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Skúmaním invalidity navrhovateľa aj
zákona o sociálnom poistení sa posudkový orgán dostatočne zaoberal a zistil, že navrhovateľ je invalidný aj
tohto zákonného ustanovenia, lebo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. O vecnej správnosti záverov tejto posudkovej komisie súd nepochyboval, lebo sú dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, najmä obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a aj skúmaním vyjadrení navrhovateľa o jeho nepriaznivom zdravotnom stave. Dôkazy, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť, objektívnosť, odbornú úroveň a úplnosť záverov tohto posudku súd v konaní nezistil a ani navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktoré by vecnú správnosť záverov tejto posudkovej komisie spochybňovali. Z uvedenej skutočnosti teda vyplýva, že 18. augusta 2009 bol navrhovateľ čiastočne invalidný
12 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení a súčasne bol invalidný
71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % . Z dôvodu, že
5 zákona o sociálnom poistení vyplýva odporkyni za takýchto okolností povinnosť skúmať nárok navrhovateľova na invalidný dôchodok aj
v spojení s § 71 zákona o sociálnom poistení, aj
zákona o sociálnom zabezpečení, musel súd skúmať, či odporkyňa takéto posúdenie vykonala. Z dávkového spisu zistil , že odporkyňa toto porovnanie výšky nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok vykonala a porovnala výšku invalidného dôchodku
predpisov účinných do 1. januára 2004 s výškou dôchodku, vypočítanou
právnych predpisov, účinných po tomto dni. Zistila, že invalidný dôchodok navrhovateľa
zákona o sociálnom poistení je vyšší, ako invalidný dôchodok navrhovateľa
zákona o sociálnom zabezpečení (za ktorý je považovaný jeho pôvodný čiastočný invalidný dôchodok). Z uvedeného dôvodu zanikol nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok )
zákona o sociálnom zabezpečení a naďalej mu patrí invalidný dôchodok
zákona o sociálnom poistení (vrátane zákonných zvýšení). Z dôvodu, že pred rozhodnutím o invalidnom dôchodku odporkyňa riadne zistila skutočný stav veci a na jeho základe rozhodla v súlade s platnými právnymi predpismi, jej rozhodnutie považoval odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za dostatočné a presvedčivé aj v otázke posúdenia výšky invalidného dôchodku navrhovateľa
zákona o sociálnom poistení, lebo obsahuje aj porovnanie výšky dôchodku
zákona o sociálnom zabezpečení v porovnaní s výškou dôchodku
zákona o sociálnom poistení. Z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď uvedené rozhodnutie odporkyne považoval za vecne správne a preto
názoru odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd preto rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.