Obsah (8)

§ 250j§ 47§ 20§ 246d§ 22§ 221§ 226§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžd/8/2013 Identifikačné číslo spisu: 5012200530 Dátum vydania rozhodnutia: 18.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

§ 250jods.

2 písm. a/ OSP zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Martine, č. p. ORP-P-108/DI-E-2009 zo

1. apríla 2012 v spojení s opravou č. k. ORP-P-108/DI-E-2009 z
2. júna 2012 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Žilina, č. k. KRZP-ZA-KDI-SK-60/2012 z
3. júna 2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd tu prihliadol na vadu správneho konania, ktorá

názoru krajského súdu spočíva v tom, že správnym orgánom sa nepodarilo ukončiť správne konanie o priestupku žalobcu v lehote uvedenej v § 20 zákona o priestupkoch. Skutok sa stal

1. decembra 2008 a lehota na jeho prejednanie začala plynúť
2. decembra
3. Lehota na zánik zodpovednosti sa prerušila počas súdnych konaní 21S/77/2009 (od
4. novembra 2009 do
5. januára 2011), 20S/32/2011 (od
6. mája 2011 do
7. decembra 2011). Od spáchania priestupku do vydania napadnutého druhostupňového rozhodnutia uplynulo 21 mesiacov a 9 dní. Krajský súd ďalej poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo opravné

§ 47ods.

6 správneho poriadku, pričom zo spisu nevyplýva, že by oprava bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená. Táto skutočnosť má vplyv na dĺžku správneho konania, pretože pokiaľ nebude oprava doručená, správne konanie nebolo ukončené. Ku dňu vyhlásenia rozsudku tak uplynulo viac ako 24 mesiacov. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, krajský súd ich náhradu žalobcovi nepriznal z dôvodov osobitného zreteľa. Dospel k záveru, že k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu došlo z iného dôvodu, než ktoré uviedol žalobca. Krajský súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/32/2008 z

1. februára 2009 a 2Sžo/195/2010 zo
2. júla
3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný a proti výroku o trovách konania i žalobca. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Nesúhlasí s názorom krajského súdu, že lehota na prejednanie priestupku už uplynula a tým zanikla priestupková zodpovednosť žalobcu za priestupok, a nie je ho možné meritórne prejednať. Ustanovenie § 249d OSP prerušuje zo zákona plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti aj za priestupky. Vydávanie rozhodnutí v týchto veciach hmotnoprávne predpisy obmedzujú lehotami, ktoré počas súdneho konania uplynú, v dôsledku čoho v prípade zrušenia rozhodnutia nie je dostatok času na ďalšie konanie a uloženie sankcie. Od spáchania priestupku do vydania napadnutého druhostupňového rozhodnutia uplynulo 21 mesiacov a 9 dní. Žaloba bola na súde podaná
4. júla 2012, kedy znova prestala plynúť prekluzívna lehota. Pokiaľ ide o doručenie opravy z
5. júna 2012 účastníkom konania, k odvolaniu doložil žalovaný doručenky, z ktorých vyplýva, že oprava bola žalobcovi aj zástupcovi doručená do vlastných rúk. Nebol preto dôvod na zrušenie rozhodnutia o priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že ak mal krajský súd pochybnosti, mohol vykonať šetrenie ohľadom doručenia opravy chyby v písaní. Opravu je správny orgán povinný vykonať aj keď sa jej účastník nedomáha, vykonáva sa neformálne, bez potreby vydať o nej rozhodnutie a bez časového obmedzenia. Navrhoval rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca sa odvolal proti výroku o trovách konania z dôvodu

ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

jeho názoru, pokiaľ sa súd nezaoberal dôvodmi uvedenými v žalobe a napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil z iného dôvodu, nemohol pre nepriznanie náhrady trov konania existovať dôvod hodný osobitného zreteľa, pretože súd svojím rozhodnutím dôvodnosť podanej žaloby a v nej uvedené dôvody nevyvrátil a ich opodstatnenosťou sa nezaoberal. Ak súd neskúmal dôvody uvedené v žalobe, nemožno tvrdiť, že jediným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bol procesný dôvod. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu v časti o trovách konania zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 33 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 650,81 eura na účet právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) po preskúmaní napadnutého rozsudku jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

§ 20zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

§ 47ods.

6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

§ 246d

OSP ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania

tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Odvolací súd z predložených spisov zistil, že predmetná dopravná nehoda sa stala dňa

1. decembra
2. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát v Martine vydal dňa
3. marca 2009 pod č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 rozhodnutie o priestupku, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku

§ 22ods.

1 písm. k, l/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 133 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina vydal dňa

1. mája 2009 pod č. p.: KRP-48/KDI-SK-2009 rozhodnutie o odvolaní, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa
2. augusta 2009 vydal Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin pod č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 nové rozhodnutie o priestupku, ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku

§ 22ods.

1 písm. k, l/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 133 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. Aj proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina rozhodnutím č. p.: KRP-120/KDI-SK-2009 z

1. októbra 2009 zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že v druhom odseku prvej strany vypustil poslednú vetu a zmenil odsek týkajúci sa trov konania. V ostatnej časti napadnuté rozhodnutie potvrdil. Následne podal žalobca dňa
2. novembra 2009 žalobu na Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 21S/77/2009-9 zo dňa
3. januára 2010 konanie zastavil. Na základe odvolania žalobcu vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
4. júna 2010 uznesenie sp. zn. 8Sžo/93/2010, ktorým uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline potom rozhodnutím č. k. 21S/77/2009-53 zo dňa
5. decembra 2010 zrušil rozhodnutie žalovaného č. p.: KRP-120/KDI-SK-2009 z
6. októbra 2009

§ 250jods.

3 OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

1. januára
2. Svojím ďalším rozhodnutím Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát č. p.: KRP-120/KDI-SK-2009 z
3. marca 2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Martin č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 z
4. augusta 2009 potvrdil. Proti rozhodnutiu podal žalobca dňa
5. mája 2011 znova žalobu na Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Žiline rozhodnutím č. k. 20S/32/2011-57 z
6. októbra 2011 zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Martin č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 z
7. augusta 2009 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Žilina č. p.: KRP-120/KDI-SK-2009 z
8. marca 2011 v spojení s rozhodnutím o oprave chyby č. KRP-120/KDI-S-2009 z
9. marca 2011 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
10. decembra 2011 a vykonateľnosť dňa
11. decembra
12. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Martine vydal dňa
13. apríla 2012 pod č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 rozhodnutie o priestupku, ktorým žalobcu znova uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

§ 22ods.

1 písm. k, l/ zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 133 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiace. Proti rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát Žilina č. p.: KRP-ZA-KDI-SK-60/2012 z

1. júna 2012 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Martine č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 zo
2. apríla 2012 potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa
3. júla 2012 žalobu na Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Žiline vydal rozsudok č. k. 20S/71/2012-99 zo dňa
4. decembra 2012, ktorý je preskúmavaný v tomto odvolacom konaní. Týmto rozsudkom krajský súd

§ 250jods.

2 písm. a/ OSP zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Martine č. p. ORP-P-108/DI-E-2009 zo

1. apríla 2012 v spojení s opravou č. k. ORP-P-108/DI-E-2009 z
2. júna 2012 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Žilina č. k. KRZP-ZA-KDI-SK-60/2012 z
3. júna 2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a zároveň rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin vydal dňa
4. júna 2012 opravu chyby v písaní pri písomnom vyhotovení rozhodnutia o priestupku

§ 47ods.

6 správneho poriadku. Oprava sa týkala rozhodnutia č. p.: ORP-P-108/DI-E-2009 zo

1. apríla
2. Z predložených doručeniek vyplýva, že upovedomenie o oprave chyby bolo doručené žalobcovi dňa
3. júla 2012 a jeho právnemu zástupcovi dňa
4. júna
5. Vychádzajúc z ustanovení § 20 zákona o priestupkoch a § 246d OSP má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že lehota na prejednanie priestupku do dnešného dňa neuplynula. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní sú teda dôvodné a opodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dopravná nehoda sa stala
6. decembra
7. Do dnešného dňa však bolo prejednávanie priestupku trikrát prerušené súdnymi konaniami, kedy lehoty pre zánik zodpovednosti neplynú. Priestupok bol prejednávaný od
8. decembra 2008 do
9. novembra 2009 (konanie na súde

piatej časti OSP

1. novembra 2009 -
2. januára 2011), od
3. januára 2011 do
4. mája 2011 (konanie na súde

piatej časti OSP

1. mája 2011 -
2. decembra 2011) a od
3. decembra 2011 do
4. júla 2012 (konanie na súde

piatej časti OSP 12. júla 2012 - stále trvá). Je teda zrejmé, že tieto obdobia spolu nepredstavujú dva roky a momentálne lehota pre zánik zodpovednosti neplynie. Priestupok je možné v súlade so zákonom o priestupkoch stále prejednať a rozhodnúť o ňom. Lehoty na zánik zodpovednosti počas konania

piatej časti OSP neplynú, ale prerušujú sa s účinkami, ktoré trvajú počas celého konania, od jeho začatia až do právoplatného skončenia. Tieto lehoty znova plynú po tomto právoplatnom skončení, ak je to ešte možné, aj so započítaním doby, ktorá uplynula od začatia konania. Zmyslom ustanovenia § 246d OSP je vylúčiť vplyv dĺžky súdneho konania na plynutie lehôt pre zánik zodpovednosti aj za priestupky. Tvrdenie krajského súdu o tom, že lehota na prejednanie priestupku už uplynula, čím zanikla priestupková zodpovednosť žalobcu za priestupok, je teda nesprávne a nepravdivé. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne opravy chyby, aj túto vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dôvodnú, nakoľko z priložených doručeniek vyplýva, že upovedomenie o oprave bolo žalobcovi riadne doručené. Navyše vykonanie opravy

§ 47ods.

6 správneho poriadku má neformálny charakter, nie je potrebné o nej vydať rozhodnutie a je časovo neobmedzené. Je možné ho vydať kedykoľvek, a to aj po právoplatnosti opravovaného rozhodnutia, nemá teda vplyv na trvanie správneho konania. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

§ 221ods.

1 písm. h/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

§ 221ods.

2 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže

povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

§ 226

OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

§ 221ods.

1 písm. h/ a ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu rozhodnúť o merite veci.

§ 224ods.

3 OSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu týkajúceho sa trov konania, vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o výroku o trovách konania v tomto konaní, nakoľko v novom konaní krajský súd v súlade s § 224 ods. 3 OSP rozhodne zároveň o náhrade trov celého konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky tu dáva krajskému súdu, v súvislosti s jeho rozhodnutím o trovách v zrušenom rozhodnutí, do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 181/2011 zo 14. septembra 2011,

ktorého: „

názoru ústavného súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 250k ods. 1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku nemožno považovať takú skutočnosť, ktorá (prípadne ktorej podklad) znamená vo svojej podstate porušenie zákona, resp. predstavuje nezákonný postup. Takýto výklad citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je arbitrárny, lebo zásadne popiera účel a význam tohto ustanovenia.„ Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.