Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžf/23/2013 Identifikačné číslo spisu: 3012200220 Dátum vydania rozhodnutia: 20.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť pre zistený rozpor so zákonom pri ich vydávaní. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. marca 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1040508/21851-139808/2012/5048-r zo dňa
2. januára 2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/34650/11/Zed zo dňa
3. júla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie
4. štvrťrok 2004 v sume 4348,40 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, rozhodol bez náležitého skúmania obsahu administratívneho spisu. Správca dane - Daňová úrad Považská Bystrica, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dodržiavania zák. o DPH ako aj skôr účinného zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok
5. Na základe zistení z daňovej kontroly bol vypracovaný protokol č. 670/320/45494/2006/Be, ktorý bol prerokovaný dňa
6. decembra
7. Dňa
8. decembra 2006 vydal Daňový úrad Považská Bystrica dodatočný platobný výmer č. 670/230/56963/06/Zed, ktorým vyrubil daňovému subjektu zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 131 000 Sk za zdaňovacie obdobie
9. štvrťrok 2004 za porušenie § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH. Následne odvolací orgán rozhodnutím č. I/226/3002-33342/2007/990565-r zo dňa
10. apríla 2007 dodatočný platobný výmer č. 670/230/56963/06/Zed zo dňa
11. decembra 2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a uložil správcovi dane doplnenie dokazovania. Daňový úrad Považská Bystrica začal opakovanú daňovú kontrolu dňa
12. januára 2011, ktorej predmetom bola kontrola dodržiavania zák. o DPH za zdaňovacie obdobia
13. a
14. štvrťrok
15. Na základe zistení tejto kontroly bol vypracovaný protokol č. 670/320/25585/2011/Be zo dňa
16. mája 2011, dodatok k protokolu bol vypracovaný dňa
17. júla
18. Protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly bol prerokovaný dňa
19. júla
20. Výsledkom opakovanej daňovej kontroly bol dodatočný platobný výmer č. 670/230/34650/11/Zed zo dňa 13.júla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie
21. štvrťrok 2004 vo výške 4348,40 € (131 000 Sk). Odvolací orgán dodatočný platobný výmer rozhodnutím č. 1040508/21851-139811/2012/5048-r zo dňa
22. januára 2012 potvrdil. Podľa § 250ja ods. 7 O.s.p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Najvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sžf/10/2013 týkajúcej sa totožných účastníkov sa zaoberal právnym posúdením opakovanej daňovej kontroly, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie aj v prejednávanej veci, a preto aplikujúc § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie, rozsudok sp. zn. 8Sžf/10/2013 zo dňa
23. decembra
24. Podľa § 15 ods. 13 zák. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Je nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danom prípade správca dane vo veci dodatočný platobný výmer vydal, tento však bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu zrušený. Z tejto nepochybnej skutočnosti teda vyplýva, že vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za rozhodujúce zdaňovacie obdobie nebolo ukončené právoplatným platobným ani dodatočným platobným výmerom (v pôvodnom konaní o riadnej daňovej kontrole). Podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. So zreteľom na vyššie citované ustanovenia, správca dane, po zrušení dodatočného platobného výmeru a vrátení veci na ďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly, mal pokračovať vo vyrubovacom konaní preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Pokiaľ žalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného platobného výmeru pokyn na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, tak takýto postup je rozporný so zák. o správe daní. Naviac je potrebné poukázať, že tento pokyn nebol súčasťou administratívneho spisu predloženého v súdnom prieskumnom konaní. Rovnako zo spisu nevyplývali dôvody výrazného časového odstupu medzi vrátením veci daňovým riaditeľstvom správcovi dane na ďalšie konanie a začatím opakovanej daňovej kontroly. Správca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona o správe daní a pokiaľ následne vydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer, bolo potrebné toto rozhodnutie ako aj naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného považovať za nezákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky považujúc túto vadu za takú, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, na túto prihliadal rešpektujúc ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p., predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/168/96, zverejnený v ZSP 10/1997, s. 21). Opačný postup by znamenal akceptáciu nezákonnosti postupu pri vydávaní napadnutých správnych rozhodnutí, a teda bol v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je potrebné podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O. s. p. zmeniť a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, pretože v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Správny orgán súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) v ďalšom konaní, rešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo zákonu a to vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu. Súdny poplatok za odvolanie zaplatený nebol, a preto jeho náhradu nebolo možné priznať. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.