2, písm. a/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1030502/6914/2012/KP zo dňa
zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 652/2004 Z. z.), zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 239/2001 Z. z.), zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 98/2004 Z. z.) a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) dňa 15. novembra .2011 pod č. 30407/2011-6262 vydal platobný výmer na spotrebnú daň z minerálneho oleja
4 v spojení s § 42 zákona č. 511/1992 Zb. a určil daňovému subjektu - žalobcovi, základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie
511/1992 Zb., z ktorej bol spísaný protokol zn.: 66296/2007-6238 a mal zistené, že spoločnosť A-Zet, s.r.o. dňa
511/1992 Zb. za účelom preverenia uvedených dodávok minerálneho oleja preverením účtovnej evidencie žalobcu, zistil, že sa v nej okrem vyššie uvedených faktúr nachádzali aj ďalšie faktúry, v zmysle ktorých mal žalobca prevziať od spoločnosti A-Zet, s.r.o. minerálny olej a to konkrétne dňa
faktúry, neoveroval si totožnosť vodiča ani motorového vozidla, šofér mal vždy pri dodávke motorovej nafty vystavený príjmový doklad spolu s faktúrou. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa
pomôcok a pod sp. zn. 53366/2008 - 6262 dňa 10. septembra 2008 bol vypracovaný protokol o určení dane
pomôcok; žalobca bol colným úradom vyzvaný
10 zákona č. 511 992 Zb. na vyjadrenie sa k protokolu; na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa
12 zákona č. 511/992 Zb. Žalovaný ďalej argumentoval ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. § 165 ods. 2 a 5, zákonom č. 511/1992 Zb. § 42, § 15 ods. 2 piata veta, § 44 ods. 4, § 48 ods. 4. S odvolacími námietkami sa vyporiadal tak, že colný úrad hodnotil dôkazy
svojej úvahy, svoje rozhodnutie založil len na tvrdení konateľa spoločnosti A-Zet, s.r.o., zdôrazniac, že colný úrad v danej právnej veci vychádzal najmä z účtovníctva spoločnosti A-Zet, s.r.o., v ktorom sa faktúra č. 290903/24 nenachádzala a prehlásenie vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti H.. E. O. možno považovať za dôkaz, ktorý vytvoril úplnejší podklad pre samotné rozhodnutie. Záverom žalovaný konštatoval, že colný úrad postupoval v súlade s § 29 ods. 4 zákona č.511/1992 Zb., majúc za to, že colný úrad v konaní zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Žalovaný námietku žalobcu, že colný úrad mal sporné prípady konfrontovať medzi ním a E.. O. považoval za neopodstatnenú, keď zo stavu veci vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k zaúčtovaniu faktúry č. 290903/24, ktorá však nespĺňa náležitosti účtovného dokladu v zmysle § 10 ods. 1, písm. f/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, a preto predmetné doklady (faktúra a príjmový a výdavkový doklad) nie sú vierohodné, z ktorých dôvodov ich správca dane nemohol uznať ako preukázateľne účtovné doklady potvrdzujúce nákup minerálneho oleja, z ktorého bola odvodená spotrebná daň, na základe čoho námietku odvolateľa, že účtovné doklady dodané spoločnosťou A-Zet, s.r.o. spĺňajú všetky zákonné náležitosti, považoval za irelevantnú. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom colného úradu, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť
j/ zákona č. 239/2001 Z. z., a teda je daňovým dlžníkom v zmysle § 5 písm. j/ uvedeného zákona, a teda bol povinný v zmysle § 23 ods. 4 tohto zákona predložiť colnému úradu daňové priznanie najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote bol povinný zaplatiť daň. Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie má všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 30 zákona č. 511/1992 Zb., majúc za to, že konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 42 v spojení s § 15 ods. 2, s § 29 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb., ktorú právnu úpravu citoval. Krajský súd za podstatné námietky žalobcu považoval, že colným úradom a následne žalovaným boli porušené jeho procesné práva a rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Mal za to, že v preskúmavanej veci nie je sporné, že na základe daňovej kontroly u daňového subjektu A-Zet, s.r.o., bol žalobca vyzvaný na podanie daňového priznania k spotrebnej dani z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 29. septembra 2003, pričom žalobca túto výzvu nerešpektoval a daňové priznanie nepodal. Stotožnil sa s námietkou žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že platobný výmer Colného úradu Prešov bol vydaný iba na základe dôkazov svedčiacich v jeho neprospech a že správca dane tým, že nevykonal žiadne iné dôkazy, porušil zásadu rovnosti zbraní. Aj
názoru súdu nič colnému úradu nebránilo v tom, aby vykonal konfrontáciu medzi žalobcom a vypočutým svedkom E. O. a prípadne nariadil vo veci vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k podpisom na sporných faktúrach, o ktorom podpise žalobca tvrdil, že sú podpísané E. O., ktorý pravosť svojho podpisu poprel. Krajský súd poukazom na ustanovenia § 44 ods. 3, v spojení s § 48 ods. 4, 5 zákona č. 511/1992 Zb. a v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky konštatoval, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne a presvedčivo nevyporiadal, daňové orgány v predmetnej veci vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené, ako aj, že procesne žalovaný pochybil, ak v konaní nevytkol daňovému orgánu, že neprihliadol na právnu úpravu ustanovenú v § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb..
názoru krajského súdu závery colného úradu a žalovaného o tom, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť
j/ a je daňovým dlžníkom
j/ zákona číslo 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov je predčasný. Uviedol, že v ďalšom konaní bude na uvážení daňových orgánov, či vo veci vykonajú výsluch svedka za prítomnosti žalobcu, čím v žiadnom prípade nebudú porušené základné zásady daňového konania upravené v paragrafe 2 zákona č. 511/1992 Zb. a bude nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom grafológom vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných faktúrach vo vzťahu k bývalému konateľovi dodávateľa žalobcu spoločnosti A-Zet, s.r.o.. Rozhodovanie o náhrade trov konania Krajský súd odôvodnil
1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením a zaplatením súdneho poplatku, keďže bol v konaní úspešný. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Z dôvodov odvolania vyplýva, že žalovaný považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny a v rozpore so zákonom. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď spochybnil postup žalovaného ako aj správcu dane, vysloviac názor, že správne orgány oboch stupňov vychádzali pri svojich rozhodnutia zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Žalovaný predovšetkým namietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je náležite odôvodnené, majúce za následok jeho neurčitosť a nepresvedčivosť, čo ho robí nepreskúmateľným. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, keď ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo nevyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, je nevyhnutné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie vo vzťahu k pravosti podpisov na sporných faktúrach vo vzťahu k bývalému konateľovi dodávateľa žalobcu spoločnosti A-Zet, s.r.o. a súčasne ponechal na uvážení daňových orgánov, či vo veci vykonajú výsluch svedka E.. O. za prítomnosti žalobcu. Vytýkal krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal najzásadnejšou skutočnosťou v prejednávanej veci, ktorá vyšla v daňovom konaní najavo a síce, že práve predmetná sporná faktúra zistená u žalobcu, na základe ktorej bol platobný výmer colného úradu vydaný, a to konkrétne faktúra č. 290903/24 zo dňa
pomôcok, pričom sa ďalej vychádzalo z výsledkov daňovej kontroly u daňového subjektu A-Zet, s.r.o., čím bolo zistené, že sporná faktúra č. 290903 /24 zo dňa 29. septembra 2003 nie je evidovaná v jeho účtovnej databáze s poukazom na to, že žalobca nevedel žiadnym spôsobom identifikovať šoféra, ktorý prevzal hotovosť za tovar, z ktorých dôvodov sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že iba na základe svedeckej výpovede E. O. správca dane dospel k záveru, že žalobca nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil. Nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalovaného. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 158,58 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie - platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Prešov, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja v sume 2.647,21 Eur za zdaňovacie obdobie
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Zákonodarca v zákone č. 239/2001 Z. z. upravuje zdaňovanie minerálnych olejov spotrebnou daňou (ďalej len "daň") na daňovom území Slovenskej republiky (§ 1).
j/ zákona č. 239/2001 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať.
j/ zákona č. 239/2001 Z. z. daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má v držbe.
239/2001 Z. z. daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má kontrolovaný subjekt sídlo alebo trvalý pobyt alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo dopravný zásobník, alebo kontrolovaný minerálny olej. Daňový dozor môže vykonávať aj colné riaditeľstvo. Colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole predmetu dane je oprávnený
písmen
1 písm. a/ a v daňových skladoch. Colný úrad
povahy skutočností zistených pri daňovom dozore vyhotoví zápisnicu alebo úradný záznam a z daňovej kontroly protokol o kontrole.
3 zákona č. 239/2001 Z. z. ustanovenia osobitného predpisu (zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).
1, 2 , 3, 4, 7, 8 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
2, 3, 5, 6 zákona č. 511/1992 Zb. zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu
tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť. Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov. Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15 ods. 9.
1, 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane
j/ prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu
osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane
osobitných zákonov. Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote
odseku 10 druhej vety, nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
511/1992 Zb. ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote
tohto zákona alebo
osobitného zákona, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote
tohto zákona alebo
osobitného zákona určiť daň
pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený určiť daň
pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane
pomôcok, pričom postupuje
2 piatej vety. Protokol o určení dane
pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní nepostupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, a preto jeho právne závery treba považovať za predčasné, z ktorých dôvodov pokiaľ žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, nerozhodol v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby súdom prvého stupňa. Zákonodarca v právnej norme § 4 písm. j/ zákona č. 239/2001 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu a určením dňa jej vzniku v zákonne predpokladaných prípadoch tak, že daňová povinnosť vzniká dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie právnická osoba alebo fyzická osoba preukázať, ktorá sa v dôsledku toho stáva daňovým dlžníkom v zmysle § 5 písm. j/ uvedeného zákona. Cieľom daňového dozoru, daňovej kontroly v zmysle § 29 v spojení s § 34 ods. 3 zákona č. 239/2001 Z .z. a § 15 ods.1 zákona č. 511/1992 zb. je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátu. Z predloženého administratívneho spisu aj
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa náležite vecou nezaoberali, vo veci nezistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre prijatie záveru o daňovej povinnosti žalobcu a šetrenie nevykonali v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. Z uvedeného dôvodu nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že colný úrad vykonal dokazovanie náležite a vo veci zistil riadne skutkový stav. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade bolo preukázané, že Colný úrad Prešov v dňoch od 22. októbra 2004 do 3. decembra 2007 vykonal v spoločnosti A-Zet, s.r.o., daňovú kontrolu
511/1992 Zb., z ktorej mal zistené, že spoločnosť A-Zet, s.r.o. dňa
511/1992 Zb. za účelom preverenia uvedených dodávok minerálneho oleja preverením účtovnej evidencie žalobcu, o ktorom spísal zápisnicu zo dňa
faktúry, neoveroval si totožnosť vodiča ani motorového vozidla, šofér mal vždy pri dodávke motorovej nafty vystavený príjmový doklad spolu s faktúrou; dňa
názoru odvolacieho súdu je potrebné považovať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za predčasne, a preto pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím platobný výber colného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol, rozhodol vo veci v rozpore so zákonom. Z právnych noriem citovaných vyššie vyplýva vôľa zákonodarcu zveriť do právomoci správcu dane, ktorý vedie konanie o určenie dane, vykonávanie dokazovania za účelom zistenia skutočností potrebných pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pričom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu, avšak v konaní postupuje v súčinnosti s daňovým subjektom tak, že daňový subjekt má právo a súčasne aj povinnosť navrhovať resp. predkladať dôkazy a k vykonaným dôkazom sa má právo vyjadrovať. Správca dane vždy musí vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu. Zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, že správca dane právny záver v danom prípade ustálil na základe daňovej kontroly spoločnosti A-Zet, s.r.o., ktorou mal preukázané, že spoločnosť A-Zet, s.r.o. na základe faktúr dodala žalobcovi minerálny olej dňa
j/ zákona č. 239/2001 Z. z., nakoľko nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v množstve 5 500 l, keďže z postupu správcu dane je zrejmé, že svoj právny záver vyvodil výlučne na základe dokladov predložených uvedenou spoločnosťou (A-Zet, s.r.o.) a výsluchu jeho konateľa, pričom vyjadrenie žalobcu k skutkovým zisteniam ohľadne dokladov predložených uvedenou spoločnosťou (A-Zet, s.r.o.) a výsluchu jeho konateľa si vôbec nezabezpečil. Aj
názoru odvolacieho súdu vzhľadom k veľkému časovému odstupu (rok 2003) výsluch svedka E.. O. za prítomnosti žalobcu alebo ich vzájomná konfrontácia by nevzniesla jasno v otázke predmetnej dodávky minerálneho oleja. Pokiaľ však svedok E.. O. zápisnične potvrdil, že nikto okrem neho nemohol vystavovať doklady a nikomu nedal splnomocnenie na konanie za firmu A-Zet, s.r.o. a ani na podpisovanie účtovných dokladov, pričom účtovné doklady o dodaní minerálneho oleja žalobcovi dňa
názoru odvolacieho súdu na danú skutočnosť bude potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalovaného, ktorou vytýkal prvostupňovému súdu, že nariadil správcovi dane vykonať znalecké dokazovanie znalcom grafológom na viacerých faktúrach, ktoré bližšie nekonkretizoval, pričom v predmetnej veci bol platobný výmer správcom dane vyrubený na podklade jednej faktúry a to č. 290903/24 z
j/ zákona č. 239/2001 Z. z.. Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 Os.p.. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a s § 250k ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.