o určenie manželského výživného

2 Cdo 336/2006 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci navrhovateľky J., bávajúcej v K., proti odporcovi P., bývajúcemu v K., zastúpenému J., advokátom v Č., o určenie manželského výživného, vedenej na Okresnom súde Č. pod sp. zn. 13 C 208/2004, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z

1. júla 2006 sp. zn. 5 Co 442/2005, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z
2. júla 2006 sp. zn. 5 Co 442/2005 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Č. rozsudkom z
3. mája 2005, č.k. 13 C 208/2004-48 uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke manželské výživné v sume 2 000 Sk mesačne počnúc od
4. septembra 2004, ktoré výživné je jej povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej rukám. Dlžné výživné za obdobie od 21.9.2004 do 31.5.2005 v sume 16 600 Sk uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 1 000 Sk mesačne spolu s bežným výživným počnúc od 1.6.2005 do zaplatenia a to pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť slovenskému štátu na účet Okresného súdu Č. z titulu súdneho poplatku za návrh sumu 1 440 Sk a to v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania. 2 Cdo 336/2006 2 Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z
5. júla 2006 sp. zn. 5 Co 442/2005 potvrdil rozsudok okresného súdu. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 5 221,50 Sk, do troch dní na účet advokáta J.. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní došlo k vade v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd na pojednávaní
6. júla 2006 rozhodol bez jeho prítomnosti, resp. bez prítomnosti jeho právneho zástupcu J.. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené až
7. júla 2006, teda 2 dni po pojednávaní. Jeho právnemu zástupcovi predvolanie nebolo doručené vôbec, hoci tento ho zastupoval už v konaní pred súdom prvého stupňa. Týmto postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 2 Cdo 336/2006 3 Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie odporcu nie je podľa § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. prípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., osobitne dovolateľkou tvrdenou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. V podanom dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu poukazoval odporca na to, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a je daná prípustnosť dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd v predmetnej veci rozhodol
8. júla 2006 bez prítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Ako vyplýva zo zápisnice z odvolacieho pojednávania (č.l. 76 p.v.) odvolací súd pojednával v neprítomnosti predvolaných účastníkov. Konštatoval, že odporca sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil. Z doručenky odporcu však mal dovolací súd preukázané, že u odporcu odvolací súd doručenie nemal riadne vykázané, keďže túto doručenku v deň pojednávania nemal vôbec k dispozícii. Predvolanie na odvolacie pojednávanie
9. júla 2006 odporca prevzal až
10. júla 2006 a až po tomto termíne bola poštou odvolaciemu súdu táto doručenka zaslaná. 2 Cdo 336/2006 4 Ako vyplýva z plnomocenstva (č.l. 40 spisu) odporca
11. marca 2005 splnomocnil J., advokáta v Č., na svoje zastupovanie v predmetnom konaní. Napriek tomuto splnomocneniu odvolací súd právneho zástupcu odporcu na odvolacie pojednávanie
12. júla 2006 nepredvolal a navyše ani jeho právnemu zástupcovi nedoručil svoje rozhodnutie. Ak odvolací súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu účastníka konania, ktorého navyše na odvolacie pojednávanie vôbec nepredvolal, odňal tým zastúpenému účastníkovi možnosť konať pred súdom. Po preskúmaní predmetnej veci dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľovi postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a realizovať tak tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov priznáva. Uvedená skutočnosť, že došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale je tiež okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou vadou nemôže byť považované za správne. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného a dovolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
13. januára 2008 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: