o určenie, že výhybky sú súčasťou železničnej vlečky vo vlastníctve žalobcu

Najvyšší súd 2 Cdo 331/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : F. K. – P., zastúpený JUDr. M. V., CSc., advokátom v B., proti ţalovaným : 1/ Ž., K., B., 2/ Slovenská republika – zastúpená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Nám. Slobody č. 6, Bratislava, o určenie, že výhybky sú súčasťou železničnej vlečky vo vlastníctve žalobcu, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 14 C 112/2002, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. septembra 2009 sp.zn. 9 Co 20/2009 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z
2. septembra 2009 sp.zn. 9 Co 20/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom (v poradí druhým) z
3. decembra 2008 č.k. 14 C 112/2002-395 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal určenia, ţe výhybka č. 8, ktorou odbočuje vlečková spojovacia koľaj č. 101b zo staničnej dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P., ako aj výhybka č. 2, ktorou odbočuje vlečková spojovacia koľaj č. 101a zo staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P., sú súčasťou ţelezničnej vlečky vo vlastníctve ţalobcu F. K. – P.. V odôvodnení uviedol, ţe pri nezmenenom skutkovom stave je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o tom, ţe sporné výhybky č. 2 a č. 8 sú súčasťou staničných dopravných koľají č. 2 a 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P. záväzný aj pre rozhodnutie tohto súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť preto ani podrobne nehodnotil dokazovanie, ktoré bolo vykonané do vrátenia spisu odvolacím súdom, hoci sa plne stotoţňuje so závermi a odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.6.2006 sp.zn. 6 Co 4/2006 a zaoberal sa vlastne hlavne skutočnosťou, či došlo k takej zmene skutkového stavu, ktorá by oprávňovala k tomu, ţe by 2 2 Cdo 331/2009 nebol viazaný rozhodnutiami nadriadených súdov. Avšak keďţe k takejto situácii nedošlo, ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z
4. septembra 2009 č.k. 9 Co 20/2009-418 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, ktorou bola ţaloba zamietnutá, vo výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu s tým, ţe povinnosti ţalobcu nahradiť štátu 2 409,-- Sk zodpovedá suma 76,96 €. Pripustil voči tomuto rozsudku dovolanie. Nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku č.k. 2 Cdo 264/2006, 2 Cdo 265/2006-299 zo dňa 27.11.2007 je treba konštatovať, ţe definíciu výhybky obsahuje aj slovník slovenského jazyka, kde výhybka sa definuje „ako mechanizmus umoţňujúci prechod vlaku, električky, vozňa a pod. na inú koľaj bez prerušenia chodu“. Výhybka je teda zariadenie na presmerovanie ţelezničného dopravného prostriedku na inú koľaj, je súčasťou koľaje jednak z terminologického vyjadrenia úzko spojeného s hospodárskym určením a funkčnosťou veci. Výhybka ako súčasť veci je len súčiastkou, ktorá bez hlavnej veci nemá ţiadne účelové a funkčné určenie, a teda sama osebe nemá úţitkovú hodnotu. Z predmetu sporu jednoznačne vyplýva záver, ţe je potrebné vyriešiť otázku, či výhybky, ktorého vlastníctva sa domáha ţalobca, sú súčasťou celoštátnej dráhy alebo súčasťou vlečky. Na základe stavebného povolenia z 21.3.1973 vydaného Č., kolaudačného rozhodnutia o odovzdaní a prevzatí dokončenej stavby z 8.5.1974 ako aj rozhodnutia o uvedení do prevádzky z 25.3.1975, boli sporné výhybky č. 8 a č. 2 vloţené do staničnej dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P. a do staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P.. Stali sa súčasťou dopravnej koľaje č. 2 a č. 2a v ţelezničnej stanici Š.. Ako súčasť koľají nie sú spôsobilé byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nemoţno ich preto nadobudnúť, či scudziť bez veci hlavnej. Takáto súčasť veci nemôţe byť opodstatnene ţalovaná na súde ţalobou na určenie vlastníckeho práva k nej. Na súde môţe byť úspešne podaná len ţaloba na určenie, ţe konkrétne označená poloţka tvorí súčasť veci hlavnej a ako taká je vlastníctvom konkrétneho subjektu. Vlastníctvo súčasti nadobúda vlastník veci a to aj vtedy, keď náklady na zabudovanie, či obstaranie tejto súčasti veci vynaloţila iná osoba. Právny reţim vlastníctva sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a nie vyhláškami Ministerstva dopravy, resp. vlečkárskymi zmluvami. Ţalobca odôvodňuje svoje vlastnícke právo 3 2 Cdo 331/2009 k výhybkám na základe „záznamu o prevzatí veci“, (nie zápisnicou o draţbe), pričom vlastníctvo sa môţe nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, zo zákona a na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Zo zápisnice o draţbe č. 76/1996 zo dňa 26.4.1996 vyplýva, ţe predmetom draţby bola koľajová doprava zahrňujúca garáţ lokomotív, kompletné koľaje a pozemky parc. č. X., X. a X.. Z tejto zápisnice nie je zistiteľný obsah pojmu kompletné koľaje. Vychádzajúc zo skôr uvedených záverov dovolacieho súdu, ţe výhybky č. 2 a č. 8 tvoria súčasť celoštátnej dopravnej cesty ţelezničná trať S. – P., u ktorej vylučoval privatizáciu § 10 ods. 3 písm.a/, e/ zákona č. 92/1991 Zb., potom predmetom draţby nemohli byť predmetné odbočné výhybky č. 2 a č.
5. Vychádzajúc z týchto právnych názorov dovolacieho súdu, ktorými je viazaný aj odvolací súd, rozhodol súd prvého stupňa správne, keď podanú ţalobu zamietol. V súlade s § 238 ods. 3 O.s.p. však pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pretoţe podľa názoru odvolacieho súdu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Predmetom dovolania by malo byť vyriešenie otázky, či oddelením odbočnej výhybky sa zmarí uţívanie dopravnej koľaje celoštátnej dráhy alebo uţívanie ţelezničnej vlečky, za účelom sfunkčnenia ktorej bola táto výhybka zriadená a teda či výhybka je súčasťou staničnej dopravnej koľaje celoštátnej dráhy, alebo je súčasťou ţelezničnej vlečky, za účelom skončenia ktorej bola takáto výhybka zriadená. Súčasťou takejto odbornej otázky by malo byť aj zaujatie stanoviska, či pri posudzovaní obsahu draţby uskutočnenej dňa 26.4.1996 môţe byť aplikované ustanovenie § 10 ods. 3 písm.a/, e/ zákona č. 92/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť aţ 12.10.
6. Proti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej ako aj proti výroku o trovách štátu a trovách konania podal dovolanie ţalobca, ktorý prípustnosť odvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. Navrhol v zmysle ustanovenia § 243b ods. 2 veta druhá O.s.p. rozsudkom zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu tak, ţe zruší rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola ţaloba vo veci zamietnutá a určí, ţe výhybka č. 8, ktorou odbočuje vlečková spojovacia koľaj č. 101b zo staničnej dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P. ako aj výhybka č. 2, ktorou odbočuje vlečková spojovacia koľaj č. 101a zo staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P., sú súčasťou ţelezničnej vlečky vo vlastníctve ţalobcu. Namietal, ţe prvostupňový ako aj odvolací súd jedinú ničím neodôvodnenú vetu z rozhodnutia dovolacieho súdu povaţovali za záväzný právny názor a rozhodli sa takýto 4 2 Cdo 331/2009 právny názor rešpektovať napriek tomu, ţe došli k jednoznačnému presvedčeniu, ţe jeho rešpektovanie pôjde k výsledku, ktorý nebude spravodlivý a zákonný, a ktorý bude v rozpore so zmyslom občianskeho súdneho konania a bude mať za následok porušenie práv a oprávnených záujmov účastníka, čím sa občianske súdne konanie v danej veci nestane zárukou zákonnosti a nebude slúţiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Takýmto postupom, ktorého základom bolo nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúcej v posúdení náhodne vyslovenej a ničím neodôvodnenej vety v rozhodnutí dovolacieho súdu ako by išlo o vyslovenie záväzného právneho názoru, odvolací súd aj prvostupňový súd porušili zákon. Niet pochýb, ţe rešpektovanie zjavne arbitrárneho právneho názoru dovolacieho súdu o aplikovaní zákona č. 92/1991 Zb. v neplatnom znení na draţbu, v ktorej ţalobca nadobudol kompletné ţelezničné vlečky by malo za následok porušenie ústavných práv ţalobcu na spravodlivé súdne konanie. Rovnaký následok by malo aj zotrvanie na stanovisku, ţe konštatovanie dovolacieho súdu, ţe boli sporné výhybky č. 8 a č. 2 vloţené do staničnej dopravnej koľaje č. 2 v ţelezničnej stanici Š., okres P. a do staničnej dopravnej koľaje č. 2a v ţelezničnej stanici Š., okres P. a stali sa súčasťou dopravných koľají č. 2 a č. 2a v ţelezničnej stanici Š., nielen konštatovaním technického charakteru, ale ţe ním bol vyslovený záväzný právny názor dovolacieho súdu. V podaní z
7. januára 2010 pomenovanom ako doplnenie dovolania ţalobca uviedol, ţe za dôleţitú pre toto rozhodnutie povaţuje skutočnosť, ţe zákonodarca formou zákona (§ 28 ods. 5 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 513/2009 Z.z.) nepriamo, ale jednoznačne vyjadril, ţe odbočkové výhybky vlečky na zaústení vlečky do ţelezničnej trate vo všeobecnosti nie sú súčasťou ţelezničnej trate, nie sú vo vlastníctve vlastníka ţelezničnej trate, ale sú vo vlastníctve vlastníka vlečky, ktorej sú teda súčasťou. Ţalovaný 2/ navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené. 5 2 Cdo 331/2009 V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie zaloţiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, ţe toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania neznamená, ţe by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná moţnosť odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci právnej zásadnosti rozhodnutia viesť k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal. Odvolací súd nemôţe odôvodniť pripustenie dovolania „pretoţe podľa názoru odvolacieho súdu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu“; takéto odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej, pretoţe by ho bolo moţné povaţovať za znak toho, ţe odvolací súd si nie je istý správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, ţe príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôţe pouţiť) a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj správne interpretoval. V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k § 238 ods. 3 O.s.p. a k spôsobu vymedzenia dovolacej otázky („v danej veci sa podľa názoru odvolacieho súdu riešia otázky zásadného právneho významu“) dovolací súd dospel k záveru, ţe spôsob, akým odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. Keďţe zákon dáva oprávnenie odvolaciemu 6 2 Cdo 331/2009 súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne a za predpokladu, ţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, ţe vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych otázok. Ako uţ uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z
8. februára 2001 sp.zn. 2 Cdo 114/2000 (viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba povaţovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadnuť v zmysle § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. z úradnej moci. Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom (viď uvedené vyššie), nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiţ riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené. Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, odvolací súd nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho, čo a prečo povaţuje z hľadiska predmetu konania za právnu otázku zásadného právneho významu. Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe o rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétne prejednávanej veci. Potom platí, ţe zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky, v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôţe existovať mimo právny rámec, podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci. So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo nič iné, ako zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vzhľadom na výskyt inej vady konania v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p., nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). 7 2 Cdo 331/2009 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. januára 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová