1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodu, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedeným v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie okresného súdu a rozhodnutie krajského súdu v časti O povinnosti odporcu plniť navrhovateľke sumu rovnajúcu sa ňou zaplatenej DPH v spojitosti s vyfakturovaním opravy jej poškodeného osobného motorového vozidla spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny 1 M Cdo 2/2007 4 predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak za správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pod škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zák. O DPH zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr. Podľa § 20 ods. 1 zák. O DPH platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Podľa § 20 ods. 2 zák. O DPH platiteľ má nárok na odpočet dane, ak a/ sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13), b/ daň na vstupe zaúčtoval, c/ daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, d/ má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad O zaplatení dane, pričom dokladom O zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je 200 000.-Sk a viac, je len doklad O bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad O platbe na pošte poštovou poukážkou. 1 M Cdo 2/2007 5 Podľa § 20 ods. 3 zák. O DPH platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie v ktorom sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a/ a c/ a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad a doklad O zaplatení dane. Ak má platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočet dane, pochybnosti O tom, či osoba, ktorá vyhotovila daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, bola platiteľom v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, môže požiadať daňový úrad O túto informáciu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka 22. októbra 2002 v dotazníku pre poškodeného (škoda na vozidle a iná vecná škoda) uviedla, že je platiteľkou DPH (č.l. 31 spisu). Navrhovateľka, ktorej opravovňa vyčíslila celkovú cenu opravy jej poškodeného osobného motorového vozidla v sume 106.413,16.-Sk, z čoho DPH činila 19.898,40.-Sk, keď zaplatila uvedenú sumu 12. novembra 2002 (č.l. 4 spisu), v zmysle citovaných ustanovení zákona O DPH mohla, resp. mala zaplatenú daň odpočítať. Skutočnou škodou za týchto okolností ( pri nároku navrhovateľky na odpočet tejto dane) by nemohla byť aj navrhovateľkou zaplatená DPH. Situácia by bola iná, keby navrhovateľka ako poškodená platiteľkou DPH nebola, resp. ak by v konkrétnom prípade nebola oprávnená uplatňovať nárok na odpočet DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v mimoriadnom dovolaní má za to, že oba nižšie súdy nesprávne právne posúdili otázku výšky skutočnej škody, keď nevzali do úvahy spomenutú možnosť odpočtu DPH u navrhovateľky ako platiteľky DPH, hoci podľa obsahu spisu v konaní nevyšla najavo žiadna okolnosť, že v konkrétnom prípade by navrhovateľka nemohla uplatniť uvedený odpočet dane. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedeného vyplýva, že oba rozsudky nižších súdov v napadnutej časti spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci; Najvyšší súd Slovenskej republiky ich preto v napadnutom rozsahu a v závislých výrokoch (§ 243i ods.
2 písm. 1 M Cdo 2/2007 6 b/ O.s.p.) zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie (§ 243i ods.
1, 2, O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova O trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P O u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 29. januára 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.