← Slovensko

vylúčenie vecí zo súpisu kon.podstaty

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoV/6/2014 Identifikačné číslo spisu: 1010201178 Dátum vydania rozhodnutia: 25.02.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ľubomíra Kúdelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1010201178.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu HRIADEĽ, spol. s r. o., so sídlom Cabajská 28A, Nitra, IČO: 31 444 334, zastúpený JUDr. László Lengyel, advokát so sídlom Ružová dolina 6, Bratislava, proti žalovanému Mgr. Peter Zvara, so sídlom Obchodná 2, Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a. s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta č. 28, Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s. r. o., so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava, IČO: 36 808 539, o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/27/2010, o späťvzatí dovolania žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

  1. decembra 2013 č. k. 4 Obo 23/2012-422, takto rozhodol: Dovolacie konanie z a s t a v u j e . Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 83,89 EUR na účet právnej zástupkyne. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa rozsudkom z
  2. decembra 2011, č. k. 6Cbi/27/2010-350 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 539,22 Eur na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, podanou dňa
  4. 2010 domáhal vylúčenia zo súpisu z konkurznej podstaty úpadcu špecifikovaných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území H., obec H.. Súd prvého stupňa uznesením, vydaným na pojednávaní konanom dňa
  6. 2010, pripustil zmenu žaloby, a to jej rozšírením o vylúčenie ďalších nehnuteľností, zapísaných na uvedenom liste vlastníctva, a to: stavbu postavenú na parcele č. XXXX, popis stavby: predajňa a sklad, stavbu postavenú na parcele č. XXXX, popis stavby: administratívna budova, stavbu postavenú na parcele č. XXXX, popis stavby: vrátnica. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nadobudol označené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. W., katastrálne územie H., obec H., register „C" na označených parcelách, na základe zmluvy uzatvorenej s úpadcom ako predávajúcim dňa
  8. 2000 za dohodnutú kúpnu cenu 7 550 000,-- Sk. Žalobca však kúpnu cenu nezaplatil predávajúcemu, ale ju poukázal na účet súdnej exekútorky JUDr. Edity Šupovej v dvoch platbách, a to dňa
  10. 2001 sumu 7 500 000,-- Sk a dňa
  12. 2001 sumu 50 000,-- Sk. Platenie kúpnej ceny bolo dohodnuté v čl. III kúpnej zmluvy zo dňa
  14. 2000 tak, že táto sa mala platiť kupujúcim - žalobcom na účet súdnej exekútorky najneskôr do
  17. Predmetom kúpy bola časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom privatizácie bývalého štátneho podniku Vodohospodárske stavby Bratislava, š. p. závod 2, Nitra, sprivatizované úpadcom na základe zmluvy zo dňa
  19. 1992, zmenenej dodatkom zo dňa
  21. 1994 uzatvorenej medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim, za kúpnu cenu 57 294 000,-- Sk. Dňa
  23. 2000 Fond národného majetku SR udelil Vodohospodárskym stavbám, a. s., súhlas s odpredajom a s uvoľnením záložných práv nehnuteľností. Pokiaľ predaj privatizovaného majetku vykonával sám nadobúdateľ, mohol tak vykonať iba za predpokladu dodržania povinností stanovených v § 19a zák. č. 92/1991 Zb., pričom súd zistil, že výťažok z predaja podľa kúpnej zmluvy zo dňa
  25. 2000 na úhradu záväzku voči FNM SR z privatizačnej zmluvy č. 48/1992 v znení dodatku, použitý úpadcom nebol. Nedošlo ani k zániku pohľadávky FNM SR vo výške 11 801 460,-- Sk započítaním v znení dohody zo dňa
  28. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danej veci nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov stanovených v § 19a zákona č. 92/1991 Zb., ani v udelených súhlasoch FNM SR, ani k naplneniu účelu predmetnej zmluvy, pretože nedošlo nielen k získaniu prostriedkov ale ani uhradeniu záväzkov úpadcu voči FNM SR podľa § 14 uzavretej zmluvy. Právny úkon medzi účastníkmi konania zo dňa
  30. 2000 súd vyhodnotil ako absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. Z týchto dôvodov žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného žalovaného. O odvolaní podanom žalobcom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, ktorý prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že na platnosť prevodu majetku sa vyžadovalo splnenie oboch podmienok stanovených v § 19a zákona o veľkej privatizácii, inak sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony, týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností, neplatné. Nakoľko tieto podmienky splnené neboli, súd úkony účastníkov vyhodnotil ako neplatné a z tohto dôvodu sa následne nezaoberal ďalšími námietkami odvolateľa týkajúcimi sa zániku pohľadávky voči FNM SR. Odvolací súd sa v odôvodnení zaoberal vznesenými námietkami týkajúcimi sa vady konania podľa § 221 ods.1 písm. f/ O. s. p., konkrétne nedostatok odôvodnenia rozsudku, v čom vidí odvolateľ odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti vyslovil, že súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, správne citoval právne predpisy, ktoré aplikoval v danej veci a z ktorých vyvodil správne právne závery. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné ani nezlučiteľné s čl. 46 Ústavy SR, ani príslušnými článkami Listiny základných práv a slobôd. Na tomto základe napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.1 O. s. p. tak, že úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania. Žalobca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu podrobne odôvodnené dovolanie (na l. č. 444 - 486 spisu) podaním zo dňa
  31. marca
  32. Dovolanie odôvodnil vadou konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. vyvodzuje z toho, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, ďalej namietal nedostatočnosť odôvodnenia rozsudkov oboma súdmi (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa
  34. 2014 k dovolaniu uviedol, že dovolanie nepovažuje za dôvodné, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Uplatnil si trovy dovolacieho konania vo výške 83,89 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu, režijný paušál a 20% DPH. Žalobca podaním zo dňa
  36. 2015 vzal svoje dovolanie vo veci vedenej na odvolacom súde v Bratislave pod sp. zn. 4 Obo 23/2012 späť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) podľa § 243b ods. 5 veta druhá O. s. p. dovolacie konanie zastavil, nakoľko žalobca vzal dovolanie späť podaním doručeným súdu dňa
  37. februára
  38. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k dovolaniu, paušálnu náhradu a DPH podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. v celkovej výške 83,89 EUR. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej v pomere hlasov 5:
  39. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.