2 písm. a/ OSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím z 14.09.2011 odporkyňa
3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.10.2011 starobný dôchodok v sume 580,70 Eura mesačne. Rozhodnutím z 19.10.2011 odporkyňa
3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.11.2011 starobný dôchodok v sume 580,70 Eura mesačne. V odôvodnení krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že v prípade navrhovateľa nie je možné aplikovať ust. § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia súdu nie je priamo uvedené, že súd rozhodol, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi skončil neplatne, pretože je nesporné, že pokiaľ boli rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené, tento trval aj naďalej a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 30.06.2006 bolo neúčinné. Sám zamestnávateľ rozhodnutie súdu akceptoval, nevydal ďalšie rozhodnutie o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru a k jeho skončeniu došlo na základe dohody ku dňu 27.01.
1 zákona o sociálnom poistení s prihliadnutím na výšku maximálnych vymeriavacích základov za kalendárny mesiac január. Preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, pretože tvrdenia odporkyne sú nenáležité, v rozpore so zákonom a zisteným skutočným stavom predmetnej právnej veci.
jeho názoru je aplikácia ustanovenia § 139a zákona o sociálnom poistení možná a správna, nakoľko je potrebné ju spojiť s aplikáciou ustanovení § 55, 56 zákona o štátnej službe, v ktorých sa uvádza pojem neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Zo strany odporkyne ide o účelový výklad ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom záväzný výklad k zákonu nemôže podávať štátny zamestnanec Sociálnej poisťovne, čo sa stalo a navrhovateľ to považuje za porušenie zákonnosti aj v nadväznosti na následné konanie Úradu vlády SR. Za ďalšie hrubé porušenie zákonnosti považuje navrhovateľ nátlak a príkaz Sociálnej poisťovne na Úrad vlády SR v tom, že došlo k prepracovaniu evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalej pripomenul, že jeho štátnozamestnanecký pomer trval od 01.01.2006 do 30.06.2006, následne od 01.07.2006 do 09.11.2010. Hneď na to dňa 10.11.2010 písomne oznámil bývalému zamestnávateľovi, že má i naďalej záujem pracovať na Úrade vlády SR. Následne jeho štátnozamestnanecký pomer trval do 27.01.2011 a skončil dohodou. Evidenčný list dôchodkového poistenia by mal byť preto vyhotovený tak, aby zohľadňoval všetky obdobia. Úrad vlády SR zaplatil všetky uplatnené nároky vyplývajúce z neplatného skončenia. Navrhoval preto, aby odvolací súdu potvrdil rozsudok krajského súdu s tým, že odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľa na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 139a zákona o sociálnom poistení a vykoná valorizáciu starobného dôchodku v zmysle zákonných predpisov o zvyšovaní dôchodkov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.12.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
zákona o sociálnom poistení ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.
1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania
predpisov platných do 31.10.2009 vykonáva štátnu službu k 31.10.2009, sa považuje za štátneho zamestnanca
tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer
predpisov platných do 31.10.2009, sa považuje za služobnú zmluvu
tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom
2 písm. h/ sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31.10.2009.
400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu
tohto zákona alebo
osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom
tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.
400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia
3. Ak
právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie §
3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.10.2011 starobný dôchodok v sume 580,70 Eura mesačne. Rozhodnutím z 19.10.2011 odporkyňa
3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.11.2011 starobný dôchodok v sume 580,70 Eura mesačne. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania opravnému prostriedku navrhovateľa vyhovel. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil, dostatočne sa vyjadril ku všetkým námietkam uvedeným v opravnom prostriedku navrhovateľa a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na toto odôvodnenie krajského súdu. Odvolací súd súhlasí s názorom krajského súdu vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ohľadne aplikácie ustanovenia § 139a zákona o sociálnom poistení. Je nepochybné, že rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, v čase ich vydania, podliehali prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd, ako správne uviedol krajský súd, nemôže výrokom vysloviť, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo neplatné. Priamo z OSP vyplývajú spôsoby, ako môže súd v rámci správneho súdnictva rozhodnúť. To však nič nemení na tom, že aj v prípade, že krajský súd rozhodnutia správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, malo to za následok, že štátnozamestnanecký pomer aj naďalej trval. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo teda neúčinné. Pod formuláciu ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je možné
názoru odvolacieho súdu subsumovať aj situáciu, ktorá nastala v prípade navrhovateľa. Neúčinné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a neplatné skončenie právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, o ktorom bolo rozhodnuté okresným súdom v rámci civilného konania, majú rovnakú povahu a mali by mať preto aj rovnaké následky. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by mal byť navrhovateľ diskriminovaný len na základe toho, že bol zamestnaný na základe zákona o štátnej službe a domáhal sa svojich práv
ustanovení o správnom súdnictve. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.