Obsah (5)

§ 243a§ 242§ 211§ 243b§ 243i

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3MCdo/13/2010 Identifikačné číslo spisu: 4105220264 Dátum vydania rozhodnutia: 06.05.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 243aods.

1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, že na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, ani zistené. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej v konaní došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). Rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.

§ 211O.s.p.).

Odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov nezodpovedajú uvedeným ustanoveniam, keďže súdy sa v dôvodoch rozhodnutia nevyporiadali s rozhodujúcimi skutočnosťami. V posudzovanej veci z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, že právni predchodcovia žalobcov Dr. Y.Z. a H.Z. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, každý v podiele 1/2 a tieto nehnuteľnosti odkúpili po štvrtinách od Dr. C. T. v podiele 1/2 a od jeho manželky Q. T. tiež v podiele 1/12 kúpnymi zmluvami z

1. mája
2. Súdy vyhádzali z toho, že právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli riadnym, zákonu v tom čase zodpovedajúcim zápisom (vkladom - intabuláciou) tohto práva do pozemkovej knihy na základe kúpnopredajných zmlúv, ktoré boli preskúmané a pozemnoknižným súdom bolo rozhodnuté o zápise ich vlastníctva do PKN vložky číslo XXX (Čd 2135, Čd 2136/47)
3. júna 1947, pričom predmetné parcely číslo XXX a XXX boli prenesené z pôvodných PKN vložiek číslo XXX a XXX do novej PKN vložky číslo XXX v nezmenenom stave. V PKN vložke číslo XXX katastrálne územie Ivanka pri Nitre, ktorá obsahuje parcely č. XXX a XXX, nie je uvedená žiadna poznámka ani zápis o výkupe ani o zamýšľanom prevzatí uvedených nehnuteľností. Právni predchodcovia žalobcov doposiaľ sú vedení ako podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností v PKN vložke číslo XXX. Ako už bolo vyššie uvedené súdy vychádzali zo zhodného názoru, že podľa Výmeru jednotného národného výboru v Nitre č. 650-23/6-150-IX z
4. júna 1950 Československý štát vykúpil za náhradu nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov G. podliehajúce revízii zapísané v PKN č. XXX, XX, XXX, a teda výkup sa netýkal nehnuteľností zapísaných v PKN vložke č. XXX parcelné číslo XXX a XXX. Odvolací súd z pôvodných PKN vložiek číslo č. XXX a XXX pre katastrálne územie Ivanka pri Nitre zistil, že pod B-vlastníctvo poradovým číslom 9, došlo dňa
5. novembra 1949 pod Čd 3451/49 k zápisu, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zamýšľa prevziať a tieto nehnuteľnosti sú predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. Odvolací súd poukázal na to, že v čase vykonania tohto zápisu v pôvodných PKN vložkách číslo XXX a XXX, ktoré pôvodne obsahovali sporné parcely číslo XXX a XXX, sa už tieto parcely nenachádzali, keďže v roku 1947 boli predmetom kúpnopredajných zmlúv, na základe ktorých ich nadobudli právni predchodcovia žalobcov a v tom roku boli zapísané do novej PKN vložky číslo XXX pre katastrálne územie Ivanka pri Nitre v nezmenenom stave; z uvedeného odvolací súd vyvodil záver, že sporné parcely číslo XXX a XXX nepodliehali revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy (ďalej len „zákon č. 142/1947 Sb.“), že neboli ani predmetom výkupného konania, preto k platnému prevodu vlastníctva na právnych predchodcov žalobcov kúpnymi zmluvami z
6. mája 1947 nebol potrebný súhlas Ministerstva zemědelství (resp. na Slovensku súhlas Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy). Pokiaľ ide o rozhodnutie Ministerstva zemědelství zo
7. júla 1949 čís.jed.29.684/1949-IX/A-21, ktorým bolo Dr. T. a jeho manželke oznámené, že ich pozemkový majetok v katastrálnom území Ivanka pri Nitre o výmere 82,9747 ha, uvedený v súpisnej prihláške zo
8. apríla 1949 tvorí „zbytkový statok“ podľa § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 142/1947 Sb., sa preberá štátom celý, v ktorom sa zároveň uvádza, že akékoľvek nakladanie s týmto majetkom a jeho príslušenstvom je po dobu revízie bez súhlasu ministerstva neplatné, odvolací súd uviedol, že uvedené rozhodnutie nekonštatuje neplatnosť prevodu vlastníckeho práva medzi Dr. T. a jeho manželkou a Dr. G. a jeho manželkou a ani nepreukazuje neudelenie súhlasu povereníctva k uvedenému prevodu a jeho neplatnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, že vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov Dr. G. a jeho manželky zostalo zachované a až do vydania osvedčenia v prospech žalovaného 1/ nebolo dotknuté žiadnou právnou skutočnosťou. Dovolací súd záver súdov, že vlastníctvo právnych predchodcov žalobcov - manželov G., k uvedeným nehnuteľnostiam zostalo nedotknuté, pretože výmerom Jednotného národného výboru v Nitre z
9. júna 1950 č. 603-23/6-150-IX, ktorým Československý štát vykúpil za náhradu nehnuteľnosti vo vlastníctve manželov G. a Nadlepšovacieho fondu zamestnancov továrne Ferrenit v Nitre zapísané v PKN vložkách číslo XXX, XX a XXX vo výmere 41,1156 ha, nedošlo v rámci revízie prvej pozemkovej reformy k výkupu parciel číslo XXX a XXX, ktoré boli zapísané v PKN vložke číslo XXX, ktorú tento výmer neobsahuje, považuje za predčasný, keďže k nemu súdy nižších stupňov dospeli bez posúdenia širších súvislostí. So zreteľom na uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), podľa názoru dovolacieho súdu kľúčovými otázkami pre rozhodnutie bolo vyriešenie otázky platnosti kúpnych zmlúv z
10. mája 1947 uzavretých medzi Dr. T. a manželkou Q. a Dr. G. a jeho manželkou so zreteľom na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva poľnohospodárskej a lesnej pôde) - ďalej len „zákon č. 46/1948 Sb.“ a so zreteľom na rozhodnutie Ministerstva zemědelství zo
11. júla 1949 čís.jedn.29.684/1949-IX/A-2 tiež posúdenie, či tieto nehnuteľnosti podliehali revízii podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948 Sb. a výkupnému konaniu po manželoch Holubekových v zmysle uvedeného rozhodnutia, a teda či vlastníctvo dotknutých nehnuteľností prešlo z majetku Dr. T. na štát v režime zákona č. 142/1947 Sb. alebo neprešlo, ako tvrdia žalobcovia. Z ustanovenia § 13 zákona č. 46/1948 Sb. vyplýva, že prevod vlastníckeho práva medzi živými, reálne rozdelenie spoluvlastníctva, prepachtovania a zmluvné a exekučné zaťaženie pôdy, ktorá je predmetom výkupného konania, je až do konečného prevedenia výkupu a prevzatia vykúpenej pôdy prípustné len so súhlasom ministerstva poľnohospodárstva; inak sú neplatné. Zákaz zaťaženia pôdy sa však nevzťahuje na dane, poplatky a iné verejné dávky (ods. 1). Právne konania uvedené v odseku 1, uzavreté po
12. apríli 1947 pred účinnosťou tohto zákona, sú bez dodatočného schválenia ministerstva poľnohospodárstva neplatné (ods. 2). Okresný súd vo svojom rozhodnutí otázku platnosti kúpnych zmlúv z hľadiska § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. neposudzoval a neprihliadol ani k uvedenému rozhodnutiu Ministerstva zemědelství zo
13. júla 1947 týkajúceho sa revízie pozemkového majetku Dr. T. s manželkou, a to i napriek tomu, že žalovaný 2/ v konaní namietal neplatnosť prevodu vlastníctva nehnuteľností práve s poukazom na uvedené rozhodnutie, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti, ako súčasť majetku manželov T. podliehali v čase scudzenia revízii prvej pozemkovej reformy. Podľa tohto rozhodnutia Ministerstvo zemědelství prevádzajúc revíziu prvej pozemkovej reformy rozhodlo, že „pozemkový majetok v katastrálnom území Ivanka pri Nitre vo výmere 82,9747 ha uvedený v súpisovej prihláške zo
14. apríla 1949 z úradnej moci pracovnou skupinou Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Nitre, tvorí zbytkový statok podľa § 1 ods. 1 písm. d/ zákona č. 142/1947 Sb. a preberá sa štátom celý podľa § 6 ods. 2 písm. b/ a § 6 ods. 7 cit. zákona“. Odvolací súd vychádzal z názoru, že nehnuteľnosti nepodliehali revízii prvej pozemkovej reformy, neboli predmetom výkupu, z ktorého dôvodu sa k platnosti kúpnych zmlúv, na základe ktorých právni predchodcovia žalobcov nadobudli uvedené nehnuteľnosti, dodatočný súhlas ministerstva zemědelství v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 46/1948 Sb. nevyžadoval. Uvedený záver odvolacieho súdu, ku ktorému dospel bez zohľadnenia revízneho a výkupného konania po prevodcoch - manželoch T., od ktorých právni predchodcovia žalobcov mali nadobudnúť nehnuteľnosti, sa javí predčasný a z toho dôvodu nemôže byť považovaný za správny. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom absentuje dôsledné posúdenie otázky platnosti prevodu nehnuteľností so zreteľom na ustanovenie § 13 zákona č. 46/1948 Sb. bez komplexného posúdenia revízneho a výkupného konania pozemkového majetku predávajúcich manželov T. a bez zohľadnenia uvedených skutočností, nie je v súlade § 157 O.s.p. a pre nedostatok dôvodov je nepreskúmateľné; uvedený záver odvolacieho súdu nie je náležitým spôsobom odôvodnený. Konštatovanie odvolacieho súdu, že súpis majetku Dr. T. s manželkou (vyhotovený vedúcim pracovnej skupiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy) je nekonkrétny, lebo sa v ňom uvádza len celková výmera nehnuteľností podliehajúcich pozemkovej reforme 82,8747 ha, je pre nedostatok odôvodnenia predčasné a naviac aj v rozpore s obsahom spisu, pretože zo zväzkov dokladov týkajúcich sa Dr. T. a účastníkov (napr. pri súpise majetku založenom vo zväzku dokladov označených ako „Spis č. 3 - majetok Dr. T. a spol.“, vo zväzku dokladov „Prílohy“) sa nachádzajú pri súpise majetku pripojené fotokópie výpisov z PKN vložiek a medzi iným aj vložky č. XXX, ktorá obsahuje sporné parcely č. XXX a XXX. Uvedené výpisy boli zaslané Okresným súdom v Nitre, odd. pokn.
15. októbra 1949 na žiadosť pracovnej skupiny Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z
16. októbra 1949, ktorou požiadala o zaslanie „hodnoverných pozemnoknižných výpisov, strany A, B z majetku Dr. C. T. a manželky Q., v katastrálnom území Ivanka pri Nitre, Veľké Janíkovce a Nitra. Vo výpisoch nech je zachytený i majetok, ktorý bol za účinnosti zákona č. 142/47 Zb. prevedený z predmetných vlastníkov na nového nadobúdateľa“ (listinné dôkazy sú tiež obsahom „Spisu č. 3“). V súdnom spise za č.l. 186 spisu sú doklady vyžiadané súdom z archívu Ministerstva vnútra týkajúce sa „výkupu majetku Dr. G. s manželkou“, ktoré obsahujú aj výpisy z PKN vložky č. XXX ohľadom parciel č. XXX a XXX. Napriek vyššie označeným dokladom však v konaní zostalo neobjasnené, čo bolo konkrétne predmetom revízie a z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov nevyplýva, z akých dôvodov nebolo vykonané dokazovanie uvedenými listinami, ktoré sa vzťahovali k predmetu konania. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazoval na uvedené listinné dôkazy, bolo povinnosťou odvolacieho súdu na túto odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ primeraným spôsobom reagovať, a keď tak odvolací súd neurobil, jeho rozhodnutie nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Od uvedenej povinnosti nie je odvolací súd oslobodený ani v prípade, ak rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vzhľadom na uvedené dovolací súd je tohto názoru, že absencia náležitého odôvodnenia rozhodnutia súdov nižších stupňov v otázke, ktorá mala v danej veci kľúčový význam (otázka neplatnosti kúpnych zmlúv z
17. mája 1947 bez zohľadnenia dosahu revízie pozemkovej reformy a výkupného konania týkajúceho sa pozemkového majetku rodiny T., od ktorých mali nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam právni predchodcovia žalobcov), má negatívny dopad na odôvodnenie rozhodnutia súdu ako celku. So zreteľom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového procesu a ich skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospeli pri riešení uvedenej otázky majúcej pre posúdenie veci rozhodujúci význam, sú mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky nepreskúmateľné. V nadväznosti na obsah vyššie uvedeného najvyšší súd poznamenáva, že tak dovolacie konanie (§ 236 až § 243d O.s.p.), ako aj konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 243e až § 243j O.s.p.) majú prieskumnú povahu - najvyšší súd v konaniach o týchto opravných prostriedkoch preskúmava napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Súdy nižších stupňov v občianskom súdnom konaní spravidla riešia viacero skutkových a právnych otázok. Mnohé z týchto otázok sú z pohľadu konania (alebo sporu) ako celku iba čiastkovej povahy a predstavujú reťazec po sebe idúcich a nasledujúcich otázok (riešení), v ktorom neskôr riešená otázka neraz vychádza z výsledkov riešenia skôr nastolenej otázky. Proces zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností a prijímania právnych záverov je v dôsledku toho zároveň aj procesom postupného vylučovania všetkých tých alternatív, ktoré prichádzali do úvahy v rámci ešte neúplne zisteného skutkového stavu, následne však, po zistení rozhodujúcich skutkových a právnych okolností, sa ukázali ako neopodstatnené. Najvyšší súd v konaní o (mimoriadnom) dovolaní zohľadňuje a akceptuje túto postupnosť; pokiaľ však pri prieskume zistí, že nebola správne vyriešená alebo vysvetlená taká čiastková otázka, ktorá mala v tej - ktorej veci kľúčový význam v tom zmysle, že od nej záviselo správne vyriešenie viacerých ďalších otázok odvíjajúcich sa od zvoleného riešenia, obmedzí svoj prieskum iba na konštatovanie zistenej nesprávnosti (procesného nedostatku). Najvyšší súd v takom prípade už neuskutočňuje ďalší prieskum - nevyjadruje sa vopred ku všetkým alternatívam, ktoré hypoteticky vyplývajú alebo môžu vyplývať z otázky nevyriešenej alebo otázky, riešenie ktorej nebolo dostatočne odôvodnené alebo vysvetlené. Ak v konaní o (mimoriadnom) dovolaní vyjde najavo, že súd nižšieho stupňa kľúčovú otázku takejto povahy nevyriešil alebo ju vyriešil nesprávne alebo prijaté riešenie vôbec v rozhodnutí nevysvetlil, v dôsledku čoho sa z pohľadu prieskumného konania otvára viacero neistých (iba možných alebo alternatívnych či zatiaľ len teoretických), do úvahy prichádzajúcich skutkových a právnych situácií, obmedzí sa najvyšší súd len na konštatovaní toho prieskumného záveru, ku ktorému sa bolo možné dostať s istotou. Bolo by v rozpore s účelom konania o (mimoriadnom) dovolaní a tiež prieskumnou povahou tohto konania, pokiaľ by najvyšší súd v rámci prieskumu posudzoval viaceré alternatívy a zaoberal sa tými obsahovými časťami (mimoriadneho) dovolania, ktoré môžu byť relevantné a opodstatnené iba v prípade dodatočného nadobudnutia istoty, o ktorú z viacerých alternatív v danej veci ide alebo môže ísť. So zreteľom na absenciu dostatočného odôvodnenia rozhodujúcich skutkových a právnych úvah v otázke - (ne)platnosti kúpnych zmlúv z
18. mája 1947 so zreteľom k § 15 zákona č. 142/1947 Sb. a § 13 zákona č. 46/1948 Sb. a v súvislosti s tým neposudzovali vec komplexne so zreteľom na revíziu majetku Dr. T. a súvisiaceho výkupného konania k nadväznosti na obsah súpis majetku, z ktorého rozhodnutie Ministerstva zemědelství zo
19. júla 1949 vychádzalo, dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Vzhľadom na to, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.

§ 243bO.s.p.).

Vzhľadom na dôvod zrušenia týchto rozhodnutí neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že zrušené rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.