čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďţe výzva na zaplatenie súdneho poplatku mu doteraz nebola riadne doručená, nemôţu nastať ţiadne právne účinky pre zastavenie konania, keďţe nevedel, akú výšku súdneho poplatku má zaplatiť, akým spôsobom má zaplatiť, na aké číslo účtu má zaplatiť a lehotu splatnosti. Taktieţ v dôsledku toho nebol poučený na moţnosť zastavenia konania nezaplatením súdneho poplatku. Tým nie sú splnené základné zákonné podmienky na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Keďţe 4 2 Cdo 4/2010 dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p., je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. V prejednávanej veci ţalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania vadou uvedenou v § 237 písm.f/ O.s.p., t.j. tým, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Uviedol, ţe odvolací súd rozhodol nesprávne, keď potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, pretoţe 5 2 Cdo 4/2010 v danej veci neplatila fikcia doručenia
2 O.s.p., lebo jeho zástupca, ktorému sa výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie doručovala (§ 49 ods. 1 O.s.p.) sa v mieste doručenia nezdrţiaval.
1 O.s.p. adresátovi moţno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
2 O.s.p., ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v zdrţuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnaný na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemoţno ani takto doručiť, uloţí sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa povaţuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
5 O.s.p. písomnosti určené advokátovi sa môţu doručovať tieţ advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
1 O.s.p., ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. Citované ustanovenia pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomností ustanovujú postup, ktorý by mal adresátovi zaručiť, aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej uloţení dozvedieť a si ju vyzdvihnúť. Jeho hypotéza preto vychádza z toho, ţe adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdrţuje v mieste doručenia a má tak moţnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť. Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môţe vyvolať dôsledok, ţe sa uplatní ustanovenie § 46 ods. 2 posledná veta O.s.p., t.j., ţe písomnosť sa povaţuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak je adresátom dodatočne preukázané, ţe záver o tomto predpoklade náhradného doručenia nie je správny, nejde o účinné doručenie. 6 2 Cdo 4/2010 Zo spisu (č.l. 129, 130, 140 a 141) je zrejmé, ţe právny zástupca ţalovaného JUDr. B. N. zaslal S., a.s., B., stredisko poštovej prevádzky, vedúca prevádzky H., dňa 26. júna 2009 oznámenie v znení : „JUDr. B. N., advokátska kancelária, H. Vám oznamuje, ţe v čase od 2. júla 2009 do 29. augusta 2009 nebudeme prítomní na pracovisku z dôvodu čerpania dovolenky
plánu dovoleniek“. Napriek uvedenej skutočnosti poštový doručovateľ (doručovateľka) zásielku sp.zn. 12 C 144/2007 vzor 4a doručovala právnemu zástupcovi ţalovaného JUDr. B. N. (
tvrdenia zástupcu ţalovaného JUDr. B. N. táto skutočnosť, teda ţe čerpá od
Mal totiţ za preukázané, ţe doručovateľ (doručovateľka) pošty, napriek tomu, ţe jej bolo známe, ţe adresát zásielky sa v mieste doručenia nezdrţuje a ani sa zdrţovať nebude (ani pracovníčka advokátskej kancelárie) po bezvýslednom pokuse o doručenie zásielku uloţila na pošte. Zástupca ţalovaného sa tak nemohol ţiadnym spôsobom dozvedieť o doručovanej zásielke. Ak teda odvolací súd, majúc nesprávne za to, ţe dňom doručenia výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie je deň 12. augusta 2009, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie dovolacieho poplatku, rozhodol nesprávne a ţalovanému týmto postupom a rozhodnutím odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Uvedená procesná vada zakladá
uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania a je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil
1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 7 2 Cdo 4/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. januára 2011 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.