ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 5 veta druhá zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 327/2005 Z. z." alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi").
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.
OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
1 vety prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
januára 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
decembra 2011 použijú predpisy účinné od
1 písm. a/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP. Posudzujúc ďalej zákonnosť napadnutého výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi, a to s ohľadom na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky najvyšší súd sa nestotožňuje s dôvodmi krajského súdu, ktoré boli základom jeho rozhodnutia, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že pri skúmaní celkového majetkového statusu účastníka konania na účely rozhodovania o priznaní resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá byť nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia súdu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne k hnuteľnej veci svedčiace žiadateľovi, ktorého však celkové majetkové a sociálne postavenie nezodpovedá ani sume určenej zákonom [§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z.]. Inak povedané prekážkou na prístup k súdu nemôže byť iba existencia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa. Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje, aby neboli vytvárané také procesno-právne podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, nie sú odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a nespĺňajú požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom, pričom v konečnom dôsledku takéto prekážky obmedzujú prístup k súdu a treba ich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa žiada, aby účastník konania za účelom zaplatenia súdneho poplatku predal alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. Je namieste pripomenúť aj časový aspekt, najmä reálnu možnosť, že účastník konania v lehote na zaplatenie súdneho poplatku, aj s prihliadnutím na prípadné konanie o oslobodenie od súdneho poplatku, predá, resp. prenajme danú nehnuteľnosť za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto táto požiadavka vytvára pre účastníka konania neprimeranú prekážku a v neposlednom rade aj stav, kedy je účastníkovi konania odnímaná možnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu a z dokladov predložených navrhovateľom, je zrejmé, že jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a že v tomto štádiu konania nemožno konštatovať, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z predloženého tlačiva na účely dokladovania pomerov navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ má bližšie nešpecifikovaný príjem vo výške 120 eur mesačne od decembra 2011 a poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 169,08 eura od januára 2011 do júna 2011 a následne od júla 2011 vo výške 195,27 eura. Od 1. mája 2009 je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho náklady spojené s bývaním predstavujú približne 66 eur mesačne a výdavky na cestovné predstavujú mesačne asi 180 eur. Voči navrhovateľovi je vedených viacero exekučných konaní. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto výrok napadnutého uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zmenil
1 vety prvej tak, že navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu priznal. Najvyšší súd záverom upriamuje pozornosť navrhovateľa, že v konaní
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku, sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje. Pokiaľ by však navrhovateľ, na základe výzvy krajského súdu trval na svojej žiadosti, krajský súd, odkáže navrhovateľa
V tejto súvislosti však považuje najvyšší súd zároveň za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je práve rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, ktorým rozhodol o neposkytnutí právnej pomoci navrhovateľovi. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.