← Slovensko

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Obsah (7)§ 250l§ 250a§ 246c§ 30§ 372u§ 221§ 220

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/45/2012 Identifikačné číslo spisu: 6012200325 Dátum vydania rozhodnutia: 24.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 5 veta druhá zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 327/2005 Z. z." alebo „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi").

§ 250lods.

1 OSP

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

§ 250lods.

2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.

§ 250a

OSP žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.

§ 246cods.

1 vety prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 30OSP v znení účinnom od 1.

januára 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

§ 372uOSP sa na konania začaté do 31.

decembra 2011 použijú predpisy účinné od

  1. januára
  2. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané dňa
  3. júla 2012, t. j. za účinnosti zákona č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne Čl. II bol zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že krajský súd novelu Občianskeho súdneho poriadku nepostrehol, keď rozhodol o neustanovení zástupcu z radov advokátov, pričom s účinnosťou od
  4. januára 2012 patrí, a to s poukazom na ustanovenie § 30 OSP, rozhodovanie o ustanovení advokáta účastníkovi konania, resp. rozhodovanie o poskytnutí právnej pomoci do právomoci Centra právnej pomoci. Keďže v danom prípade, ale účastník konania zároveň požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa mal iba posudzovať, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, teda mal iba rozhodnúť či navrhovateľovi priznáva, resp. nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov a preto, pokiaľ krajský súd rozhodol napadnutým uznesením aj o neustanovení zástupcu z radov advokátov, bolo potrebné tento výrok napadnutého uznesenia zrušiť

§ 221ods.

1 písm. a/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP. Posudzujúc ďalej zákonnosť napadnutého výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľovi, a to s ohľadom na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky najvyšší súd sa nestotožňuje s dôvodmi krajského súdu, ktoré boli základom jeho rozhodnutia, vychádzajúc pritom zo skutočnosti, že pri skúmaní celkového majetkového statusu účastníka konania na účely rozhodovania o priznaní resp. nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nemá byť nosným dôvodom negatívneho rozhodnutia súdu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, prípadne k hnuteľnej veci svedčiace žiadateľovi, ktorého však celkové majetkové a sociálne postavenie nezodpovedá ani sume určenej zákonom [§ 4 ods. 1 písm. i/ zákona č. 327/2005 Z. z.]. Inak povedané prekážkou na prístup k súdu nemôže byť iba existencia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho podielu, bez skúmania celkovej majetkovej situácie žiadateľa. Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje, aby neboli vytvárané také procesno-právne podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, nie sú odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a nespĺňajú požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným legitímnym cieľom, pričom v konečnom dôsledku takéto prekážky obmedzujú prístup k súdu a treba ich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ sa žiada, aby účastník konania za účelom zaplatenia súdneho poplatku predal alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je to neprijateľné z dôvodu prednosti práva na dôstojný život, ako aj práva na ochranu vlastníctva. Je namieste pripomenúť aj časový aspekt, najmä reálnu možnosť, že účastník konania v lehote na zaplatenie súdneho poplatku, aj s prihliadnutím na prípadné konanie o oslobodenie od súdneho poplatku, predá, resp. prenajme danú nehnuteľnosť za cenu primeranú jej reálnej hodnote, nehovoriac o prípadoch, kedy je takáto nehnuteľnosť v režime podielového spoluvlastníctva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto táto požiadavka vytvára pre účastníka konania neprimeranú prekážku a v neposlednom rade aj stav, kedy je účastníkovi konania odnímaná možnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu a z dokladov predložených navrhovateľom, je zrejmé, že jeho osobné a majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a že v tomto štádiu konania nemožno konštatovať, že ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z predloženého tlačiva na účely dokladovania pomerov navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ má bližšie nešpecifikovaný príjem vo výške 120 eur mesačne od decembra 2011 a poberá peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 169,08 eura od januára 2011 do júna 2011 a následne od júla 2011 vo výške 195,27 eura. Od 1. mája 2009 je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Jeho náklady spojené s bývaním predstavujú približne 66 eur mesačne a výdavky na cestovné predstavujú mesačne asi 180 eur. Voči navrhovateľovi je vedených viacero exekučných konaní. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že navrhovateľ spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a preto výrok napadnutého uznesenia o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku zmenil

§ 220OSP v spojení s § 246c ods.

1 vety prvej tak, že navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu priznal. Najvyšší súd záverom upriamuje pozornosť navrhovateľa, že v konaní

tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda v rámci rozhodovania o opravnom prostriedku, sa povinné zastúpenie advokátom nevyžaduje. Pokiaľ by však navrhovateľ, na základe výzvy krajského súdu trval na svojej žiadosti, krajský súd, odkáže navrhovateľa

§ 30OSP na Centrum právnej pomoci.

V tejto súvislosti však považuje najvyšší súd zároveň za potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je práve rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, ktorým rozhodol o neposkytnutí právnej pomoci navrhovateľovi. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.