← Slovensko

uznanie cudzozemského rozsudku

Obsah (6)§ 518§ 17§§ 127§§ 31§ 48§ 16

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Urto/1/2014 Identifikačné číslo spisu: 9014899321 Dátum vydania rozhodnutia: 13.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 518ods.

4 Tr. por. odvolanie odsúdeného U. E. sa z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. novembra 2013, sp. zn. 1Ntc 14/2012, rozhodol o tom, že I./

§ 17ods.

1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej už len „zákon č. 549/2011 Z.z.“) sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu Korneuburg z 31. júla 2008, sp. zn. 612 Hv 10/08i, v časti, ktorou bol U. E., nar. XX. S. XXXX v M., občan Slovenskej republiky, trvale bytom W. XXXX/XX, M., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Justizanstalt Wien Favoriten, Rakúska republika, uznaný za vinného zo zločinu, sčasti v štádiu pokusu vykonanej, sčasti dokonanej, profesionálnej ťažkej krádeže, vykonanej väčšinou vlámaním

§§ 127, 128 ods.

2, 129 č. 1 a 2, 130

  1. prípad a 15 ods. 1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky na tom skutkovom základe, že v následne uvedených časoch, na následne uvedených miestach, vo vedomej a úmyselnej súčinnosti s osobitne stíhaným F. Z. a k bodu II.) s ďalším dosiaľ neznámym spolupáchateľom, v úmysle si opakovaným páchaním krádeží vlámaním zabezpečiť zdroj trvalého príjmu, následne menovaným osobám odcudzili, resp. pokúsili sa odcudziť (bod II.) cudzie hnuteľné predmety v hodnote presahujúcej 50 000,00 eur, vo väčšine prípadov vlámaním do osobných motorových vozidiel (bod 1.2, II. a III.2), t.j. vylomením na vozidlách upevnených schránok na kľúče a otvorením vozidiel s v nich sa nachádzajúcimi a tým protiprávne získanými originálnymi kľúčmi od vozidla, s úmyslom sa ich privlastnením neoprávnene obohatiť, a to I.) medzi
  2. novembrom a
  3. novembrom 2007 1.) v obci Lassee poznávacie značky motorového vozidla P. R. I. 2.) v obci Marchegg osobné motorové vozidlo značky Mercedes G., číslo podvozku I., v hodnote 16 000,00 eur G. A.; II.) medzi
  4. novembrom a
  5. novembrom 2007 v obci Stockerau osobné motorové vozidlá značky Škoda Octavia, číslo podvozku N., ako aj číslo podvozku N. v hodnotách jednotlivo po 12 000,00 eur dispozične oprávneným osobám fi. X., pričom ohľadne druhého menovaného vozidla zostalo pri pokuse; III.) medzi
  6. novembrom a
  7. novembrom 2007 v obci Wiener Neustadt 1.) poznávacie značky motorových vozidiel I. dispozične oprávneným osobám fi. A.; 2.) osobné motorové vozidlo značky Mercedes G., číslo podvozku I. v hodnote 20 000,00 eur, dispozične oprávneným osobám fi. R., a odsúdený

2. trestnej tarify § 130 Trestného zákonníka Rakúskej republiky pri uplatnení § 28 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a

§§ 31

, 40 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, pri zohľadnení rozsudku Krajinského súdu Linz zo 14. marca 2008, sp. zn. 26 Hv 12/08x na dodatkový trest odňatia slobody v trvaní jedného roka.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. Slovenskej republiky sa na výkon tohto trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. II./

§ 16ods.

1 písm. i/ zák. č. 549/2011 Z.z. rozsudok Krajinského súdu Krems a.d. Donau z 23. februára 2012, sp. zn. 16 Hv 105/11m, v časti, ktorou bol U. E. uznaný za vinného zo zločinu ťažkej, profesionálnej krádeže, spáchanej sčasti vlámaním,

§§ 127, 128 ods.

1 č. 4, 129 č. 1 a č. 2, 130 tretí a štvrtý prípad Trestného zákonníka Rakúskej republiky na tom skutkovom základe, že U. E. a F. Z. vo vedomej a úmyselnej súčinnosti ako spolupáchatelia I.) s úmyslom odcudzením vecí sa neoprávnene obohatiť odcudzili čiastočne vlámaním cudzie hnuteľné predmety s úmyslom si opakovaným páchaním zabezpečiť zdroj trvalého príjmu 1) dňa

  1. júla 2011 v obci 3552 Lengenfeld spoločnosti I. 80 litrov motorovej nafty; 2) v noci na
  2. júla 2011 v obci 3532 Sperkental O. L. a) osobné motorové vozidlo značky VW Caddy v hodnote asi 12 000 eur, pričom najprv vypáčili skrinku na kľúče za pomoci nožníc na plech a takto zadováženým kľúčom od vozidla, osobné motorové vozidlo sprevádzkovali; b) odcudzili na osobnom motorovom vozidle Ford Galaxy upevnenú skrinku na kľúče s kľúčmi od tohto vozidla, a odsúdený

§ 31

, 40 Trestného zákona Rakúskej republiky pri zohľadnení rozsudku Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z 19. augusta 2011, sp. zn. 153 Hv 128/11x a

druhej trestnej sadzby § 130 Trestného zákonníka Rakúskej republiky na dodatkový trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov sa odmieta čiastočne uznať a vykonať na území Slovenskej republiky, nakoľko dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov. Proti vyššie citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odsúdený U. E. odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení pritom poukázal na dobré podmienky výkonu trestu v Rakúskej republike, kde mu bolo ako drogovo závislému umožnené si vykonávať trest v justičnom zariadení na výkon protidrogovej terapie a resocializácie. Žiada preto, aby nebol prerušený dlhodobý proces jeho nápravy a aby si teda uložený trest mohol dovykonať v Rakúsku. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k takému záveru, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 12 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z.) rozhodol v danom prípade správne a v súlade so zákonom, pričom ani voči samotnému odôvodneniu rozhodnutia nemožno mať žiadne výhrady. Pokiaľ ide o podklady, ktoré mal prvostupňový súd k dispozícii zo strany Rakúskej republiky, tak tieto tvorili okrem už vyššie spomínaných rozsudkov Krajinského súdu Korneuburg a Krajinského súdu Krems a.d. Donau i osvedčenia Spolkového ministerstva spravodlivosti Rakúskej republiky z

  1. júla 2012 uvedené v čl. 5 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
  2. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii v platnom znení (ďalej už len „Rámcové rozhodnutie“) k daným právoplatným rozsudkom, či zápisnica z
  3. mája 2012, spísaná v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Viedeň Favoriten, kde sa odsúdený U. E. vyslovil proti výkonu rozhodnutia na území Slovenskej republiky, keďže v Rakúsku má lepšie podmienky výkonu trestu. Z obsahu predloženého spisu zároveň vyplýva, že príslušný krajský súd napadnuté rozhodnutie vydal až potom, čo mu bolo v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z.z. doručené písomné vyjadrenie prokurátorky krajskej prokuratúry (táto nezistila dôvody na odmietnutie uznania a výkonu vo vzťahu k rozsudku Krajinského súdu Korneuburg z
  4. júla 2008, sp. zn. 612 Hv 10/08i, no na strane druhej v prípade rozsudku Krajinského súdu Krems a.d. Donau z
  5. februára 2012, sp. zn. 16 Hv 105/11m, vyslovila nesúhlas s jeho uznaním a výkonom, nakoľko

osvedčenia si U. E. trest v ňom uložený vykoná 22. decembra 2013). Čo sa týka posúdenia obojstrannej trestnosti skutkov prvostupňovým súdom, t.j. či skutky sú trestnými činmi aj

právneho poriadku Slovenskej republiky (neboli tu splnené podmienky uvedené v ust. § 4 ods. 2, ods. 3 zák. č. 549/2011 Z.z.), tak s týmto sa najvyšší súd plne stotožňuje, a v podrobnostiach preto v tejto súvislosti odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súhlasiť treba potom aj s tým záverom, že kým v prípade rozsudku Krajinského súdu Korneuburg z

  1. júla 2008, sp. zn. 612 Hv 10/08i, neexistuje žiaden zákonný dôvod na odmietnutie jeho uznania a výkonu na území Slovenskej republiky, naopak uznanie a výkon rozsudku Krajinského súdu Krems a.d. Donau z
  2. februára 2012, sp. zn. 16 Hv 105/11m, na území Slovenskej republiky je nevyhnutné odmietnuť z dôvodu uvedeného v § 16 ods. 1 písm. i/ zákona č. 549/2011 Z.z. („dĺžka výkonu trestnej sankcie, ktorá má byť vykonaná, je kratšia ako šesť mesiacov“). Len na dôvažok treba dodať, že trest uložený predmetným rozsudkom si odsúdený vykonal dňom
  3. decembra 2013 (v čase rozhodovania prvostupňového súdu mu ešte zostával necelý mesiac). Pokiaľ ide o uznaný trest - trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, uložený rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z
  4. júla 2008, sp. zn. 612 Hv 10/08i - tu bolo opäť správne rozhodnuté o tom, že v jeho výkone bude odsúdený U. E. na území Slovenskej republiky pokračovať bez premeny (§ 17 ods. 2, ods. 3 zákona č. 549/2011 Z.z.), a to v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Záverom reagujúc na odvolacie námietky odsúdeného treba upozorniť na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade sa jeho súhlas na odovzdanie výkonu rozhodnutia do vykonávajúceho členského štátu - Slovenskej republiky nevyžaduje, keďže je štátnym príslušníkom tohto štátu, má na jeho území trvalý pobyt a zároveň by tu bol aj vyhostený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (čl. 6 bod 2 písm. a/, písm. b/ Rámcového rozhodnutia; § 16 ods. 1 písm. g/, § 2 zák. č. 549/2011 Z.z.), na čo napokon správne upozornil už aj prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. To, že si chce vykonať zvyšok trestu v Rakúskej republike je teda z pohľadu daného rozhodovania irelevantné. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, majúc na zreteli ustanovenie § 29 zákona č. 549/2011 Z.z., rozhodol tak, že podané odvolanie

§ 518ods.

4 Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.