1, § 149 ods. 1 a § 150 OZ. Pokiaľ ide o vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve uviedol, že
ustálenej judikatúry, ak manželom za trvania manželstva vzniklo nielen právo spoločného užívania družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota členských práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je spoločnou majetkovou hodnotou manželov, ktorú je potrebné v rámci BSM vyporiadať. Rozhodnutie o tom, komu z rozvedených manželov má členský podiel pripadnúť, bude závisieť predovšetkým na tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt ďalej užívať, a to, či už na základe dohody rozvedených manželov alebo na základe právoplatného rozhodnutia súdu. K hodnote členského podielu uviedol, že súdy pôvodne prihliadali v rámci vyporiadania BSM k jeho zostatkovej hodnote, ktorej výšku zisťovali ku dňu zániku BSM. Členský podiel sa však stal legálnym predmetom obchodu, z ktorého dôvodu súdna prax pri určovaní jeho ceny vychádza z trhovej hodnoty. Dospel preto k záveru, že aj v danom prípade, pri stanovení ceny členského podielu je treba vychádzať z jeho trhovej hodnoty (cena, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v družstve v rozhodnej dobe a mieste) zisťovanej ku dňu rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM, avšak
stavu veci v čase zániku BSM. Keďže rozhodnutím súdu (rozsudok bývalého Mestského súdu v Košiciach z
vyhlášky č. 420/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, vychádzajúc zo stavu veci ku dňu rozvodu manželstva účastníkov a z cien platných v čase vypracovania posudku. V tejto súvislosti uviedol, že nebolo potrebné zohľadňovať trhovú hodnotu náhradného bytu, hoci práve na zabezpečenie takého bytu bola viazaná povinnosť žalovaného vypratať sa z predmetného družstevného bytu. Povinnosť zabezpečiť žalovanému náhradný byt nebola totiž určená žalobkyni, ale v zmysle pôvodnej právnej úpravy mal o pridelení náhradného bytu, resp. náhradného ubytovania rozhodnúť príslušný národný výbor, k čomu však nedošlo. Žalobkyňa teda nemusela vynaložiť žiadne finančné prostriedky na zabezpečenie náhradného bývania pre žalovaného. Aj z tohto dôvodu považoval za spravodlivé členský podiel v bytovom družstve vyporiadať tak, že žalovanému prináleží čiastka v rozsahu polovice jeho trhovej hodnoty. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a § 148 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 27. januára 2011 sp.zn. 4 Co 180/2010 na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o veci, ktoré boli sporné, stotožňuje sa s tým, ako súd prvého stupňa hodnotil výsledky vykonaného dokazovania a ako v rozsudku zdôvodnil každú spornú položku. V súvislosti s členským podielom družstevného bytu uviedol, že si „osvojil výsledky súdu prvého stupňa“. K námietke žalobkyne týkajúcej sa stanovenia hodnoty členského podielu konštatoval, že aj
„rozhodnutia Najvyššieho súdu SR“, všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne a že obvykle sa táto cena bytu zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri dokazovaní z tohto vychádzal, a preto odvolacie námietky žalobkyne nepovažoval za opodstatnené. Rozhodnutie okresného súdu považoval aj v tejto časti za vecne správne. Na základe podnetu žalobkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uvedenému rozsudku krajského súdu mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že rozsudok odvolacieho súdu trpí nedostatočným odôvodnením, čím bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že napadnuté rozsudky spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. a/,b/, c/ O.s.p.).
generálneho prokurátora súdy správne vyhodnotili, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existovala majetková hodnota členských práv a povinností manželov v stavebnom bytovom družstve patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nesprávne však posúdili účinky rozsudku Mestského súdu v Košiciach z 15. mája 1989, sp.zn. 20 C 425/1989, ktorým bolo zrušené právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi a bolo určené, že byt bude naďalej užívať žalobkyňa ako členka družstva. V dôsledku tohto rozsudku, v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrila majetková hodnota členského podielu v bytovom družstve výlučne žalobkyni. S prihliadnutím na to nevyporiadaný ostal iba majetkový nárok žalovaného, plynúci zo zrušenia práva spoločného užívania bytu. Rovnako nesprávne súd postupoval pri určovaní hodnoty uvedeného členského podielu v družstve odkazom na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď za záväznú považoval hodnotu zodpovedajúcu trhovej cene takéhoto bytu v čase vyporiadania BSM. Vytýkal súdom nižších stupňov, že pri rozhodovaní vôbec neprihliadli na skutočnosť, že členský podiel sa stal legálnym predmetom obchodu vplyvom mnohých legislatívnych zmien súvisiacich najmä so zmenou koncepcie Občianskeho zákonníka novelizáciou z roku 1991, resp. prijatím Obchodného zákonníka v roku 1991, v dôsledku ktorého sa vytvorili základné predpoklady na uplatňovanie zásad trhového hospodárstva aj na trhu s družstevnými bytmi, čo malo za následok aj rast hodnoty členských podielov v bytových družstvách. Súvisiaca zmena v chápaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ktorá sa neskôr premietla v rozhodovacej praxi súdov, bola podmienená práve týmito legislatívnymi zmenami. V tomto prípade sa však takáto zmena v chápaní hodnoty členského podielu v bytovom družstve, vzhľadom na dobu podania návrhu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemala uplatniť. Správne mali súdy nižších stupňov rozhodovať
hmotného práva (aj judikatúry) platného v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. platného ku dňu
ktorého žalobkyňa by mala získať niekoľkomiliónovú trvalú hodnotu oproti nepatrnej hodnote majetku získaného žalovaným bez finančnej kompenzácie, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod predovšetkým uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď na danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 1992 a judikatúru, ktorá v čase zániku BSM a zániku spoločného užívania družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve neexistovala a vychádzal z nesprávneho právneho názoru, že pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo stavu tohto podielu v dobe zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, avšak z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa vyporiadava.
OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred
doterajších predpisov.
januára 1991 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
zásad uvedených v § 150.
3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
l OZ, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
l OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať.
2 OZ, ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Zákonné ustanovenie § 868 OZ prijaté ako prechodné ustanovenie k úpravám Občianskeho zákonníka vykonaným s účinnosťou od 1. januára 1992 zákonom č. 509/1991 Zb. je založené na zásade tzv. nepravej spätnej pôsobnosti právnych noriem, čo znamená, že existujúci právny vzťah, ktorý vznikol pred účinnosťou nového právneho predpisu, sa od účinnosti novej právnej normy riadi touto novou právnou úpravou.
doterajšieho právneho predpisu sa však posudzuje vznik tohto vzťahu a z jednotlivých nárokov tie, ktoré vznikli z tohto vzťahu za účinnosti doterajšieho predpisu. Novou právnou úpravou sa potom riadia tie nároky, ktoré už vznikli za účinnosti nového predpisu, a to samozrejme aj v prípade, že samotný právny vzťah, z ktorého nárok vznikol, bol založený ešte za predchádzajúcej právnej úpravy. Je totiž potrebné rozlišovať právny vzťah a nárok, lebo okamžik ich vzniku nemusí byť rovnaký. V danej veci bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a právo spoločného nájmu družstevného bytu vzniklo účastníkom za právnej úpravy platnej pred
ktorého súdy nižších stupňov mali vec posúdiť
doterajšieho právneho predpisu, t.j.
právnej úpravy Občianskeho zákonníka účinného do
ktorého sa vykonáva vyporiadanie BSM, nedoznalo ani po novele Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 504/1991 Zb. účinnej od
ktorého pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM sa vychádza z ceny zodpovedajúcej dobe, kedy sa členský podiel vyporiadava, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda opodstatnene podal mimoriadne dovolanie z dôvodov uvedených v § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.