1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v mimoriadnom dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 81 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce zamestnanec je povinný pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu je jednou zo základných povinností zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce). V rámci nej je zamestnanec povinný plniť povinnosti stanovené právnymi predpismi (medziiným aj § 81 Zákonníka práce), pracovným poriadkom a inými vnútornými predpismi zamestnávateľa, pracovnou zmluvou a rovnako tiež pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Zamestnávateľ pritom môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene (hoc aj len z nedbanlivosti) svoje povinnosti z pracovného pomeru a jeho konanie vykazovalo znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny. Ako už dovolací súd uviedol vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci, pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca zavinil nedotiahnutie troch zo štyroch skrutiek (matíc) na ľavom prednom kolese motorového vozidla; taktiež je nepochybné, že uvedené zanedbanie pracovnej povinnosti žalobcom predstavuje porušenie pracovnej disciplíny (čo napokon ani generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní nespochybňuje); spornou však mala zostať otázka, či sa jednalo o tak závažné porušenie pracovnej disciplíny, že žalovaná mohla so žalobcom okamžite skončiť pracovný pomer. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom nižších súdov, že základnou povinnosťou žalobcu ako mechanika bolo vykonávať opravy motorových vozidiel kvalitne, teda tak, aby v zmysle platných právnych predpisov boli vozidlá spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách. Žalobca túto svoju povinnosť v skúmanom prípade nedotiahnutím matíc na kolese opravovaného motorového vozidla závažným spôsobom porušil. Z obsahu odborného vyjadrenia predloženého v konaní samotným žalobcom pritom vyplýva, že vozidlo s nedostatočne dotiahnutými skrutkami, resp. maticami na niektorom z kolies nie je spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách, pretože ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky a v prípade okamžitého neriešenia tejto poruchy môže byť príčinou vzniku kolíznej situácie. Pokiaľ generálny prokurátor založil svoju argumentáciu na poukazovaní na vonkajšie prejavy poruchy (neštandardné zvuky a nedodržiavanie smerovej stability vozidla) a tvrdil, že ku škode mohlo dôjsť len v prípade, že by sa vodič riadne nevenoval vedeniu motorového vozidla, táto jeho argumentácia neobstojí. Predovšetkým je totiž nutné upozorniť, že pre posúdenie naplnenia a intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu nebolo predsa v danom prípade rozhodujúce, či k takejto kolízii (a škode) aj reálne došlo, ale to, že žalobca svojim neodborným a nezodpovedným konaním vystavil nielen vodiča predmetného motorového vozidla, ale aj ďalších účastníkov cestnej premávky nebezpečenstvu vzniku dopravnej nehody, teda že v primárnej nadväznosti na uvedené jeho konanie mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života, zdravia a majetku. Okrem toho, ako vyplýva zo spomenutého odborného vyjadrenia, z technického hľadiska nie je možno ohraničiť čas, počas ktorého nastane neštandardný prejav poruchy vozidla (hluk a nestabilita jazdy); pri nedostatočnom dotiahnutí všetkých skrutiek, resp. matíc, sa takýto neštandardný prejav vozidla objaví temer okamžite po začatí jazdy. Odhliadnuc od skutočnosti, že v skúmanom prípade nešlo o nedostatočné dotiahnutie všetkých skrutiek, resp. matíc (jedna dotiahnutá bola), okolnosť prípadného možného zaregistrovania poruchy nijako neznižuje už zdôraznený východiskový ohrozujúci stav, t.j. že motorové vozidlo nebolo spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách, pretože ohrozovalo bezpečnosť cestnej premávky a v prípade okamžitého neriešenia tejto poruchy mohlo byť príčinou vzniku kolíznej situácie. Zároveň je treba zdôrazniť, že dotiahnutie matíc na kolese pri výmene pneumatík je pre každého mechanika jednoduchý, rutinný úkon, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bol žalobca v danom období nadmerne vyťažovaný, alebo že by nemal čas prácu po sebe sám skontrolovať. Zo strany žalobcu tu nešlo o nedodržanie technologického postupu, ako tvrdí generálny prokurátor, ale o zanedbanie základnej povinnosti zamestnanca vykonávať prácu zodpovedne, riadne a s náležitou starostlivosťou. Aj podľa názoru dovolacieho súdu je nemysliteľné, aby sa žalovaná po predmetnom flagrantnom zlyhaní žalobcu naďalej spoliehala na kvalitu jeho práce, resp. aby po ňom prácu i v prípade jednoduchých úkonov zakaždým kontrolovala. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny (hoci z nedbanlivosti) za situácie a spôsobom, ako k nej došlo, je tak vysoká, že ani s prihliadnutím na osobu zamestnanca, jeho pracovnú pozíciu, ktorú do porušenia disciplíny zastával a jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, nebolo možno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby v tomto prípade predmetné porušenie pracovnej disciplíny sankcionovala len výpoveďou a v dôsledku toho žalobcu aj naďalej (počas výpovednej doby) zamestnávala. Dovolací súd dodáva, že pri uvedenom osobitne nekvalitnom poskytnutí služieb mechanika s už zmienenými možnými obzvlášť závažnými (neblahými) následkami k tomuto poskytnutiu služby sa viažucimi je zároveň nezanedbateľne ohrozená dobrá povesť žalovaného u zákazníka/ov (goodwill) a aj náprava a vyvodené dôsledky voči pôvodcovi musia byť preto bezprostredné a plne tomu primerané; okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom zodpovedalo závažnosti porušenia pracovnej disciplíny. So zreteľom na podané závery dovolací súd teda zhodne s názorom nižších súdov vyhodnotil porušenie pracovnej disciplíny žalobcu spočívajúce v nedotiahnutí troch matíc na kolese motorového vozidla ako porušenie závažné, zakladajúce dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Keďže generálny prokurátor v prejednávanej veci neopodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a v konaní neboli zistené ani vady v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243i ods.
1 O.s.p.). Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky neuložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania o mimoriadnom dovolaní žalovanej, a to z dôvodu, že žalovaná si ich náhradu neuplatnila (§ 243i ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.