ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sp. zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 zo dňa 5. decembra 2012, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušili a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, že pribratý účastník nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Námietky žalobcu nepovažoval za relevantné k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí žalovaného. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách ustanovení § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z .z. v spojení s § 53 ods.2, s § 46 ods.1, písm. a/, ods. 2, s § 47 ods.7 a s § 8 ods. 1 uvedeného zákona. Súčasne posudzoval prípustnosť preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdom v intenciách § 248 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 249 ods.2 a s § 245 ods. 2 a v intenciách s čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na povahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako predmetu súdneho prieskumu v danej veci sa krajský súd primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b) O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúžený súdny prieskum. Konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým došlo k čiastočnému zrušeniu patentu a v ktorom je posudzovaná otázka splnenia požiadavky vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.. Poukázal na to, že k rozsahu súdneho prieskumu v takomto prípade zaujal stanovisko najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav veci“ t. j. aplikačný rámec zákonnej výluky
KS 162/2005 zo dňa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podanej v zákonnej lehote, pričom sám za žalobcu dôvody zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu, nevyhľadáva.
názoru krajského súdu žalobca mohol brojiť len proti správnej úvahe, kde nedochádzalo k posúdeniu technického stavu veci s poukazom na to, že súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ako aj že súd nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou. Ďalej krajský súd konštatoval, že je zrejmé, že posúdenie otázky vynálezcovské činnosti patrí do správnej úvahy žalovaného, a preto súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. je obmedzený, keďže súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak žalobca v žalobe jednoznačne vyvráti právne východiská žalovaného správneho orgánu, v ktorej súvislosti dal do pozornosti závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 3Sžhuv 5/2008 z
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (článok 46 ods. 2 ústavy SR), v ktorej súvislosti dal do pozornosti, že z ustálenej judikatúry v týchto prípadoch vyplýva, že výnimky z aplikácie ústavy nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne, čo platí aj na ustanovenie § 248 písm. b/ O.s.p.. Vyslovil názor, že to, či vynález splnia podmienku vynálezcovskej činnosti nezávisí výlučne od posúdenia technického stavu veci, pretože súd má možnosť si sám s ohľadom na obsah spisu vedeného správnym orgánom, vyjadrenia majiteľa patentu a žiadateľa o jeho zrušenie, ako aj s ohľadom na rozhodnutia správneho orgánu vydané v tejto veci, posúdiť a rozhodnúť, či vynález chránený patentom zrejmým spôsobom vyplýva alebo nevyplýva zo stavu techniky, majúc za to, že takéto posúdenie je otázkou právnou zakotvenou v § 8 patentového zákona a nie výlučne otázkou skutkovou (technickou). Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžh 1/2007 z
3 v spojení s § 248 písm. b/ O.s.p., ale meritórne rozhodol rozsudkom
1 O.s.p., pričom správnu úvahu žalovaného preskúmal v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. Polemiku žalobcu o výklade pojmu „výlučne“ v dikcii § 248 písm. b/ O.s.p. považoval za irelevantnú, keďže prvostupňový súd ustanovenie § 248 písm.b/ O.s.p. vôbec neaplikoval. Poukazom na právny záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. sp. zn. 3 SžoKS 153/2006 z
2 O.s.p.. K argumentácii žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva ČR vyslovil názor že ani prípadné odlišné právoplatné rozhodnutie zahraničného správneho orgánu nemôže zakladať nezákonnosť rozhodnutia slovenského správneho orgánu (žalovaného) v obdobnej veci, ak je preskúmavané rozhodnutie vydané v rámci správnej úvahy a nie sú dané zákonné dôvody v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p., s tým, že samotná existencia odlišného právoplatného rozhodnutia zahraničného správneho orgánu nie je takýmto zákonným dôvodom ani nemôže byť (článok 2 ods. 2 Ústavy SR), dajúc do pozornosti, že Úrad priemyselného vlastníctva SR a Úrad priemyselného vlastníctva ČR rozhodovali o návrhoch na zrušenie oboch napadnutých národných patentov paralelne, a preto v tomto prípade nejde o ignorovanie argumentácie účastníka konania podporenej predložením rozhodnutia zahraničného správneho orgánu. Žalovaný námietku žalobcu o nutnosti preskúmavania správnych rozhodnutí v tzv. plnej jurisdikcii v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru považoval v celom rozsahu za neopodstatnenú. Poukaz žalobcu na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Le Compte a ďalší z
jeho názoru na mieste. V danej súvislosti žalobca poukázal aj na názor prof. JUDr. Petra Vojčíka. CSc uverejnený v článku „Preskúmavanie rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR súdom, uverejnenom v publikácií s názvom Vývoj európskeho patentu a európske rozhodovací praxe, ktorú zostavil prof. Ing. Ladislav Jakl, CSc. a kolektív a vydalo ju Metropolitan University Prague Press v Prahe v roku 2013. Zotrval na tvrdení, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíva
jeho názoru v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany žalovaného, ako aj v tom, že žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného videl v tom, že nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti patentu vytýkaného žalovaným je založené výlučne na spätnom pohľade, s poukazom na to, že rozhodnutie ÚPV ČR uvádza iba na dokreslenie situácie v súvislosti so splnením podmienky vynálezcovskej činnosti obdobného patentu ako je napadnutý patent v iných členských krajinách. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodol o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika, tak, že
ust. 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) v spojení s § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 435/2001 Z. z. alebo zákon o patentoch) sa rozhodnutie zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z
a/ zákona č. 435/2001 Z. z. tak, že patent č. 282524 sa zrušuje. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup mu predchádzajúci Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika.
pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v podstate za správne a súladné so ákonom. Odvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom prípade predovšetkým posudzoval, či súd prvého stupňa aplikoval právnu úpravu ustanovenú v § 248 písm. b/ O.s.p. a či správne aplikoval právnu úpravu § 245 ods.2 O.s.p.. Z obsahu administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť spisového materiálu krajského súdu odvolací súd zistil, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524, majiteľom ktorého bol žalobca, s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika, rozhodol
a/ zákona č. 435/2001 Z. z. tak, že patent č. 282524 sa zrušuje. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, súčasťou ktorého vecného odôvodnenia boli aj dokumenty, ktoré žalobca nepredložil v priebehu prvostupňového konania a tieto predložil až dodatočne v odvolacom konaní. O rozklade rozhodol preskúmavaným rozhodnutím Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 zo dňa 5. decembra 2012 (rozhodnutie napadnuté žalobou) tak, že
ust. 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. sa rozhodnutie zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z
435/2001 Z. z. na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") patenty.
435/2001 Z. z. patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.
1,2 zákona 543/2001 Z. z. vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky. Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
1 zákona č. 435/2001 Z. z. vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
435/2001 Z. z. vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.
1,2 zákona č. 435/2001 Z. z. úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že a) neboli splnené podmienky na jeho udelenie
až 9,
1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1, f) neboli splnené podmienky na jeho udelenie
predpisov platných v čase jeho udelenia. Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.
1 až 8 zákona č. 435/2001 Z. z. ak návrh na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu (ďalej len "návrh na zrušenie") neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 80) alebo navrhovateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom
1, alebo nebol zaplatený správny poplatok (§ 79 ods. 9), úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť navrhovateľ vo výzve upozornený. Ak konanie nebolo zastavené
odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil dôkazy a pripojil listiny. Ak sa majiteľ patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve, úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe obsahu spisu. Úrad postupuje
odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným zástupcom
1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa o návrhu na zrušenie nevyjadril. Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu. Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj v prípade, ak sa riadne predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní
1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada. V čase konania o zrušenie patentu
1 sa konanie o návrhu majiteľa
5 preruší.
1,2,3 zákona č. 435/2001 Z. z. účastník konania pred úradom (ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
3 zákona č. 435/2001 Z. z. na konanie pred úradom
tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a vo veci rozhodol vecne a právne správne. Pokiaľ predseda žalovaného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil spôsobom uvedeným vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, rozhodol v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu
názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov sa predmetnou vecou náležite zaoberali, keď v konaní vo veci návrhu podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich použitie a medziprodukty na ich prípravu“, vo vlastníctve žalobcu, správne posudzovali, či navrhované riešenie uvedeného patentu spĺňa zákonné podmienky patentu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 7 ods. 1,2, v spojení s § 8 ods.1 patentového zákona. Predpokladom uznania riešenia vynálezu predkladaného prihlasovateľom za patent je splnenie kogentných podmienok zákonom stanovených v právnych normách § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods.1,2, s § 8 ods.1 a s § 9 patentového zákona, teda riešenie je nové, zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je priemyselne využiteľné, pričom vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky a za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, súčasne vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky a za priemyselne využiteľný sa považuje, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva. Len vynálezom, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené patentovým zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
543/2001 Z. z. patenty, inak prihlášku zamietne
1 uvedeného zákona. Zákonodarca tiež zveril do právomoci úradu zrušiť patent v celom rozsahu alebo v časti, ak v konaní začatom na základe návrhu tretej osoby alebo z úradnej povinnosti úradu sa preukážu zákonné dôvody ustanovené v právnej norme § 46 ods. 1, písm. a/ až f/, ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z.. Konanie o zrušenie patentu zákonodarca ustanovuje v právnych normách §§ 46-47 a nasl. zákona č. 435/2001 Z. z. a pokiaľ v zákone o patentoch nie je ustanovené inak úrad postupuje v zmysle ustanovení správneho poriadku s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že konanie o zrušenie patentu je predovšetkým riadené zásadou dispozičnou, v zmysle ktorej účastníci konania preukazujú dôvodnosť svojich tvrdení a za tým účelom predkladajú alebo navrhujú vykonanie dokazovania. Súčasne je riadené zásadou súčinnosti a zásadou zákonnosti, ako zákonný predpoklad zistenia objektívnej pravdy pre zabezpečenie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia. Zákonodarca podmienil predmetné konanie však aj zásadou koncentračnou vyplývajúcou z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 47 ods. 7 zákona č. 435/2001 Z. z., keď rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní
1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada a
ods.3 tohto zákona úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, vychádzajúc z premisy, že účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 53 ods.1). Vykonávanie dokazovania a hodnotenie dôkazov zákonodarca zveril do právomoci úradu (§ 53 ods.2) a to tak, že úrad hodnotí vykonané dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vchádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd mal preukázané, že navrhovateľ dôvodnosť návrhu na zrušenie patentu č. 282524 oprel o dokumenty: „D2, D3, D9, D15, D16, D29 a D29a“; k návrhu podal žalobca - majiteľ patentu, vyjadrenie a jeho doplnenie, v ktorých spochybnil dôvodnosť návrhu na zrušenie patentu, zamerajúc pozornosť na riešenia predovšetkým v dokumentoch D2 a D3 a na podporu svojich tvrdení predložil dokumenty: „ A1, A2, A3, A4, A5, A6, A7, A8, A9“; k vyjadreniu majiteľa patentu - žalobcu, podal navrhovateľ vyjadrenie a následne úradu predložil doplňujúcu informáciu o aktuálnom stave konania proti európskej prihláške č. 00 108480.5 ( EP 1 020 461 B1), ktorá je vylúčenou časťou zrušeného ekvivalentného patentu EP 652 872; následne žalobca predložil úradu rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky o čiastočnom zrušení českého patentu CZ 287876, ktorý je analogickým patentom k slovenskému patentu č. 282524. Správny orgán prvého stupňa po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov v danej veci konštatoval, že vynález
napadnutého patentu je novým riešením v zmysle § 7 zákona o patentoch, avšak nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona, pretože pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, s poukazom na obsah dokumentov D2, D
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Napokon súd prvého stupňa sa otázkou aplikácie uvedenej právnej normy v dôvodoch svojho rozhodnutia i zaoberal s konštatovaním, že vychádzajúc z interpretačnej praxe najvyššieho súdu v danom prípade nie je možné právnu normu ustanovenú v § 248 písm. b/ O.s.p. aplikovať. Odvolací súd nesúhlasil ani požiadavkou žalobcu uplatnenia v danom prípade plnej jurisdikcii poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
2 O.s.p., účinného od 1. januára 2003, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citovaná právna norma je faktickou transpozíciou požiadavky plnej jurisdikcie ako atribútu práva v zákonom stanovených prípadoch na spravodlivý proces, v ktorých súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov ani ich obsahom a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti zákonnosti a pravdivosti. Súd v týchto prípadoch celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak potom zistí skutkové či procesné právne deficity môže reagovať tak, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie alebo tak urobí sám. Uvedenú právnu úpravu vyvolala predovšetkým judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdy uplatňujú zásadu plnej jurisdikcie najmä v rozhodovaní o pokutách, v konaniach o prepustenie zo štátnej služby alebo zo služobného pomeru, či v reštitučných konaniach, ako aj v ostatných konaniach zákonodarcom ustanovených v § 250i ods. 2, ako výnimku zo zákonnej úpravy, v zmysle ktorej je pre súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z účelu správneho súdnictva a z premisy, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy ako aj že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, je súd povinný vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu z pohľadu právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, posúdiť, či v danom prípade je možné uplatniť zásadu plnej jurisdikcie. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd zastáva názor, že v vzhľadom na predmet súdneho prieskumu a právnu úpravu naň sa vzťahujúcu v danom prípade nie je možné aplikovať plnú jurisdikciu v zmysle § 250i ods.2 O.s.p., ktorý postup nie je ani v rozpore s čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov predchádzajúcich ich vydaniu, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, konštatuje, že záver, ktorý zo zistených skutkových okolnosti žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o patentoch. Žalovaný správny orgán aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov
ods.2 zákona o patentoch rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie navrhovaných riešení napadnutého patentu boli zistené zákonným spôsobom, čo najúplnejšie, pričom v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a zároveň dbal na zachovávanie ich práv a právom chránených záujmov ako i na dodržanie ich procesných práv zabezpečením im možnosti vyjadrovať sa. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia predsedu žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. (§ 205 ods. 2, pism.d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.), a preto poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, O.s.p. potvrdil, keď pri nedostatku relevantných žalobných a odvolacích dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní a pribratému účastníkovi konania z dôvodu, že mu zákonodarca právo na ich náhradu nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.