2 písm. c/ a § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere vzniknutú škodu uhradí ten, kto elektrinu takto odoberal. Jeho zodpovednosť je objektívna a nemožno sa jej zbaviť. Za správny považoval aj postup okresného súdu pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom. Proti rozsudkom okresného a krajského súdu generálny prokurátor Slovenskej republiky podal mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet žalovaného, pretože napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa generálneho prokurátora súdy sa neriadili dôsledne ustanoveniami § 2 písm. a/ (správne má byť písm. b/; poznámka dovolacieho súdu), bod 20. a 25., § 39 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. Uviedol, že treba síce prisvedčiť súdom, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je objektívna, aj pri tomto druhu zodpovednosti, ale musia byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Podľa generálneho prokurátora tieto predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ale splnené neboli. Tvrdí, že k tomu, aby boli naplnené znaky neoprávneného odberu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z., je potrebné preukázanie toho, že nesprávne zaznamenávanie odberu elektriny určeným meradlom bolo dôsledkom neoprávneného zásahu odberateľa. V preskúmavanej veci ale takýto neoprávnený zásah žalovaného, ktorý je odberateľom, nebol preukázaný. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že do meradla neoprávnene zasiahol zamestnanec žalobkyne. Podľa generálneho prokurátora tak nie sú splnené zákonné znaky skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z., ako základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 označeného zákona je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu iba vtedy, ak ide o neoprávnený odber v zmysle vyššie uvedeného. Podľa generálneho prokurátora súdy pochybili pri ustálení výšky škody, keď opomenuli,
2 zákona č. 656/2004 Z.z. sa uhrádza skutočne vzniknutá škoda a len v prípade, že túto nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody určený všeobecne záväzným právnym predpisom. Súdy v preskúmavanej veci ale vôbec neskúmali, či sa skutočná škoda vzniknutá neoprávneným odberom elektriny dá alebo nedá vyčísliť, čím odňali žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Žalobkyňa navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedla, že je bez právneho významu, či neoprávnený zásah do meracieho zariadenia vykonal žalovaný sám. Relevanciu má iba zistenie, že žalovaný elektrinu odoberal a že porušil svoju povinnosť udržiavať odberné miesto v zodpovedajúcom technickom stave. Ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov, žalovaný napokon aj vedel o neoprávnenom zásahu do meracieho zariadenia. Podľa žalobkyne v preskúmavanej veci, keďže elektromer riadne nezaznamenával odber elektriny, ide presne o prípad, kedy pri určení výšky škody sa postupuje osobitného predpisu, vyhlášky č. 154/2005 Z.z. Generálny prokurátor naostatok neopodstatnene namieta, že žalovanému bola postupom súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý už vec preskúmal na základe dovolania žalovaného, takúto vadu nezistil. Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nie sú správne. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, že by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté. Podľa dovolacieho súdu generálny prokurátor nenáležite vidí vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. v tom, že súdy neskúmali možnosť zistenia skutočnej škody, ktorá sa v prvom rade nahrádza, a bez ďalšieho mali za to, že pre spôsob výpočtu škody treba použiť vyhlášku č. 154/2005 Z.z. Z určujúceho - obsahového - hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) pri tomto dovolacom dôvode nejde zo strany generálneho prokurátora o námietku vady v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), ale o námietku inú, ktorú generálny prokurátor uvádza vo väzbe na otázku správnosti, či nesprávnosti aplikácie a výkladu právneho predpisu (vyhlášky č. 154/2005 Z.z.) na zistený skutkový stav, ktorá námietka ale napĺňa znaky dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), ku ktorému dovolaciemu dôvodu dovolací súd zaujíma svoje stanovisko nižšie. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či dovolateľ odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, že spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne interpretoval. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že generálny prokurátor dôvodne vytýka súdu prvého stupňa a odvolaciemu súdu, že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí vyplýva, že súdy nižších stupňov pri posúdení základu uplatneného práva vychádzali z toho, že znaky neoprávneného odberu elektriny žalovaným podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z. (v znení do 31. decembra 2012; poznámka dovolacieho súdu) napĺňa už zistenie, že na odbernom mieste žalovaného došlo k zásahu do elektromera (boli povolené napäťové cievky, v dôsledku čoho elektromer zaznamenával len tretinu skutočne odobranej elektrickej energie). Obranu žalovaného, že on sám zásah do meracieho zariadenia nevykonal a o prípadnom zásahu do neho inou osobou ani nevedel, súdy nepovažovali za dôvodnú a naostatok ani za významnú. Odvolací súd k tomu dodal,
2 písm. c/ a § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. pri neoprávnenom odbere vzniknutú škodu uhradí ten, kto elektrinu takto neoprávnene odoberal, pričom jeho zodpovednosť je objektívna a nemôže sa jej zbaviť. Zákon č. 656/2004 Z.z. v ustanoveniach svojho § 39 ods. 1 taxatívne ustanovuje skutkové podstaty konaní, ktoré napĺňajú znaky neoprávneného odberu elektriny. Podľa § 39 ods. 1 písm. b/ tohto zákona, ustanovenie ktorého súdy na zistený skutkový stav aplikovali, neoprávneným odberom elektriny je odber bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa druhej časti ostatne citovaného ustanovenia, t. j. súhrnu znakov, ktoré určujú tento druh a spôsob neoprávneného odberu a odlišujú ho od iných druhov a spôsobov neoprávneného odberu, je naplnená vtedy, ak vada určeného meradla majúca za následok, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber, je dôsledkom zavineného konania odberateľa (porovnaj slovné spojenie: „ ...v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa ...“). Z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí vyplýva, že pre ustálenie neoprávnenosti odberu elektriny podľa 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z. (v znení do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.