1 O. s. p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
5 O. s. p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
6, predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
8 O. s. p., na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.).
1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Najvyšší súd ako súd vecne príslušný
2 písm. b/ O. s. p. preskúmal návrh na začatie konania, naň nadväzujúce vyjadrenia účastníkov, pričom dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Z vyjadrenia zo dňa 14. decembra 2012 je zrejmé, že vo veci podaného odvolania odporca koná, dôvody pre ďalšie konanie tak odpadli a súdu neostávalo iné, ako konanie postupom súladným s § 250t ods. 6 O. s. p. zastaviť. O náhrade trov konania rozhodol súd
8 O. s. p., § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal, keďže konanie bolo zastavené. Neboli zistené podmienky pre aplikáciu § 146 ods. 2 vety druhej O. s. p., nie však z dôvodov uvádzaných odporcom. Nie je zrejmé, na základe akých dôvodov mala navrhovateľka predpokladať zmenu v postupe odporcu. Zmena v osobe ministra nie je predvídateľným dôvodom pre uplatňovanie odlišného výkladu zákona. Je však potrebné uviesť, že navrhovateľka odo dňa vrátenia odvolania proti platobnému dekrétu až do podania návrhu na začatie konania proti nečinnosti, t. j. v časovom období takmer jeden a pol roka, nevyužila žiadne prostriedky nápravy, ktoré je potrebné využiť, aby mohol byť návrh
4. hlavy piatej časti O. s. p. považovaný za prípustný (§ 250t ods. 1 O. s. p.). Nemusí sa jednať len o prostriedky upravené v tom osobitnom predpise, o aplikáciu ktorého ide, ale možno využiť aj iný predpis (zák. č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), ktorý postup je vyjadrením princípu subsidiarity správneho súdnictva. Nakoľko pri meritórnom prejednaní veci by bol návrh na začatie konania posúdený ako neprípustný, v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno ďalej skúmať jeho dôvodnosť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.