1 O.s.p., po preskúmaní vyjadrenia predsedu senátu 23S Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Milana Segeča a obsahu súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietaného zákonného sudcu.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov
1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. apríla 2005, obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre nezaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom. Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe sudcu o nezaujatosť v konaní a rozhodovaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému riešeniu veci. Dôvody pre vylúčenie pritom nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. V prejednávanej veci by mal byť dôvodom na vylúčenie predsedu senátu JUDr. Milana Segeča jeho príbuzenský vzťah so zamestnancom Okresného úradu Banská Bystrica Mgr. F. Q., ktorý pracuje na odbore výstavby a bytovej politiky.
názoru žalobcov mohol byť predseda senátu pri preskúmavaní napadnutého administratívneho rozhodnutia ovplyvnený pôsobením svojho syna u žalovaného správneho orgánu. V súlade s citovaným názorom ústavného súdu nemožno automaticky a bez ďalšej súvislosti akýkoľvek príbuzenský vzťah medzi sudcom a zamestnancom orgánu verejnej správy považovať za taký, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o nezaujatosti sudcu pre jeho pomer k veci, či účastníkom konania. Vždy je potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti daného prípadu. Z vyjadrenia predsedu senátu vyplýva, že sa necíti byť zaujatý a nemá žiadny pomer k veci a ani k účastníkom konania. Poukázal na to, že so synom o pracovných záležitostiach nediskutujú a ani sa o tento prípad žiadnym spôsobom nezaujímal. Poukázal na to, že jeho syn pracuje na odbore výstavby a bytovej politiky a nie na právnom oddelení, pričom ani žiadny zo zamestnancov žalovaného sa s ním ohľadom tejto veci nekontaktoval. Predseda senátu síce je v príbuzenskom vzťahu s jedným zo zamestnancov žalovaného správneho orgánu, avšak nie je v žiadnom vzťahu k účastníkom konania, resp. k ich zástupcom. Syn predsedu senátu nie je účastníkom konania ani právnym zástupcom účastníkov, je len jedným zo zamestnancov žalovaného. Rovnako odvolacím súdom nebol zistený ani žiadny vzťah predsedu senátu k prejednávanej veci. Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež
objektívneho hľadiska, t.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“ Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne. I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko,
ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). Pokiaľ právny zástupca žalobcov poukazuje na príbuzenský vzťah medzi zamestnancom Okresného úradu Banská Bystrica a predsedom senátu, ktorý preskúmaval administratívne rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici (predchodcu Okresného úradu Banská Bystrica), treba uviesť, že z konania predsedu senátu, senát najvyššieho súdu nezistil pochybnosti, z ktorých by vyplývalo, že sudca by bol zainteresovaný na výsledku daného súdneho konania. V súdnom preskúmavacom konaní boli dodržané všetky procesné práva účastníkov konania, bola im poskytnutá možnosť vyjadriť sa k predloženým podaniam ostatných účastníkov konania, ako aj možnosť nahliadnuť do súdneho spisu, boli riadne predvolaní na pojednávanie, ako aj napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa im bol doručovaný v súlade s ustanoveniami právnych predpisov. Je pravdou, že syn JUDr. Milana Segeča pracuje na Okresnom úrade Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, konkrétne na oddelení bytovej politiky, avšak z obsahu administratívneho spisu senát najvyššieho súdu nezistil, že by sa podieľal na rozhodovaní predmetnej veci. Druhostupňové administratívne rozhodnutie je podpísané vtedajšou prednostkou Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici Ing. arch. F. V.. Senát najvyššieho súdu ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že na vybavovaní predmetnej veci sa podieľala Ing. Q. (list č. KSUBB 2011-625/1108-2:OŠSSS,St zo dňa 20.07.2011, ktorá je v súčasnosti
informácií zverejnených na internetovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zamestnankyňou Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy. Keďže z obsahu administratívneho spisu nevyplývalo, že by sa syn JUDr. Milana Segeča podieľal na rozhodovaní tejto konkrétnej veci a ani z vyjadrení a postupu sudcu v danej veci nevznikla pochybnosť o jeho nezaujatosti v danej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. o námietke zaujatosti rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. V senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.