II. Argumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s obsahom rozhodnutia, nakoľko sa domnieva, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to z dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Podľa navrhovateľa odporca posúdil jeho prípad po právnej stránke nesprávne. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej nemá odporca povinnosť preskúmať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z uvedeného dôvodu neposkytnutie doplnkovej ochrany riadne nepreskúmal a neodôvodnil. Podľa navrhovateľa skutočný stav veci považuje za nedostatočne zistený a to najmä v otázke posúdenia doplnkovej ochrany. Zdôraznil, že o azyl požiadal z dôvodu obavy o svoj život a zdravie v krajine pôvodu a z dôvodu, že chce žiť v bezpečí. Ako už uviedol aj v konaní pred odporcom, v Konžskej republike prebiehajú etnické problémy medzi severom a juhom krajiny a vojenské nepokoje, ktoré sú sprevádzané násilím voči civilistom. Pre nepokoje je situácia v krajine jeho pôvodu nebezpečná a hrozí tam vážne bezprávie. Dôkazom toho je aj výbuch v Brazzaville v marci 2012, ktorý nebol nikdy riadne vyšetrený. Oficiálne sa uvádza ako príčina výbuchu požiar, no neoficiálne správy hovoria o útoku povstalcov. Poukázal na to, že v krajine jeho pôvodu prebiehajú neustále útoky, ktoré zasahujú najmä civilistov. Hrozí mu preto neľudské zaobchádzanie a navyše nemá žiadnu rodinu ani prácu, a teda nemá z čoho žiť. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. K námietke navrhovateľa, že vydal rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového posúdenia veci vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany najmä v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že v krajine jeho pôvodu prebieha ozbrojený konflikt a výbuch muničného skladu v marci 2012 v meste C., je údajne dielom povstalcov, uviedol, že navrhovateľ nešpecifikuje konkrétny zdroj informácií, na základe ktorého by bolo možné prísť k takémuto záveru. Odporca poukázal na to, že v jeho rozhodnutí bol použitý odkaz na komplex správ, vypracovaných odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p.: MU- ODZS-2012/000391-002 a č. p.: MU- ODZS-2012/000391-
Svoju žiadosť zakladal na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie §
V nadväznosti na navrhovateľom tvrdené prípadné problémy s políciou po návrate do krajiny pôvodu odporca uviedol, že tieto navrhovateľom tvrdené problémy nie sú podložené žiadnou objektívnou skutočnosťou. Navrhovateľ totiž podľa odporcu vycestoval z Konžskej republiky legálne na základe udelených študentských víz. To podľa názoru správneho orgánu značilo, že pri odchode z krajiny pôvodu navrhovateľ neporušil žiadne zákony či nariadenia. V tejto súvislosti správny orgán zároveň stručne, no výstižne poukázal na súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,
. Podľa § 12 ods.3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Podľa § 20 ods.4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu a zakladá svoju žiadosť inými dôvodmi, ako tými, ktoré súd uvedené v § 8, 10, 13a a 13b zákona o azyle, teda dôvodmi nedostatočnými pre udelenie azylu. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti odporca do konania zabezpečil i informácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o krajine pôvodu navrhovateľa zo dňa
, najmä na dôvodoch ktoré majú povahu riešenia pobytového problému navrhovateľa na území SR. Je nepochybné, že predmetom zákona o azyle je, ako to vyplýva z jeho § 1, predovšetkým upraviť konanie o azyle, ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska, ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska, upraviť integráciu azylantov do spoločnosti, a upraviť pobyt v azylových zariadeniach a v jeho rámci stanovením prekážok vyhostenia alebo návratu vytvoriť určitú právnu istotu zamietnutého žiadateľa o azyl pred jeho núteným návratom do krajiny pôvodu. Z takto vymedzeného predmetu zákona charakterizujúceho zároveň aj jeho účel treba vychádzať aj pri posudzovaní postupu odporcu v predmetnej veci. Odporca výrokom deklaroval len to, čo predpokladá zákon v citovanom ustanovení t. j., po zistení, že žiadateľ o azyl odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu inými dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a a 13b, žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu totiž vyplynulo, že navrhovateľ ani nespochybňuje, že skutočnosti ním tvrdené by nie je možné subsumovať pod niektoré z citovaných ustanovení, teda netvrdí, že u neho existujú opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a ani netvrdí, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. K námietke navrhovateľa, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav a to najmä v otázke posúdenia doplnkovej ochrany, odvolací súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. Povinnosť rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne doplnková ochrana je explicitne vyjadrená v ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle (Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.) Vzhľadom k tomu, že odporca zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, nebolo jeho rozhodnúť o doplnkovej ochrane. Posúdenie hrozby vážneho bezprávia prichádza do úvahy v prípade, ak je odporca povinný rozhodnúť o poskytnutí doplnkovej ochrany (ak neudelí azyl alebo rozhodne o jeho odňatí, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 ), zjavne sa teda nejedná o prípad navrhovateľa. Napriek uvedenému, odporca sa v dôvodoch rozhodnutia zaoberá aj možnými obavami z návratu (problémami navrhovateľa s políciou) v súvislosti s hrozbou vážneho bezprávia. K námietke navrhovateľa, že vydal rozhodnutie na základe nedostatočného skutkového posúdenia veci vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany najmä v súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že v krajine jeho pôvodu prebieha ozbrojený konflikt a výbuch muničného skladu v marci 2012 v meste Brazzaville, je údajne dielom povstalcov, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú. Navrhovateľ nešpecifikuje konkrétny zdroj informácií, na základe ktorého by bolo možné takúto správu považovať za hodnovernú, naviac je v rozpore so správami o krajine pôvodu, z ktorých vychádzal odporca, a to s poukazom na komplex správ, vypracovaných odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce č. p.: MU- ODZS-2012/000391-002 a č. p.: MU- ODZS-2012/000391-006. Uvedené správy (str. 56 spisu odporcu) z viacerých zdrojov potvrdzujú, že zistenú tragédiu (ktorá si vyžiadala 200 obetí, 2300 zranených a približne 14000 obyvateľov mesta Brazzaville pripravilo o strechu nad hlavou), spôsobil elektrický skrat a tento výbuch nemá politické pozadie, polícia vylúčila že by išlo o teroristický čin. Pokiaľ teda navrhovateľ nedostatok skutkových zistení odporcu vyvodzuje z nedostatočne zisteného skutkové stavu veci - udalosti, ktorou sa naopak odporca zaoberal, a túto aj vo svetle informácií o krajine pôvodu vyhodnotil, hoci mu to zákon o azyle explicitne neukladal, nebolo možné odporcovi pripísať navrhovateľom tvrdené pochybenie. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že krajský súd nepochybil, ak rozhodnutie odporcu potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p., keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.