o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty

Najvyšší súd 5Obo/18/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v právnej veci ţalobcu: S., B., proti ţalovanému: JUDr. J. G., Č., správca konkurznej podstaty úpadcu P., so sídlom P., IČO: X., zast. JUDr. N. K., advokátom so sídlom F., N., o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. novembra 2008,č. k. 5 Cbi 10/2007-79, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
2. novembra 2008 č. k. 5 Cbi 10/2007-79 sa p o t v r d z u j e . Ţalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
3. novembra 2008 č. k. 5 Cbi 10/2007- 79 vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu: P., so sídlom P. v konkurznom konaní sp. zn. 3K 11/93 vedenom na Krajskom súde v Bratislave nehnuteľnosť – pozemok parc. č. X. trvalý trávny porast o výmere 627 661m2, vedený na LV č. X., k. ú. D.Š. a zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet Krajského súdu v Bra tislave sumu 10 000,– Sk súdneho poplatku. 5Obo/18/2009 2 Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou došlou na súd prvého stupňa
4. januára 2007 ţiadal, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu: P., so sídlom P. nehnuteľnosť – pozemok parc. č. X. trvalý trávny porast o výmere 627 661m2, vedený na LV č. X., k. ú. D.Š.. Svoj nárok odôvodnil tým, ţe predmetná nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. X. v prospech vlastníctva S. (ďalej len S.). V prípade dotknutej nehnuteľnosti ide o nehnuteľnosť spĺňajúcu charakteristiku podľa § 1 zák. č. 299/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, ktorá podľa § 17 a § 22 tohto zákona a § 34 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úpravách, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a v pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ako nehnuteľnosť poľnohospodárskeho charakteru vo vlastníctve štátu prešla do správy S., nakoľko posledný pozemkovo kniţný vlastník – J. v D. Š. zaniklo a jeho majetok prešiel do Š., n. p. Aj súčasný nájomca získal nájomný vzťah na základe tejto skutočnosti, ţe pozemok tvorí súčasť súboru vecí po Š. H., š. p. Ţalobca uviedol, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe uvedený pozemok patril úpadcovi alebo jeho právnemu predchodcovi. Aktívnu legitimáciu odvodzuje z ust. § 34 ods. 4 zák. č. 338/1991 Zb., ţalobca predloţil aj doklad, ţe ţalovaný nie je právnym nástupcom J.D.Š.. V čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlţníka bol ţalobca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe predmetná nehnuteľnosť prešla s pouţitím zák. č. 229/1991 Zb. do vlastníctva J.D.Š.. Prvou zmienkou o drţiteľovi, nájomcovi alebo inej oprávnenej osobe, ktorou má byť Š. H., š. p., čo vyplýva z evidenčného listu č. X. pod poloţkou výkazu zmien X./X.. Z tohto záznamu vyplýva, ţe aţ v roku 1996 bol vykonaný záznam s iným subjektom, ako bol vlastník, ktorý je zapísaný v pozemkovokniţnej vloţke č. 1 k. ú. D.Š.. Slovenská republika nikdy nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, jeho vlastníkom bolo J.D.Š. a aţ zápisom pod poloţkou výkazu zmien X./X. bez relevantného právneho titulu došlo k zápisu vlastníctva v prospech S.. Navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem najmä preto, ţe nie je zástupcom vlastníka, t. j. štátu, pričom poukázal na § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. a § 21 ods. 2 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia S. prináleţí zastupovať štát pred súdom vo veciach, keď je nesporná existencia vlastníckeho práva štátu. Preto ţalovaný namietol aktívnu legitimáciu ţalobcu. Ţalovaný taktieţ uviedol, ţe J.D.Š. sú právnym predchodcom 5Obo/18/2009 3 úpadcu, ţiadne doklady však nemá. V roku 1996 sa predmetná nehnuteľnosť ocitla v evidencii Š. H., š. p., ktorý vznikol rozdelením A. Z., š. p.. Ten nikdy v evidencii predmetnú nehnuteľnosť nemal. Preto ţiadal, aby ţalobca preukázal, ţe predmetná nehnuteľnosť bola právne relevantným spôsobom prevedená z vlastníctva J.D.Š. do vlastníctva štátu. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k nasledovnému záveru: Podľa § 1 ods. 3 zák. č. 33/1991 Zb. Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Podľa ods. 14 Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov 23h/ koná pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, 5/ podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Aby v zmysle § 34 ods. 14 cit. zák. mohol S. zastupovať štát pred súdom, musí ísť o súdne konanie vo veciach nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu, t. j. existencia vlastníckeho práva musí byť nesporná. Naliehavý právny záujem ţalobcu je daný tým, ţe správca konkurznej podstaty zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty. Predmetná ţaloba je ţalobou procesnou a nie hmotnoprávnou. Ţalobca preukázal svoje vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti LV č. X.. Právnym titulom na zápis vlastníckeho práva bol zápis v pozemkovo-kniţnej vloţke č. 1 k. ú. D.Š., pričom vlastníctvo majetkovej podstaty v zmysle zák. č. 81/1949 prešlo do vlastníctva J.D.Š., ktoré vzniklo podľa zák. č. 69/1949 Zb. V prípade, ţe J. zaniklo a prešlo do štátnych majetkov, pozemky prešli 5Obo/18/2009 4 do vlastníctva štátu s ostatným majetkom D.. Táto skutočnosť vyplýva i z Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 59/1995-
5. Predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. X.. Správca konkurznej podstaty zapísal predmetnú nehnuteľnosť do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a nepreukázal, ţe v čase vyhlásenia konkurzu uvedený pozemok patril úpadcovi alebo jeho právnemu predchodcovi. Súd sa nemôţe odchýliť od stavu zápisu v katastri nehnuteľností. Nie je moţné spochybniť platný list vlastníctva, lebo takýmto spôsobom by súd preskúmaval rozhodnutie iného orgánu, v inom konaní. Preto súd ţalobe vyhovel v plnom rozsahu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie z týchto dôvodov: Ţalovaný namieta, ţe súd nemôţe vylúčiť vec z konkurznej podstaty, ale len uloţiť povinnosť ţalovanému správcovi konkurznej podstaty, vylúčiť vec z konkurznej podstaty. Ďalej súd prvého stupňa pochybil, keď vyhodnotil ţalobu ako účastníka konania (pričom mal jeho vlastníctvo k veci preukázané listom vlastníctva, ale sa nezaoberal hodnovernosťou zápisu na predmetnom LV a nevyriešil tak otázku aktívnej legitimácie ţalobcu. Nebolo povinnosťou ţalovaného preukázať hodnovernosť údajov uvedených na LV. Toto bolo povinnosťou ţalobcu. Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a ţalovaného zaviazal na úhradu trov konania. Ţalobca má predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV, jej drţbu preukázal nájomnou zmluvou, v ktorej vystupuje ako prenajímateľ a tieţ preukázal prechod majetku z bývalého J.D.Š. na n. p. M. stálej celoštátnej poľnohospodárskej. výstavy., t. j. zoštátnenie bývalého druţstevného majetku. K zoštátneniu majetku 5Obo/18/2009 5 J.D.Š. došlo na základe členskej schôdze D. z
6. novembra 1966, súhlasu Ministerstva zemědělství č. 83 384/67 z
7. februára 1967 a rozhodnutia V. N. č. X./67-So, na základe ktorých J.D.Š., zaniklo a jeho majetok bol prevedený na vyššie uvedený národný podnik. Ţalobca taktieţ preukázal, ţe ţalovaný nie je právnym nástupcom J.D.Š.. K výroku napadnutého rozhodnutia, ţalobca uviedol, ţe v aplikačnej praxi súdov sa uznávajú obe formy výrokov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalovaného v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávanie v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k názoru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a následne tento právne správne vyhodnotil. Odvolací súd sa stotoţnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a k odvolacím dôvodom ţalovaného zaujal nasledovné stanovisko. Ţalobu na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty (excindačná ţaloba – 19 ZKV) je treba odlišovať od ţaloby na vydanie takéhoto majetku. Výsledkom úspešného uplatnenia (excindačnej) ţaloby je vylúčenie určitého majetku zo súpisu konkurznej podstaty a tým aj straty správcovho oprávnenia nakladať s týmto majetkom. Vylučovaciu ţalobu, je treba odlišovať od ţaloby na určenie vlastníckeho práva. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, ţe správca konkurznej podstaty povaţuje takýto majetok za majetok podstaty. Skutočnosť, ţe správca konkurznej podstaty zaradil vec do súpisu majetku úpadcu, zakladá tomu, kto namieta jej zaradenie do súpisu oprávnenie podať vylučovaciu ţalobu, a preto súd neskúma, či ţalobca má naliehavý právny záujem tak, ako je to pri ţalobách podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. 5Obo/18/2009 6 Teda aktívna legitimácia ţalobcu je daná uplatnením si nároku na vec zapísanej do konkurznej podstaty (§ 19 ZKV). Ţalovaný v odvolaní i v konaní na súde prvého stupňa spochybnil vlastníctvo ţalobcu k predmetnej nehnuteľnosti a má zato, ţe ţalobca má preukázať skutočnosti ohľadom právneho nástupníctva a bolo jeho povinnosťou preukázať hodnovernosť údajov uvedených v LV. Odvolací súd je názoru, ţe ţalobca dostatočne preukázal svoje tvrdenie. Je názoru, ţe aj ţalovaný má povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.) t. j. ţe tvrdenia ţalovaného nie je povinnosťou preukazovať zo strany ţalobcu. Ţalobca písomnými dôkazmi preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú ţiada vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty. Ţalovaný ţiadnym relevantným dôkazom nevyvrátil opak ţalobcových tvrdení. Jedným z dôkazov predloţených ţalobcom je aj list vlastníctva č. X., ktorý preukazuje vlastníctvo ţalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, pokiaľ v konaní nebolo preukázané niečo iné, je potrebné k tomuto dôkazu prihliadať a nemoţno tento dôkaz bez ďalšieho spochybňovať. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou ţalovaného týkajúcou sa výroku napadnutého rozhodnutia a dospel k názoru, ţe vec môţe byť vylúčená zo súpisu konkurznej podstaty len na základe rozhodnutia súdu. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu predmetnú nehnuteľnosť, nie je nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. t. j. podľa úspechu účastníkov 5Obo/18/2009 7 v odvolacom konaní, pričom úspešnému účastníkovi – ţalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďţe mu v odvolacom konaní ţiadne nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
8. marca 2010 JUDr. Darina L i č k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková