2 OSP potvrdil rozhodnutie z 24. januára 2012 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok, pretože
záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Michalovce zo 16. januára 2012 nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. V odôvodnení uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa posudzovali posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Michalovciach a a Sociálnej poisťovne ústredia s vysunutým pracoviskom v Košiciach na základe nálezov z odborných lekárskych vyšetrení, ktorí došli k zhodnému záveru, že zdravotné postihnutie navrhovateľa neznižuje jeho pracovnú schopnosť natoľko, aby
1 zákon o sociálnom poistení bol invalidný. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne nové nálezy, ktoré by neboli známe posudkovým lekárom sociálneho poistenia, preto preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil ako zodpovedajúce zákonu. Neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal ho zrušiť. Uviedol, že po prvý raz sa jeho choroba objavila v roku 2009, keď bol na misii v Afganistane. Následne bol prepustený zo služobného pomeru, bol mu odňatý vodičský preukaz a táto skutočnosť mu značne sťažila možnosť nájsť zamestnanie. Uviedol, že ako bývalý zamestnanec štátnej služby nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).
3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa hodnotila naposledy MUDr. Z. T. posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach
1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení preto navrhovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok. K námietkam navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že posudková činnosť
zákona o sociálnom poistení je zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí posudzujú zdravotný stav poistenca na základe jednak svojho vyšetrenia, ale najmä zo zdravotnej dokumentácie, ktorá je im predložená poistencom. V konaní o invalidný dôchodok preto bol navrhovateľ povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Úlohou súdov
piatej časti tretej hlavy OSP je zistiť, či posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ktorý je podkladom pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odvolací súd v prejednávanej veci nemal dôvod pochybovať ani o ich vecnej správnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
Odvolací súd ešte poznamenáva, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa, môže opätovne požiadať odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku. Súčasne k námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní uvádza, že navrhovateľ za splnenia príslušných podmienok uvedených v zákone č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov môže požiadať o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. V prejednávanej veci navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná odporkyňa zo zákona nemá právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.