2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
1 písm. a/ a z dôvodu
2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom
2 písm. a/ zákona o štátnej službe. K námietke žalobkyni, ktorou namietala zákonnosť postupu žalovaného z dôvodu, že nebola prizvaná na zasadnutie poradnej odvolacej komisie, krajský súd uviedol, že sa stotožňuje so záverom žalovaného, že zo zákona nevyplýva povinnosť prizvať účastníka na zasadnutie poradnej odvolacej komisie. Za nezákonný krajský súd však považoval spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie, keď napriek tomu, že
3 uvedeného zákona poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia a na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov, zasadnutia komisie sa preukázateľne v danom prípade nezúčastnili všetci jej členovia a teda komisia nebola uznášania schopná. Záver žalovaného, že stanovisko poradnej odvolacej komisie má len poradný charakter, a teda spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, krajský súd považoval za nesprávny, s poukazom na to, že takýto zámer určite nemal ani zákonodarca, inak by ustanovenia §§ 138 a 139 nemali žiadne opodstatnenie.
názoru krajského súdu žalovaný postupoval v rozpore so záujmom žalobkyne, ak rozhodol o odvolaní žalobkyne bez riadneho prerokovania odvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých jej členov. Po preskúmaní danej veci krajský súd dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere a odstrániť vady konania, t. j. opätovne zriadiť poradnú odvolaciu komisiu, umožniť žalobkyni vyjadriť sa k jej členom a až po prerokovaní odvolania žalobkyne za účasti všetkých členov komisie a schválení uznesenia väčšinou členov komisie a po oboznámení sa s jej stanoviskom s prihliadnutím na žalobné námietky vo veci opätovne rozhodnúť. Krajský súd konštatoval že nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z toho dôvodu, že dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa týka len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu, s poukazom na to, že povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní vyporiadať sa aj so žalobnými námietkami vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. že nebolo vydané vedúcim služobného úradu Obvodného úradu v Humennom, nebolo opatrené úradnou pečiatkou služobného úradu Obvodného úradu v Humennom a nie v ňom uvedená správna funkcia oprávnenej osoby a vplyvom týchto námietok na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd k námietke žalovaného vznesenej na pojednávaní súdu, ktorou namietal oneskorenosť podania žaloby z dôvodov, že
fikcie doručenia napadnuté rozhodnutie sa považuje za doručené žalobkyni na
1 O.s.p.. Žalobkyni priznal náhradu trov konania, keďže bola v konaní úspešná. Priznali jej náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku, právnym zastúpením advokátom a súčasne jej priznal hotové výdajky spojené s cestovným Humenné - Prešov a späť na pojednávanie dňa
2 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobkyňa v zákonnej lehote odvolala. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v tom zmysle, aby ho doplnil aj o tú časť výroku, že sa ruší aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. sp.: 2009/000080 zo dňa
2 písm. a/ zákona o štátnej službe, tak nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok - platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
2 písm. a/ zákona o štátnej službe. Tvrdila, že uvedeným bolo preukázané, že žalovaný svojím rozdielnym zaobchádzaním s osobami v zhodnom postavení pri zrušení všetkých platových tried 4 vo funkcii hlavný referent sa dopustil voči žalobkyni priamej diskriminácii
2 a porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch pri vykonávaní štátnej služby v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.. Vytýkala žalovanému, že nemá žiadne objektívne a rozumné odôvodnenie, prečo jej nemohol ponúknuť pracovné miesto vo verejnom záujme, o ktoré prejavila záujem a prečo neuplatnil rovnaký postup, aj keď v opačnom prípade ako u V.. Z. Y. k
a/ O.s.p., poukazom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť dňa
2 písm. a/ zákona o štátnej službe, ako aj či správne rozhodnutia boli vydané príslušným správnym orgánom a zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch pri vykonávaní štátnej služby, zaoberal a svoje skutkové a právne závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj vyhodnotil. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd pokiaľ odvolanie žalobkyne
1 písm. a/ O.s.p. neodmietne, napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v súlade s ustanovením § 219 O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
čl. XXXIII zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Zákon č. 180/2013 Z. z., ktorým sa zmenil a dopĺňal zákon č. 345/2012 Z. z., nadobudol účinnosť 30. júna 2013, čl. I. až XXVIII. a čl. XXX až XLI účinnosť 1. októbra 2013. Tento zákon
uvedeného zákona zrušujú sa
1 až 16 uvedeného zákona 1/ obvodné úrady zriadené
predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona. 2/ Prednosta obvodného úradu vymenovaný do 30. septembra 2013 sa považuje za prednostu okresného úradu
zákona účinného od
odsekov 5 až 8, uspokojí ministerstvo; na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna zmluva ministerstva platná na rok
septembra 2013, uskutoční ministerstvo. 14/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. 15/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad v sídle kraja", "obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja", "obvodný pozemkový úrad v sídle kraja", "obvodný lesný úrad v sídle kraja", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja" a "správa katastra v sídle kraja" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. 16/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.
515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z., zákona č. 254/2007 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z., 2./ čl. I zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. XVI zákona č. 345/2012 Z. z., 3./ čl. I zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy v dôsledku zrušenia Obvodného úradu v Humennom do jeho procesných práv v predmetnom konaní vstúpilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, z ktorých dôvodov odvolací súd v ďalšom konaní konal s uvedeným subjektom na strane žalovaného. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie Obvodného úradu v Humennom a vec mu vrátil ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného úradu Humenné, služobný úrad zo dňa 22. apríla 2009 č. 2009/000080, ktorým prvostupňový správny orgán
1 písm. a/ a z dôvodu
2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30. apríla 2009, najskôr však dňom doručenia tohto rozhodnutia, tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým rozhodnutím bola žalobkyňa s konečnou platnosťou
2, písm. a/ zákona o štátnej službe odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodného úradu v Humennom, s tým, že štátnozamestnanecký pomer končí dňom 30.4.2009, najskôr dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.). Odvolací súd zo spisového materiálu krajského súdu súčasť, ktorého tvoril administratívny spis zistil, že Obvodný úrad Humenné služobný úrad rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2009 č. sp. 2009/000080
1 písm. a/ a z dôvodu
2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal žalobkyňu zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodný úrad Humenné s tým, že jej štátnozamestnanecký pomer končí dňom
2 písm. e/ O.s.p.. Žalovaného zaviazal k povinnosti žalobkyni nahradiť trovy konania a nárok žalobkyne na ušlú mzdu od
2 písm. e/ O.s.p., žalovaného zaviazal k povinnosti žalobkyni nahradiť trovy konania a jej nárok na ušlú mzdu vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel opätovne k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného
2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd za podstatnú vadu konania považoval skutočnosť, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne bez riadneho prerokovania odvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých členov komisie, vzhľadom k čomu dospel k záveru, že žalovaný postupoval v konaní v rozpore so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia (str. 12) súčasne konštatoval, že nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa týkal len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý predchádzal jeho vydaniu, uložiac mu povinnosť v ďalšom konaní vyporiadať aj so žalobnými námietkami vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. že nebolo vydané vedúcim služobného úradu Obvodného úradu v Humennom, nebolo opatrené úradnou pečiatkou služobného úradu, ani v ňom uvedená správna funkcia oprávnenej osoby, a vplyv týchto námietok na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa v odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa predovšetkým namietala, že prvostupňový súd nepostupoval v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v uznesení č. k. 6Sžo/20/2011 zo dňa 22. marca 2012, keď opätovne nevyhovel jej žalobnému návrhu a v celom rozsahu nezrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie, pričom v odôvodnení neuviedol konkrétne dôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia ako aj, že v odôvodnení sa neopiera o žiadny právny predpis a iba o všeobecné konštatovanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť predovšetkým na skutočnosť, či súd prvého stupňa v ďalšom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku postupoval v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v rozhodnutí č. k. 6Sžo/ 20/2011 - 117 zo dňa 22. marca 2012.
3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Zákonodarca v citovanej právnej norme § 250j ods. 3 O.s.p. stanoví súdu povinnosť rozsudkom zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie za predpokladu zákonom stanovených podmienok a to: a/ ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. V uvedenej právnej norme zákonodarca súčasne ustanovuje, že v uvedených prípadoch súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že súd takisto môže rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť i bez návrhu, pokiaľ zistí, že na základe okolností daného prípadu sú splnené podmienky zákonom predpokladané, avšak i v tomto prípade sa vec vždy vracia žalovanému. Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy teda posúdiť či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je inštitúciou, ktorá by rozhodovala vo veci samej, ale len inštitúciou kasačnou, ktorá preskúmava, či rozhodnutie orgánu štátnej správy je v súlade so zákonom platným v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku môže byť len rozhodnutie správnych orgánov, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sú preň prípustné, nadobudlo právoplatnosť, alebo rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods. 2, 3 O.s.p.). Súd preskúmava zákonnosť len právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, v rámci ktorého prieskumu posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania. Pokiaľ predmetom prieskumu je rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu súčasne povinnosťou súdu je posudzovať, či odvolací správny orgán preskúmal zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu náležite aj v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a či sa s námietkami odvolateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal v súlade so zákonom. Pokaľ súd zistí, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom žalobu zamietne (§ 250j ods. 1 O.s.p.), inak rozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie ( § 250j ods.2 O.s.p.). Za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 250j ods. 3 O.s.p. súd je povinný zrušiť rozhodnutie žalovaného a
okolností vyplývajúcich z preskúmavanej veci zruší aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti žalovanému správnemu orgánu. Pri posudzovaní okolností daného prípadu súd vychádza z konkrétnych okolností skutkových ako aj právnych vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, podkladom vydania ktorého boli dôkazy vyplývajúce z administratívneho spisového materiálu žalovaného, ktoré by podmieňovali aj zrušenie prvostupňového správneho orgánu. Senát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v predmetnej veci postupoval v intenciách citovanej právnej úpravy. Súčasne prvostupňový súd postupoval aj v intenciách názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/20/2011 z 22. marca 2012, keď najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že zastáva názor, že ustanovenie § 250j ods. 2 O.s.p. poskytuje súdu iba možnosť, nie povinnosť zrušiť prvostupňové rozhodnutie príslušného správneho orgánu, pričom pri tomto rozhodovaní nie je viazaný návrhom žalobcu a súčasne prvostupňovému súdu vytkol, že náležite v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, prečo nevyhovel žalobnému návrhu na zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia, čím postupoval v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že sa v konaní dopustil takej vady, spočívajúcej v tom, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu náležite neprerokovala odvolacia poradná komisia, teda prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre procesné pochybenie žalovaného a nie z dôvodov zákonodarcom predpokladaných v citovanom ustanovení § 250j ods. 3 O.s.p., v dôsledku ktorých zákonodarca ustanovuje, že súd
okolností prípadu zruší aj prvostupňové správne rozhodnutie vychádzajúc z konkrétnych okolností veci vyplývajúcich z administratívneho spisu. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, ktorými jasným a logickým spôsobom vysvetlil, prečo nezrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom tieto dôvody súvisia s procesným pochybení žalovaného správneho orgánu v odvolacom správnom konaní majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto senát odvolacieho súdu súhlasí s argumentáciou prvostupňového súdu, že v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu po odstránení procesnej vady konania bude posudzovať zákonnosť prvostupňového správneho orgánu aj v zmysle odvolacích a žalobných námietok žalobkyne ako odvolateľky. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, súd nebol viazaný jej žalobným návrhom. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa v konaní dopustil takej procesnej vady, ktorá mohla mať za následok zákonnosť jeho rozhodnutia, čím bol daný zákonný dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci mu na ďalšie konanie, s tým, že názorom súdu je viazaný. Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s námietkou žalobkyne, ktorou namietala, že prvostupňový súd sa nevyporiadal v s jej ďalšími námietkami, ktorými namietala nezákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa správne skonštatoval, že povinnosťou žalovaného po odstránení procesného pochybenia bude sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobkyne o nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že prvostupňový súd sa náležite nevyporiadal so všetkými jej námietkami a okolnosťami danej veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v dostatočnom rozsahu uviedol dôvody, na základe ktorých vyvodil svoj právny záver, pričom prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uplatnenými v žalobe, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 141/09-12, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS). Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobkyne vznesené v jej odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za dôvodné a dospel k záveru, že tieto námietky nie je možné považovať za relevantné pre vyhoveniu jej odvolacieho návrhu. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového súdu, na ktoré súčasne poukazuje. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, keďže v tomto konaní nebola úspešná. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.