1 písm. b/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že odôvodnenia uznesení súdov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, ako okresný súd dospel k záveru, že najlepšie podmienky na obhospodarovanie pozemku parc. č. KN 2271/2, orná pôda o výmere 1 142 m2 v k.ú. N. sú práve u dediča Y. J.. K tejto otázke účastníci neprodukovali žiadne tvrdenia a ani súd v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Dôvody uvedeného rozhodnutia nevyplývajú ani z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Poukázal na to, že ak v dôsledku zákazu drobenia pozemkov podľa § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. Ustanovenie § 23 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 141 a § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, k § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k § 482 až § 484 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vyporiadanie dedičov. Súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol (§ 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Keďže v dohode v danej veci nedošlo, súd prvého stupňa v zmysle uvedených zákonných ustanovení autoritatívne vykonal vyporiadanie, pritom v napadnutom uznesení uviedol, že potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa zákonných dedičských podielov. V danej veci predmetom prejednania dedičstva boli nehnuteľnosti - pozemok parc. KN č. 2271/1, orná pôda o výmere 1 278 m2, umiestnený v zastavenom území obce N., v intraviláne a dva pozemky mimo obce, v extraviláne, a to parc. KN č. 2271/2, orná pôda o výmere 1 142 m2 a parc. KN č. 2271/3, orná pôda o výmere 9 025 m2. V prípade prvej parcely č. 2271/1, nachádzajúcej sa v intraviláne, prvostupňový súd potvrdil nadobudnutie dedičstva všetkým dedičom rovnakým dielom po 1/8-ine v pomere k celku. Pokiaľ však ide o parcelu č. 2271/2, nachádzajúcu sa v extraviláne, s poukazom na jej výmeru 1 142 m2 (ďalšie delenie by odporovalo ustanoveniu § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.) súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že „preberateľom“ tejto nehnuteľnosti v podiele 3/6 na mene poručiteľky je Y. J., a to bez povinnosti vyplácať spoludedičov. Hodnotu preberanej nehnuteľnosti súd kompenzoval v rozhodnutí o nadobudnutí dedičstva vo vzťahu k pozemku parc. KN č. 2271/3, ktorý vzhľadom na výmeru 9 025 m2 a príslušný spoluvlastnícky podiel poručiteľky bolo možné i pri rešpektovaní zákazu drobenia pozemkov rozdeliť medzi dedičov MUDr. O. J. a B. J., s povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov tak, aby celková hodnota preberaného dedičstva u každého zo štyroch dedičov zodpovedala výške jeho zákonného dedičského podielu. Vzhľadom k uvedenému mal generálny prokurátor za to, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O.s.p. K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili dedičia MUDr. O. J., B. J. a MVDr. B. J., ktorí s ním súhlasili. Dedič Y. J. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky mal za to, že okresný súd konal a rozhodol v súlade so zákonom. Nehnuteľný majetok v k.ú. N. bol súdom rozdelený spravodlivo a zákonne. Podotkol, že už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v k.ú. N.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd vzhľadom na zákonnú povinnosť a tiež vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Za dovolací dôvod v prejednávanej veci generálny prokurátor označil inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), spočívajúcu v neúplnom a nesprávnom zistení skutkového stavu. Namietal, že súdy pri vykonávaní dokazovania a rozhodovaní nepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a nimi vydané rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne namietal nevykonanie dokazovania na zistenie splnenia podmienok nadobudnutia pozemkov dedičmi, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a tiež nedostatok odôvodnenia napadnutých uznesení, nespĺňajúcich náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z ustanovenia § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa dedí zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, ktorý z nich rovnakým dielom. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli (§ 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Z ustanovenia § 484 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim pristupovať len podľa tohto zákona. Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok (§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.). Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi (§ 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.). Ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23 (§ 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.). Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiadúcemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby; preto v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2 000 m2 a lesný pozemok menší ako 5 000 m
f/ O.s.p.), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Keďže ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.), treba rovnako dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré sa v tomto prípade obmedzilo len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti odôvodnení rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. a rovnako požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V nadväznosti na uvedené treba uviesť, že ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože nedošlo k rešpektovaniu zásad uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 a § 132 O.s.p. (čo je aj tento prípad), musí odvolací súd takéto rozhodnutie zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v inom prípade (pokiaľ dôjde k jeho potvrdeniu - v danom prípade došlo k potvrdeniu takého rozhodnutia) konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.
1 písm. a/
f/ O.s.p. a písm. b/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Žiline z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.