1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky ani mu neposkytol doplnkovú ochranu. V rozhodnutí po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastavánia určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Odporca ďalej poukázal na dôvody navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu, ktorými boli vôľa žiť v bezpečí, nakoľko v Kongu sú vojnové konflikty, a tiež vôľa študovať. Na vstupnom pohovore navrhovateľ doplnil svoje dôvody a uviedol, že v krajine pôvodu sa obáva, že by sa musel stať členom strany Conseil National Pour La Reunification (ďalej len „CNR"), ktorá je v súčasnosti v opozícii voči vláde, a tiež rebelov a bojovníkov, s ktorými sú spájané prípady banditizmu. Odporca v súvislosti s uvedeným uviedol, že navrhovateľ sa s členmi uvedenej politickej strany osobne nikdy nestretol, ani ho nikdy nekontaktovali a pokiaľ ide o rebelov a bojovníkov, títo sporadicky pôsobia v regióne Pool, ktorý je od mesta Brazzavile (odkiaľ pochádza navrhovateľ) vzdialené a na mesto Brazzaville nemajú žiaden dosah. Odporca preto vyhodnotil navrhovateľove obavy v prípade návratu za vykonštruované a nezakladajúce sa na realite. Navyše podotkol, že navrhovateľ nesprávne uviedol názov tejto strany, pretože správne má znieť „Conseil national de républicains". Pokiaľ ide o výrok, ktorým odporca rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. II. Konanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. S obsahom rozhodnutia nesúhlasil, nakoľko ho považoval za nesprávne z dôvodu, že odporca nesprávne posúdil vec po právnej stránke.
jeho názoru spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a poukazuje na zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu a na svoje obavy z toho, že bude nútený sa stať členom radikálnej politickej strany CNR, ktorá je t. č. opozičnou stranou v Kongu, a ktorá verbuje mladých ľudí do svojich ozbrojených zložiek. Navrhovateľ sa obáva, že ak členstvo v tejto strane odmietne, bude zabitý. Navrhovateľ sa ďalej domnieva, že zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu je možné chápať v zmysle zákona o azyle ako vážne a individuálne ohrozenie života z dôvodu svojvoľného násilia. Taktiež zastáva názor, že v jeho prípade je tu vážny predpoklad, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu bude ohrozený na živote, resp. bude vystavený neľudskému zaobchádzaniu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa
zákona o azyle je súčasné splnenie všetkých podmienok, ktorými je 1/ odôvodnená 2/ obava 3/ z prenasledovania 4/ z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navrhovateľ v konaní pred odporcom prezentoval iba svoju obavu z toho, že by sa musel stať členom CNR. Nikdy však neprišiel do styku s členmi tejto strany, nikdy nemal v súvislosti s ňou žiadne problémy. Je teda zrejmé, že v jeho prípade nebol naplnený predpoklad opodstatnenosti navrhovateľom vyslovenej obavy, ani perzekúcia a teda ani jej dôvod (rasa, národnosť ...). Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil z dôvodu nesplnenia - nepreukázania dôvodov jeho udelenia, odporcov výrok je správny a je v súlade so zákonom. Naviac: 1/ Ak by aj teoreticky navrhovateľ problémy akéhokoľvek charakteru mal, tým že v roku 2009 z Konga vycestoval na Ukrajinu ich vyriešil, teda by sa pred nimi ochránil. 2/ Pokiaľ ide o problémy, ktoré prezentoval navrhovateľ a ktoré konkretizoval ako rasistické a s ktorými sa mal stretávať počas svojho pobytu - štúdia na Ukrajine, tie sú irelevantné. Azyl ako forma medzinárodnej ochrany sa totižto za splnenia zákonných podmienok udeľuje pred perzekúciou, ktorá hrozí či existuje v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Ukrajina zjavne krajinou pôvodu navrhovateľa nie je. Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ako to vyplynulo z obsahu výpovede navrhovateľa pred odporcom, navrhovateľ nebol nikdy trestaný a teda mu nebol udelený trest smrti. Navrhovateľ tiež nebol nikdy v Kongu objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a teda niet dôvodu domnievať sa, že sa stal jeho objektom v prípade návratu do krajiny svojho pôvodu. V jeho prípade teda nebol naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany, uvedený v ust. § 2 písm. f/ bod 1, 2. zákona o azyle. Navrhovateľ v návrhu poukazoval na zlú bezpečnostnú situáciu v Kongu. Aj keby bola všeobecná bezpečnostná situácia v Kongu nepriaznivá, takáto skutočnosť by nebola dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
ust. § 2 písm. f/ bod. 3 zákona o azyle by dôvodom jej poskytnutia bolo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ako to je zrejmé z obsahu v spise odporcu založených správ, v Kongu neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt. Teda ak odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, tento jeho výrok je správny a zákonný. Pretože navrhovateľ nepreukázal v konaní pred odporcom naplnenie predpokladov udelenia azylu a pretože nebola preukázaná existencia vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil v celom rozsahu. III. Odvolanie a vyjadrenie odporcu Proti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, v ktorom uviedol, že odporca právne pochybil, ak navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, preto žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Po preskúmaní námietky dospel krajský súd k názoru, že námietka nie je dôvodná. Toto svoje rozhodnutie však odôvodnil spôsobom, pri ktorom nie je zrejmá jeho úvaha, obzvlášť v kontexte námietok navrhovateľa, ktoré sa týkali neposkytnutia doplnkovej ochrany. Krajský súd len na niekoľkých riadkoch skonštatoval, že v Kongu neprebieha žiaden medzinárodný či vnútroštátny ozbrojený konflikt. Teda ak odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu, tento výrok je správny a zákonný. Námietka navrhovateľa však smerovala všeobecne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, s poukazom aj na individuálne problémy navrhovateľa v krajine pôvodu a odôvodnenosti obáv v prípade návratu. Krajský súd tak mal posudzovať jednak, či správny orgán preskúmal riadne všetky dôvody žiadosti navrhovateľa a či tieto sú spôsobilé preukázať opodstatnenosť obáv navrhovateľa pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu, tak ako to predpokladá zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Krajský súd síce nad rámec námietky navrhovateľa preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu z pohľadu udelenia, či neudelenia azylu, avšak otázkou poskytnutia doplnkovej ochrany (čo bolo podstatou námietky navrhovateľa) sa takmer nezaoberal. Vzal do úvahy iba všeobecnú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, avšak vôbec sa nezaoberal inými dôvodmi na poskytnutie doplnkovej ochrany, ktoré predpokladá zákon o azyle, a na ktoré poukazovala právna zástupkyňa navrhovateľa. Svoje rozhodnutie v tejto časti nijako neodôvodnil, z rozhodnutia nie je známa úvaha súdu,
ktorej by sa pri prejednaní veci riadil a na základe ktorej došiel k svojmu záveru. Pokiaľ súd nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok riadne neodôvodní, môže dôjsť nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, ale môže dôjsť aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené zákonným spôsobom. Z tohto dôvodu
jeho názoru došlo v konaní k vade, ktorá má za následok zrušenie rozhodnutia
. Ďalej uvideol, že nie je možné súhlasiť s názorom krajského súdu, ktorý skonštatoval, že rozhodnutie odporcu v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany je správny a zákonný. Navrhovateľom udávané dôvody sú
názoru navrhovateľa spôsobilé preukázať opodstatnenosť obáv pred vážnym bezprávím, a to jednak ako hrozba smrti v prípade, ak sa nepridá k militantným zložkám „CNR“ zo strany neštátnych subjektov (je síce pravda, že nežiadal o pomoc štátne orgány, avšak so správ z krajiny pôvodu je zrejmé, že by mu táto ochrana nebola poskytnutá), ako aj hrozbe neľudského a ponižujúceho zaobchádzania v prípade, ak by bol potrestaný za účasť na akciách „CNR“ zo strany štátu; správy o krajine pôvodu neustále poukazujú na zlé podmienky vo väzniciach, ktoré k takémuto zaobchádzaniu môžu viesť. Navrhovateľ má preto za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odporca k podanému odvolaniu uviedol, že navrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil, o čom bol aj riadne poučený. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany v Slovenskej republike tak, ako je to uvedené v zákone o azyle. Odporca uviedol, že na poskytnutie doplnkovej ochrany cudzincovi musí byť splnená podmienka vážneho bezprávia v krajine pôvodu, čo v jeho konkrétnom prípade nebolo ničím preukázané. Navrhovateľ nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by mohli opodstatniť ním uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do krajiny pôvodu.
názoru odporcu v odvolaní právna zástupkyňa navrhovateľa nepredložila žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú žiadosť a neuviedla ani také skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu a tým aj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku o neudelení azylu alebo v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/87/2012-38 zo dňa
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a neposkytnutí doplnkovej ochrany. V medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl i doplnkovú ochranu ako také, ktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu relevantných v zmysle § 8 zákona o azyle. Z dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil na stranu odporcu. Predovšetkým pokiaľ ide o udelenie azylu
Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku, odcitovanom v niektorých častiach, týkajúcich sa najmä skutkového stavu veci, doslova odvolacím súdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa za ohrozenú osobu pre jeho prípadné budúce protivládne aktivity. Uviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s neudelením azylu z dôvodov situácie v krajine pôvodu a z tohto pohľadu tiež z akých podkladov úvah vychádzal pri neposkytnutí doplnkovej ochrany. Úvahy odporcu i krajského súdu týkajúce sa neposkytnutia doplnkovej ochrany sa viažu k úvahám predostretým právnou zástupkyňou navrhovateľa v odvolaní. Odvolací súd k tomu dodáva, že na poskytnutie azylu, ale tiež i doplnkovej ochrany sa v zmysle zákonných ustanovení vyžaduje odôvodnená, nie teda akákoľvek obava. To znamená, že obava z prenasledovania musí reálne hroziť, nemôže byť fiktívna. V prípade prijatia reálnosti obáv navrhovateľa na základe dôvodov, ktoré predostrel odporcovi v rámci konania o udelenie azylu by to viedlo k situácii pri ktorej by takmer všetci príslušníci krajín, v ktorých sa vyskytuje akýkoľvek konflikt, hoci len lokálny, ktorý sa priamo nedotýka väčšiny obyvateľstva priamo, musel bez ďalšieho opodstatňovať ich akceptáciu, ako osôb u ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že by boli v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Bez dôvodných tvrdení o reálnej hrozbe vážneho bezprávia takúto konštrukciu nemožno akceptovať. Ako odporca tak i prvostupňový súd sa podrobne zaoberali situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa a osobitne situáciou navrhovateľa po prípadnom návrate do vlasti a s ich úvahami sa stotožnil i odvolací súd. Iba čisto hypoteticky a opierajúc sa o vykonštruované náhodné udalosti mohol odporca i krajský súd predpokladať, že by navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu hrozili cielene následky predpokladané v ustanoveniach § 8 a 13 a azylového zákona. Postupujúc však
zákona a hodnotiac individuálne žiadosť navrhovateľa správne a v súlade so zákonom konštatovali i odporca i krajský súd, že navrhovateľom neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, poskytnutie doplnkovej ochrany. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi prvostupňového súdu i v tom, že súčasná situácia v krajine pôvodu navrhovateľovi nehrozí ani opodstatnenými obavami z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa navrhovateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, a taktiež navrhovateľ nie je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Rovnako mu po návrate do krajiny pôvodu nehrozí reálna hrozba vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva z podkladov obsiahnutých v správnom spise odporcu, ktoré tvorili podklad jeho preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd hoci stručne, ale zato presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť že navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.