Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3MCdo/14/2011 Identifikačné číslo spisu: 6110216552 Dátum vydania rozhodnutia: 22.11.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 242ods.

1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Procesné vady konania uvedené v § 237 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní o tomto opravnom prostriedku ani nevyšli najavo. V ustanovení § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa uvádzajú tzv. iné (než v § 237 O.s.p. uvedené) vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady tejto povahy sú vonkajším prejavom porušenia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú postup súdu v občianskom súdnom konaní. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podriadiť pod § 237 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý je formulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia. Pri hodnotení konkrétne namietanej vady súd skúma, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, ak by k predmetnej vade konania nedošlo (viď tiež IV. ÚS 35/2012). Inou vadou konania (§ 243 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia (R 111/1998). Nepreskúmateľné je rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.; v zmysle tohto ustanovenia má súd v odôvodnení rozhodnutia medziiným uviesť predmet konania a stručne, jasne, výstižne a presvedčivo vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol relevantný skutkový stav, citoval významné časti spotrebiteľskej zmluvy, poukázal aj na bod 4.9.

1. všeobecných podmienok a konštatoval, že spotrebiteľ je tu slabšou zmluvnou stranou a na rokovanie s dodávateľom nie je spravidla dostatočne vopred pripravený, preto je úlohou práva vyrovnať túto nerovnosť. V danej veci bolo potrebné zohľadniť, že spotrebiteľ mohol spotrebiteľskú zmluvu buď ako celok (teda aj časť obsahujúcu rozhodcovskú doložku) odmietnuť alebo prijať. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd, ktorý zaujal ten istý názor, potvrdil jeho rozhodnutie ako vecne správne, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne uviedol, že formulácia rozhodcovskej doložky narušila rovnováhu zmluvných strán, lebo „rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné“. Zo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.
2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.
3. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou“. Tento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného právneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa všetkého bodom 4.9.
4. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne - po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie tejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. mali preto súdy v odôvodneniach svojich rozhodnutí vysvetliť obsah tohto bodu všeobecných podmienok a uviesť, aké práva a povinnosti z neho vyplývali a (či a) aké právne dôsledky malo toto zmluvné dojednanie na preskúmavanú vec. Súdy nižších stupňov tak ale pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí nepostupovali. Napriek vyššie uvedenému nevysvetlili v napadnutých rozhodnutiach dôvod, so zreteľom na ktorý dospeli k záveru, že spotrebiteľ nemal vytvorenú právnu možnosť konať tak, aby sa tejto doložke (jej účinkom) nepodriadil. Ich rozhodnutia sú v tomto zmysle nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na ich zrušenie najvyšším súdom. Najvyšší súd k námietke generálneho prokurátora, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. V danom prípade sa - vzhľadom na nepreskúmateľnosť mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí - nebolo možné zaoberať otázkou, či tieto rozhodnutia spočívajú na správnom právnom posúdení veci. Z týchto dôvodov zrušil najvyšší súd mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov (ako súvisiace zrušil aj uznesenie, ktorým súd prvého stupňa zastavil exekúciu a rozhodol o náhrade trov exekúcie) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.

§ 243bO.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.