← Slovensko

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sža/2/2013 Identifikačné číslo spisu: 1012200985 Dátum vydania rozhodnutia: 12.02.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1012200985.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD v právnej veci navrhovateľa: O., narodeného XX. marca XXXX, štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej a ľudovej republiky (Alžírsko), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy 1XXXX O., mesto X., okres D., provincia T., O., naposledy s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aktuálne na neznámom mieste, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková č. 6, Bratislava), o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-163-17/PO-Ž-2012 zo dňa

  1. mája 2012 na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Saz 44/2012-65 zo dňa 17.októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Saz 44/2012-65 zo dňa
  2. októbra 2012 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-163-17/PO-Ž-2012 zo dňa
  3. mája 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-163-17/PO-Ž-2012 zo dňa
  4. mája 2012, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol navrhovateľovu žiadosť ako zjavne neopodstatnenú. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-163/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS: MU-256/PO-Ž-2010, MU-416/PO-Ž-2010, MU-583/PO-Ž-2010, MU-343/PO-Ž-2011 a MU-500/PO-Ž-
  5. Krajský súd uviedol, že zo spisu ČAS: MU-163/PO-Ž-2012 zistil, že navrhovateľ naposledy požiadal o azyl
  6. apríla
  8. apríla 2012 bol v jazyku arabskom a francúzskom poučený o svojich právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl. Dňa
  9. apríla 2012 bol na
  10. apríla 2012 v jazyku arabskom predvolaný na (vstupný) pohovor. Dňa
  11. apríla 2012 zložil X. zákonom predpísaný sľub ako tlmočník jazyka arabského. Dňa
  12. apríla 2012 ambulantná lekárka pani K. sa písomne vyjadrila v tom zmysle, že navrhovateľ je aktuálne v poriadku a pohovor je možné vykonať. Pred jeho začatím opätovne prevzal navrhovateľ poučenie o svojich právach a povinnostiach a to v jazyku arabskom, pohovor bol tlmočený X. do jazyka arabského. Navrhovateľ sa opakovane vyjadril, že dnes vypovedať nechce a to po opätovnom poučení o možnom následku odopretia spolupráce s odporcom bez náležitého odôvodnenia. Dňa
  13. mája 2012 bolo navrhovateľovi doručené v jazyku arabskom následné predvolanie na pohovor a to na deň
  14. mája
  15. Ambulantná lekárka pani K. sa
  16. mája 2012 písomne vyjadrila, že navrhovateľ je aktuálne v poriadku a pohovor je možné vykonať. Dňa
  17. mája 2012 navrhovateľ opätovne prevzal v jazyku arabskom písomné poučenie o svojich právach a povinnostiach žiadateľa o azyl. V priebehu pohovoru uviedol, že prítomnému tlmočníkovi (pánovi X.) dobre rozumie, ale že vypovedať nebude. Prítomný tlmočník uviedol, že navrhovateľovi dobre rozumie. Po opätovnom poučení navrhovateľa o možnom následku odopretia spolupráce s odporcom bez náležitého odôvodnenia navrhovateľ potvrdil že vypovedať nebude. Dňa
  18. mája 2012 navrhovateľ odišiel z PT Rohovce bez povolenia a zanechania adresy svojho pobytu. Zo spisu ČAS: MU-256/PO-Ž-2010 krajský súd zistil, že navrhovateľ v tomto konaní vystupoval pod identitou K., nar. XX. marca XXXX, príslušník Palestínskej národnej samosprávy, ako materinský jazyk označil arabčinu a ako jazyky ktoré čiastočne ovláda jazyk francúzsky a anglický. Pohovor sa konal v jazyku arabskom. Zo spisu ČAS: MU-416/PO-Ž-2010 krajský súd zistil, že navrhovateľ ako O. ako materinský jazyk označil jazyk arabský - berberské nárečie a ako jazyky ktoré ovláda jazyk arabský a francúzsky. Pohovor sa konal v jazyku arabskom. Zo spisu ČAS: MU-583/PO-Ž-2010 krajský súd zistil, že navrhovateľ ako materinský jazyk označil jazyk berberský a ako jazyky ktoré ovláda jazyk arabský a francúzsky. Pohovor bol tlmočený do jazyka arabského. Pojednávanie vo veci podaného opravného prostriedku voči rozhodnutiu vydanom v tomto konaní bolo tlmočené do jazyka arabského. Zo spisu ČAS: MU-343/PO-Ž-2011 krajský súd zistil, že na pohovore, ktorý bol tlmočený do jazyka arabského navrhovateľ uviedol, že vypovedať môže, tlmočeniu však nerozumie dobre a chcel, aby bol prítomný tlmočník jazyka berberského. Podľa prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Michalovce, n.o. vzhľadom k obmedzenému verbálnemu kontaktu sa nedá bližšie určiť navrhovateľova diagnóza (predbežne určená ako emotívne instabilná porucha osobnosti, poruchy správania). Zo spisu ČAS: MU-500/PO-Ž-2011 krajský súd zistil, že navrhovateľ ako materinský jazyk označil jazyk berberský a ako jazyky ktoré ovláda jazyk arabský a francúzsky. Pohovor bol tlmočený do jazyka arabského. Od
  19. novembra do
  20. novembra 2011 bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku s tým, že bol prepustený v duševnej pohode, bez porúch správania v nepsychotickom stave, bol nastavený na užívanie liekov. K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov krajský súd uviedol, že táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie obsahuje výrok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti, tak výrok ako aj jeho odôvodnenie sú napísané zrozumiteľným a logickým spôsobom. Z rozhodnutia je zrejmé, ako odporca rozhodol a na základe akých skutočností rozhodol o zamietnutí navrhovateľovej žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej. K námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nepostačujúce na posúdenie veci krajský súd uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. Z textu rozhodnutia je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že k zamietnutiu navrhovateľovej žiadosti o azyl došlo z dôvodu, že navrhovateľ bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia odmietol pred odporcom vypovedať - vyjadriť sa s svojej opakovanej žiadosti o azyl. Pre tento typ rozhodnutia postačuje, ak odporca zistí a preukáže, že žiadateľ o azyl (navrhovateľ) odmietol spolupracovať pri posudzovaní podanej žiadosti o azyl. Podrobnejšie k jednotlivým námietkam v tomto smere sa súd vyjadrí v časti rozsudku v ktorej posúdil námietku vady v konaní odporcu K námietke, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. 1/ Navrhovateľ namietal totiž , že predvolanie na pohovor mu bolo doručené iba v jazyku slovenskom: Ako to je zrejmé z obsahu spisu, predvolanie na obidva vykonané pohovory mu bolo doručené v jazyku arabskom o čom svedčia samotné predvolania i keď v spise založené v jazyku slovenskom. Koniec - koncov ak by predvolaniam navrhovateľ neporozumel, nedostavil by sa pohovory. Totožná argumentácia sa týka navrhovateľovho poučenia o jeho právach a povinnostiach ako žiadateľa o azyl, ktoré mu, ako to tiež vyplýva z obsahu spisu, bolo doručené v jazyku arabskom (aj francúzskom), pričom bezprostredne pred začatím pohovorov bol opakovane v jazyku arabskom poučovaný o svojich právach a povinnostiach. 2/ Navrhovateľ namietal, že sa riadne dostavil na určené pohovory a preto nie je možné hovoriť o jeho nespolupráci s odporcom. Tento názor však nie je správny. Zákon o azyle v ust. § 12 ods. 1 písm. c/ definuje ako nespoluprácu s odporcom aj opakované nedostavenie sa na pohovor a to bez vážnych dôvodov. To však neznamená, že iba takéto správanie sa žiadateľa o azyl je jediným dôvodom pre konštatovanie, že žiadateľ o azyl nespolupracuje s odporcom. Táto skutočnosť vyplýva zo samotného znenia tohto ustanovenia, nakoľko zákonodarca takúto situáciu vymenoval iba príkladom, čo vyjadril slovom „najmä“. Spoluprácu žiadateľa o azyl s odporcom možno charakterizovať ako vzťah v ktorom žiadateľ aktívne spolupracuje s odporcom pri posúdení jeho žiadosti o azyl, zodpovie pravdivo a úplne minimálne na otázky, ktoré sú obsiahnuté v prílohe zákona č.
  21. o azyle (dotazník), predostrie všetky dôvody svojej žiadosti o azyl a predloží dôkazy tak, aby svojím konaním umožnil postup odporcu podľa § 19a zákona o azyle. Elementárnou požiadavkou je teda (okrem iného) to, aby žiadateľ o azyl komunikoval s odporcom. V prejednávanej veci však navrhovateľ odmietol pred odporcom vypovedať, pričom dôvod takéhoto svojho postoja odporcovi ničím neodôvodnil. Ak teda navrhovateľ odmietol odpovedať na akékoľvek otázky odporcu, celkom jednoznačne tým spôsobil, že odporca nemohol posúdiť ním podanú žiadosť o azyl. Takéto správanie odporca správne posúdil ako nespoluprácu navrhovateľa s odporcom. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že už jediné odmietnutie vypovedať pred odporcom mohlo viesť odporcu k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ak odporca umožnil navrhovateľovi po jeho prvom odmietnutí vypovedať opakovane - teda po druhý raz, konal tak v podstate nad rámec svojich povinností. Pokiaľ navrhovateľ nevyužil ani takto ponúknutú možnosť, následky s tým spojené musí znášať sám. 3/ Navrhovateľ tiež namietal, že pohovor s ním mal byť uskutočnený v berberskom jazyku, pričom poukázal na rozdiely medzi týmto jazykom a hovorenou arabčinou. Ani táto argumentácia neobstojí. Zákon o azyle v ust. § 6 ods. 2 ustanovuje celkom jednoznačne použitie jazyka pri uskutočnení pohovoru. Ako to vyplýva z predchádzajúcich azylových konaní navrhovateľa, tento ovláda jazyk berberský, jazyk arabský, francúzsky a čiastočne anglický. Všetky predchádzajúce pohovory, podobne ako súdne pojednávanie vo veci sp. zn.: 9Saz/9/2011 boli bez problémov tlmočené do jazyka arabského, teda ak odporca tento jazyk, ktorý je navyše úradným jazykom v Alžírsku, použil ako dorozumievajúci jazyk v aktuálnom konaní, jeho postup bol správnym a aj zákonným. O správnosti takéhoto postupu svedčí podľa krajského súdu aj skutočnosť, že komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom na obidvoch neúspešných pohovoroch prebehla bez problémov v arabčine. 4/ Navrhovateľ v otázke tlmočenia tiež namietal, že odporca nevyužil v konaní tlmočníka jazyka arabského, zapísaného v zozname tlmočníkov, ale ustanovil pre tlmočenie tlmočníka, ktorý nebol zapísaný v zozname tlmočníkov, pričom poukázal na porušenie § 15 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je skutočnosťou, že - v zozname tlmočníkov sú zapísaní o. i. tlmočníci jazyka arabského aj z Košíc a Moldavy nad Bodvou (pohovory sa uskutočnili v Humennom); - v konaní bol použitý tlmočník postupom podľa § 15 ods. 1, 2 cit. zákona, ktorého bydlisko je v Humenné. Podľa názoru súdu použitie tlmočníka pochádzajúceho z miesta v ktorom sa pohovory uskutočnili bolo účelným a odôvodneným, predovšetkým z dôvodu ekonomického. Čo je však podstatným, tlmočník zložil zákonom predpísaný sľub, jeho tlmočenie bolo dostatočným (navrhovateľ mu rozumel) a preto ak by aj prípadne konanie odporcu v tomto smere (teda nevyužitie tlmočenia tlmočníkom zapísaným v zozname tlmočníkov) vykazovalo známky rozporu so zákonom č. 382/2004 Z. z., takáto prípadná vada nemohla mať vplyv na zákonnosť konania odporcu či napadnutého rozhodnutia. 5/ Navrhovateľ namietal vo vzťahu k pohovorom svoje psychické ochorenie v tom zmysle, že toto ochorenie bolo odporcovi známe a že teda odporca neprihliadol na jeho zdravotný stav. Opak je však pravdou. Odporcovi boli z predchádzajúcich dvoch azylových spisov známe zdravotné ťažkosti navrhovateľa, avšak práve z tohto dôvodu si vyžiadal pred vykonaním obidvoch pohovorov stanovisko ošetrujúcej lekárky navrhovateľa. Tá sa zhodne v obidvoch prípadoch celkom jednoznačne vyjadrila, že zo zdravotného hľadiska pohovory možno vykonať. Námietka že táto ošetrujúca lekárka (pani K.) nie je psychiatričkou a teda že sa nemohla kvalifikovane vyjadriť ku skutočnosti, či navrhovateľ je schopný absolvovať pohovory, neobstojí. I keď je odbornosťou internistka, posúdenie takejto otázky plne spadá aj do jej pôsobnosti. 6/ V súvislosti so zdravotným stavom navrhovateľa tento poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  22. decembra 2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-AV-197-7/2011-SAN zo
  23. októbra 2011, ktorým tento správny orgán zaistil navrhovateľa v ÚPZC Medveďov. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v tomto rozsudku bol posúdený ako zraniteľná osoba (§ 2 písm. k/ zák. č. 48/2002 Z. z.) práve z dôvodu svojho ochorenia (s poukazom na neoprávnenosť jeho zaistenia ako zraniteľnej osoby - § 62 ods. 1, 7 zák. č. 48/2002 Z. z.). Odhliadnuc od skutočnosti, že zákon o azyle nepozná pojem „zraniteľná osoba“ súd poukazuje na skutočnosť, že tento rozsudok riešil úplne odlišnú situáciu navrhovateľa: navrhovateľ bol zaistený v ÚPZC Medveďov do dobu 6 mesiacov i napriek tomu, že (ako to konštatoval Krajský súd v Trnave) išlo o zraniteľnú osobu, na ktorú bolo potrebné aplikovať ust. § 62 ods. 7 citovaného zákona. Účelom zákona o azyle je posúdiť podanú žiadosť o azyl a za splnenia zákonných predpokladov poskytnúť niektorú z foriem medzinárodnej ochrany. Pokiaľ však žiadateľ o azyl (navrhovateľ) neposkytne bez udania dôvodu ani len základnú súčinnosť pri takomto posúdení a bez udania dôvodu odmietne s odporcom komunikovať, odporca nemá možnosť žiadosť posúdiť. O to viac, keď zdravotný stav navrhovateľa dovoľoval pohovory vykonať. Pretože navrhovateľom vznesené námietky neboli podľa krajského súdu spôsobilé k tomu, aby s poukazom na ne došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, predovšetkým teda preto, lebo navrhovateľ bol riadne a v súlade so zákonom o azyle poučený o svojich právach a povinnostiach a bol tiež riadne predvolaný na pohovory, pričom obidva tieto procesné úkony odporca realizoval v jazyku arabskom, ktorému navrhovateľ rozumel, pretože tlmočenie pohovorov a ich samotné uskutočnenie bolo vykonané zákonným spôsobom, osobitne však preto, lebo navrhovateľ odmietol bez udania dôvodu spolupracovať s odporcom pri posúdení jeho žiadosti o azyl súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné. Nad rámec tohto odôvodnenia krajský súd uviedol, že navrhovateľ nemá pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretože nevyčkal ani na skončenie konania o ním podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu, opustil pobytový tábor odporcu bez povolenia a udania adresy svojho pobytu. Aj týmto svojím konaním v podstate odmietol spolupracovať so slovenskými štátnymi orgánmi. II. Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, ktorým ho žiadal zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. . Navrhovateľ namietal nesprávnosť rozsudku krajského súdu z nasledujúcich dôvodov. Odporca aj krajský súd odmietnutie navrhovateľa vypovedať počas vstupných pohovorov vyhodnotili ako nesplnenie povinnosti spolupracovať s ministerstvom. S týmto hodnotením vyjadril navrhovateľ nesúhlas. Navrhovateľ tvrdil, že s ministerstvom spolupracoval, pretože na oba pohovory sa dostavil riadne a včas. Zákon pritom nešpecifikuje, čo sa považuje za nesplnenie povinnosti spolupracovať s ministerstvom, iba demonštratívne uvádza jeden príklad, ak sa žiadateľ opakovanie a bez závažných dôvodov nedostaví na pohovor. Tým, že sa na oba pohovory dostavil, prejavil vôľu vypovedať o dôvodoch žiadosti o azyl. K odmietnutie vypovedať prvý krát došlo (
  24. apríla 2012), keď odmietol komunikovať s tlmočníkom prítomným na pohovore, uviedol, že si právneho zástupcu si nezvolil. Druhý krát (
  25. mája 2012) po dopyte na jeho zdravotný stav vypovedať odmietol a uviedol, že právneho zástupcu si nezvolil a opakovane odmietol komunikovať s tlmočníkom prítomným na pohovore. Nešlo teda o svojvoľnú nespoluprácu s ministerstvom, ale problémom bolo porozumenie tlmočníkovi. Navrhovateľ uviedol, že mal problémy aj s porozumením poučeniu a predvolaniu na pohovor. Poukázal na skutočnosť, že problémy s porozumením spisového arabského hovoreného slova sa v prípade navrhovateľa vyskytli už v predchádzajúcich azylových konaniach, keď odmietol z rovnakých dôvodov vypovedať. Napriek tomu že boli tieto problémy správnemu orgánu známe, odporca opakovane poveril tlmočením tlmočníka arabského neovládajúceho berberské nárečie. Súd sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, naopak nesprávne uvádza, že v predchádzajúcich konaniach sa problémy s tlmočníkom nevyskytli. Navrhovateľ priznal, že v prebiehajúcom aj v predchádzajúcich azylových konaniach uviedol, že ovláda arabský jazyk, ktorý je oficiálnym jazykom Alžírska, ale nešpecifikoval, že ide o spisovnú arabčinu alebo hovorenú arabčinu. V podanom opravnom prostriedku namietal a odôvodnil problémy s porozumením spisovnej arabčiny. Poukázal na informácie o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že v Alžírsku rovnako ako inde sa hovorová arabčina veľmi podstatne líši od písanej arabčiny a na skutočnosť, že navrhovateľ už v predchádzajúcich konaniach upozorňoval, že tlmočníkovi hovoriacemu čistou spisovnou arabčinou nerozumie. Preto je podľa navrhovateľa odôvodnený predpoklad, že mal skutočné problémy s porozumením tlmočníkovi a to bolo skutočným dôvodom, prečo odmietol vypovedať. Navrhovateľ nepopieral že jeho správanie počas pohovorov sa môže javiť ako neštandardné. V prípade, že by išlo o zdravého človeka, rozhodnutie odporcu odôvodnené nespoluprácou by bolo dôvodné. Odporca aj súd mali však k dispozícii zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa preukazujúcu, že navrhovateľ trpí psychiatrickým ochorením a táto skutočnosť bola odporcovi známa z predchádzajúceho azylového konania. Navrhovateľ uviedol, že trpí viacerými psychickými poruchami z dôvodov, ktorých bol opakovane hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Michalovciach aj Pezinku. Uvedené duševné problémy mali za následok predčasné skončenie azylového konania, keď krajský súd odmietol uznesením opravný prostriedok, pretože navrhovateľ pred súdom bezdôvodne vyhlásil že podpis v, ktorý sa na opravnom prostriedku nachádza, nie jej jeho podpisom. Odporca v prípade navrhovateľa mal preto skúmať humanitné dôvody na udelenie azylu po prvýkrát a preto mal vydať rozhodnutie o merite veci o udelení, respektíve neudelenia azylu aj nevydať procesné rozhodnutie o zastavení konania . Zdravotným stavom navrhovateľa sa zaoberal aj Krajský súd v Trnave, ktorý rozhodnutím zo dňa
  26. decembra 2011 rozhodol o zrušení rozhodnutia o zaistení navrhovatelia okrem iného aj z dôvodu že odporca - Oddelenie cudzineckej polície Bratislava sa nezaoberal zdravotným stavom navrhovateľa v nadväznosti na inštitút zraniteľnej osoby . Konanie navrhovateľa je podmienené jeho psychickým ochorením, ktoré však odporca ani súd absolútne nezohľadnili . Vyjadrenia ambulantnej lekárky K. vo vyžiadanej správe o zdravotnom stave navrhovateľa zo dňa
  27. apríla 2012 v, ktorom uviedla že navrhovateľ je zdravotne toho času v poriadku a je s ním možné vykonať pohovor, podľa navrhovateľa v žiadnom prípade nie je postačujúce . Lekárka jej internistom a nie psychiatrom a nie je preto odborne kvalifikovaná posúdiť ochorenie navrhovatelia a vyvodiť záver, či je alebo nie je schopný vypovedať . Vyjadrenie by bolo postačujúce, ak by navrhovateľ trpel nejakým telesným ochorením . Keďže odporcovi bolo ochorenie navrhovateľa dobre známe, pričom mu bola známa aj povaha a závažnosť ochorenia, mal zabezpečiť jeho vyšetrenie kvalifikovaným odborníkom - psychiatrom ktorý by mal posúdiť či navrhovateľ je alebo nie je schopný vypovedať . Na svoje psychické problémy upozornil aj samotný navrhovateľ, ktorý v zápisnici o podania vysvetlenia dňa
  28. apríla 2012 uviedol, že bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, pretože bol v Alžírsku 4 roky vojakom . S dohľadom nad tieto argumenty je podľa navrhovateľa odôvodnený predpoklad, že odmietnutie vypovedať bolo spôsobené jednak psychickým stavom navrhovatelia s ohľadom na históriu opakovaných psychických problémov a nedostatočné overenie zdravotného stavu pred pohovorom a jednak problémom s porozumením tlmočníka . Problémy s porozumením jazyka či už arabského alebo francúzskeho sa u navrhovateľa zhoršujú práve v závislosti od psychického stavu v akom sa nachádza . Krajskému súdu vyčítal že vyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa prizvania tlmočníka nezapísaného do zoznamu znalcov ako nedôvodnú. Poukázal na to, že v zozname znalcov a tlmočníkov je momentálne zapísaných viacero tlmočníkov arabského jazyka, ale tlmočník, voči ktorému mal výhrady medzi nimi nie je . Podľa navrhovateľa odporca konal v rozpore so zákonom, ak za tlmočníka ustanovil osobu nezapísanú v zozname tlmočníkov napriek tomu, že tlmočenie mohol vykonať akýkoľvek iný tlmočník, zapísaný v zozname tlmočníkov. Ustanovenie tlmočníka nezapísaného v zozname Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je podmienené skutočnosťou, že zapísaný tlmočník nemôže úkon vykonať. V administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne dôkazy svedčiace o tom, že by skúmal či iný tlmočníci zapísaní v zozname nemôžu tlmočnícky úkon vykonať a s akými nákladmi . Podľa navrhovateľa odporca nemôže svojvoľne obchádzať zákon a ustanoviť za tlmočníka hocikoho, kto zloží tlmočnícky sľub. Na základe uvedeného navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že krajský súd rovnako aj odporca nesprávne právne posúdili žiadosť navrhovatelia v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia nezákonné. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa tak, že rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť ako vecne správny. Vyjadril presvedčenie, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia ani v opravnom prostriedku neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, respektíve o poskytnutí doplnkovej ochrany a má za to, že správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej vy vecí . Pretože navrhovateľ nesplnil povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa zákona o azyle, čím znemožnil posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu odporca považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom. Odporca uviedol, že navrhovateľ sa toho času nachádza v PT Rohovce. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Rozhodnutím ČAS: MU-163-17/PO-Ž-2012 zo dňa
  29. mája 2012 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Opísal v ňom päť predchádzajúcich navrhovateľových konaní o udelenie azylu a vo vzťahu k aktuálnemu uviedol, že i napriek opakovanému riadnemu poučeniu i keď sa na vstupný pohovor dostavil, odmietol bez dôvodu a vysvetlenia odpovedať na kladené otázky, čím znemožnil odporcovi posúdiť jeho žiadosť o azyl. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol na vstupný pohovor riadne predvolaný v arabskom jazyku, ktorému rozumie, keďže v arabskom jazyku vypovedal v jeho piatich predchádzajúcich konaniach. Rovnako pri pokusoch o uskutočnenie vstupného pohovoru bol vždy prítomný tlmočník z arabského jazyka. Opakovane však výpoveď bez akéhokoľvek vysvetlenia odmietol a to napriek poučeniu o následkoch odmietnutia výpovede. Odporca uviedol, že bez výpovede navrhovateľa nemôže jeho aktuálnu žiadosť posúdiť. Keďže navrhovateľ svojim správaním a opakovaným odmietnutím spolupráce s odporcom sám znemožnil posúdenie jeho žiadosti, navrhovateľovu žiadosť pre nesplnenie povinnosti spolupracovať s ministerstvom zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
  30. mája 2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol v ňom, že keďže sa na určené termíny (vstupných) pohovorov dostavil, nie je možné hovoriť o nespolupráci s odporcom a že nie je preukázané, že na pohovory bol predvolaný v arabskom jazyku, keďže v spise je založené iba predvolanie v slovenčine, ktoré prevzal. Namietal, že v jeho prípade existuje dôvodný predpoklad, že predvolaniu, poučeniu a tlmočníkovi prítomnému na pohovore nerozumel a poukázal na skutočnosť, že odporca poveril tlmočením tlmočníka, ktorý neovláda berberské nárečie. V ďalšom poukázal na rozdiel medzi hovorovou a písanou arabčinou. Namietal, že tlmočník, ktorý bol prítomný na pohovore, nie je zapísaný v zozname tlmočníkov a i napriek tomu bol do konania pribratý i napriek tomu, že v zozname tlmočníkov je zapísaných viac tlmočníkov tohto jazyka. Navrhovateľ tiež dôvodil, že trpí viacerými psychickými poruchami v dôsledku ktorých bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici, ktoré skutočnosti boli odporcovi známe. Namietal vyjadrenie ošetrujúcej lekárky navrhovateľa z dôvodu, že nie je psychiatričkou a tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave (vo veci zrušenia rozhodnutia o zaistení navrhovateľa), ktorý rozhodnutie o zaistení zrušil o. i. aj z dôvodu, že navrhovateľ je zraniteľnou osobou. K návrhu pripojil kópie lekárskych správ, výpis zo zoznamu tlmočníkov arabského jazyka a rozsudok Krajský súd v Trnave č. k.: 38Sp/16/2011 z
  31. decembra
  32. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  33. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ku dňu
  34. december 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Na základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu- odporcu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej , preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že otázka posúdenia žiadosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu je pri rozhodovania o jej udelení primárna a bez výpovede žiadateľa prakticky nie je možné posúdiť relevantnosť takejto žiadosti o ochranu. Výpoveď žiadateľa o azyl nie je možné nahradiť žiadnym iným relevantným dôkazom, preto spolupráca žiadateľa s ministerstvom je povinnosťou žiadateľa o azyl. Pokiaľ však správny orgán nespoluprácu žiadateľa o azyl s ministerstvom odvodzuje len z faktu, že navrhovateľ odmietol vypovedať bez toho, aby skúmal dôvody takéhoto konania navrhovateľa, je jeho záver o nesplnení povinnosti navrhovateľa uloženej v ustanovení § 12 ods.1 písm. c/ zákona o azyle, ktorého dôsledkom bolo zamietnutie žiadosť navrhovateľa ako neopodstatnenej predčasný. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplynulo, že odporcovi bolo známe, že navrhovateľ bol v mesiaci november 2011 hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Pezinku ( vyplýva to zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa
  35. apríla 2012, keď uviedol, že bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, pretože bol v Alžírsku 4 roky vojakom). Z opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že dôvodom, pre ktorý namietal nezákonnosť rozhodnutia odporcu bolo a psychiatrické ochorenie, ktoré podľa navrhovateľa bolo odporcovi známe. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uvádzal, že trpí psychickými poruchami, z dôvodov ktorých bol opakovane hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Michalovce a Pezinok. Spolu s opravným prostriedkom predložil krajskému súdu prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnici Michalovce zo dňa
  36. septembra 2011 (F60.3 emočne nestabilná osobnosť, F60: špecifické poruchy osobnosti), F 43.2 Adaptačné poruchy, F43 reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy, prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela v Pezinku zo dňa
  37. novembra 2011 (posttraumaticá stresová porucha- F43, akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie F23, emočne nestabilná osobnosť). Krajský súd k týmto dôkazom nezaujal žiadne stanovisko, naopak považoval námietku navrhovateľa, že odporca neprihliadol na jeho psychický stav za nedôvodnú. S takýmto záverom krajského sa odvolací súd nestotožňuje, pretože posúdenie psychického stavu navrhovateľa na rozdiel od internistu, ktorý sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou chorôb vnútorných orgánov (srdca, pľúc, tráviaceho ústrojenstva, atď.) patrí do kompetencie špecialistu- psychiatra, ktorým rozhodne K.. D. nebola. Preto neobstojí záver krajského súdu o správnosti postupu odporcu, ktorý si pred vykonaním obidvoch pohovorov vyžiadal stanovisko ošetrujúcej lekárky navrhovateľa, ktorá sa zhodne v obidvoch prípadoch celkom jednoznačne vyjadrila, že zo zdravotného hľadiska pohovory možno vykonať, pričom námietku navrhovateľa, že ošetrujúca lekárka i K.. O.) nie je psychiatričkou a teda že sa nemohla kvalifikovane vyjadriť ku skutočnosti, či navrhovateľ je schopný absolvovať pohovory, keď túto vyhodnotil za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že odporcovi bolo známe, že navrhovateľ trpí psychickými problémami a bolo mu známe, že sa liečil v psychiatrickej nemocnici, bolo potrebné k otázke posúdenia dôvodnosti odmietnutia výpovede aj s poukazom na vznesené námietky s porozumením tlmočníkovi, ktorého opakovane namietal, si vyžiadať správu o psychickom stave navrhovateľa, pretože bez kvalifikovanej odpovede na to, čo bolo dôvodom odmietnutia výpovede bol pre záver odporcu, že navrhovateľ bol schopný výsluchu a výpoveď bezdôvodne odmietol je predčasný. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku podľa § 220 OSP tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude vyhodnotiť navrhovateľom predložené správy o jeho zdravotnom (psychickom) stave, zvážiť posúdenie psychického stavu navrhovateľa ustanovením znalca z daného odboru, najmä za účelom potvrdenia resp. vyvrátenia postrraumatickej poruchy (s poukazom na dôvody, pre ktoré žiadal udeliť azyl- strach o život pred teroristickou skupinou FIS, z dôvodu, že bol vojakom vládneho vojska) a po jeho posúdení psychického stavu, príčinách psychického ochorenia, prípadne prognózy ochorenia a jej ďalšej liečby zvážiť, či jeho odmietnutie výpovede pred odporcom je zapríčinené jeho psychickým stavom a či mu umožňuje jeho vypočutie k žiadosti o azyl, resp. v prípade potvrdenia psychického ochorenia, zvážiť možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov. VI. Zhrnutie Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa boli dôvodné a pokiaľ krajský súd na ne neprihliadol a považoval rozhodnutie odporcu za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom o azyle, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s takýmto právnym záverom krajského súdu nestotožnil a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa §220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.