zákona o slobode informácií prístupné odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný odvolací orgán v správnom konaní. Súdy nemajú právomoc napadnuté prvostupňové rozhodnutie v rámci správneho súdnictva preskúmavať, pretože zo zákona o slobode informácie im takáto právomoc nie je daná. Dodal, že v prejednávanom prípade zákon (§ 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku; ďalej len „OSP“) neustanovuje, že predmetné rozhodnutie preskúmava postupom
tretej hlavy piatej časti OSP súd v správnom súdnictve. Zákon o slobode informácií ustanovuje, že rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií preskúmava nadriadený orgán povinnej osoby, v tomto prípade je na rozhodnutie o odvolaní príslušný
príkazu generálneho riaditeľa č. 12/2009 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne. Až jeho rozhodnutie o odvolaní bude preskúmateľné postupom
druhej hlavy piatej časti OSP. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) odvolanie navrhovateľ. Uznesenie krajského súdu označil za: „veľmi veľmi úmyselne zmätočné,“ veľmi, veľmi: už predpojaté, už zaujaté, už stranné, už závislé,“ a: „veľmi, veľmi: už účelové, s osobitými motívmi cielené.“ Keďže odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu krajského súdu z
1 písm. d/ OSP. Na toto uznesenie krajského súdu reagoval navrhovateľ podaním doručeným krajskému súdu
2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne proti uzneseniu o zastavení konania nie je možné priznať úspech, avšak je namieste zmeniť opravu tohto rozhodnutia.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti
. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3 zákona o slobode informácií Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
2 správneho poriadku o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.
3 správneho poriadku ak nemožno odvolací orgán určiť
odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
OSP účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Navrhovateľ opravným prostriedkom napadol prvostupňové rozhodnutie odporkyne - list, ktorým mu oznámila, že vo veci jeho žiadosti už rozhodla, rozhodnutím z 02. apríla 2009, č. P-522-1250/2009/Rozh. konanie zastavila z dôvodu, že vec už bola predtým vybavená. V zmysle zákona o slobode informácii je proti negatívnemu rozhodnutiu povinnej osoby prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne v správnom konaní odvolací orgán. V prejednávanej veci vystupuje ako povinná osoba odporkyňa, pričom o odvolaní rozhoduje generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako jej vedúci.
OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Ako správne uviedol krajský súd, súdy nemajú právomoc prejednať a rozhodnúť o opravnom prostriedku proti napadnutému „rozhodnutiu“, táto právomoc prináleží generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Nedostatok právomoci vo veci konať a rozhodnúť je neodstrániteľnou prekážkou v konaní - súd nesmie rozhodovať o veciach, o ktorých tak neustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; ďalej len „ústava“). Preto krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď konanie zastavil a, zistiac existenciu orgánu s právomocou vec navrhovateľa prejednať a rozhodnúť, rozhodol o postúpení veci. Pokiaľ ide o námietku, že krajský súd neustanovil navrhovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov, najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že počínajúc 01. januárom 2012 o poskytnutí, alebo neposkytnutí tzv. bezplatnej právnej pomoci rozhoduje výlučne Centrum právnej pomoci
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Pokiaľ je takáto žiadosť doručená súdu, tento ju len zbežne posúdi a len v prípade, ak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré sa v istom rozsahu prekrývajú s podmienkami pre priznanie bezplatnej právnej pomoci, odkáže účastníka súdneho konania na Centrum právnej pomoci. Pokiaľ krajský súd k takémuto záveru nedospel, nemal povinnosť o žiadosti rozhodovať, hoci by bolo vhodné navrhovateľa o tejto skutočnosti aspoň informovať. Týmto postupom súdu však nedošlo k porušeniu zákona. Keďže krajský súd konanie pre vadu podmienok konania zastavil, v súlade so zákonom a ústavou nevykonával žiadne dokazovanie, nekonal pojednávanie a ani nebol dôvod pre vstup prokurátora do konania. Najvyšší súd konštatuje, že žiadna z námietok navrhovateľa nie je spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu o zastavení konania. Zároveň dodáva, že vlastný postup navrhovateľa je v rozpore s jeho záujmom o rýchle vybavenie veci - žiadosti o sprístupnenie informácie odporkyňou. S ohľadom na uvedené najvyšší súd uznesenie krajského súdu z
1, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP, § 250k OSP tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.