1 zák. č. 345/2012 Z.z. pôsobnosť katastrálnych úradov ustanovená osobitnými predpismi prechádza na správy katastra v sídlach krajov.
8 zák. č. 345/2012 Z.z. konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb na úseku štátnej správy v pôsobnosti katastrálneho úradu začaté do 31. decembra 2012, dokončí správa katastra v sídle kraja, v ktorej územnom obvode mal katastrálny úrad sídlo.
1 zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra v sídle kraja vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode kraja.
prokurátorky zmluva o postúpení pohľadávky, ako aj súhlasné vyhlásenie z
2 Občianskeho zákonníka, ktorý správa katastra zapisuje
1 zák. č. 162/1995 Z.z., t.j. v rámci vkladového konania. Na rozdiel od uvedeného názoru prokuratúry
žalobcov sa v danom prípade jedná o prechod vlastníctva
Občianskeho zákonníka, ktorý správa katastra zapisuje
č. 162/1995 Z.z. záznamom. 13. V súvislosti s uvedeným zdôraznili, že v danom prípade ide o zmenu v osobe veriteľa ako doterajšieho vlastníka predmetných nehnuteľností a podkladom pre vykonanie záznamu je práve zmluva o postúpení pohľadávky a súhlasné vyhlásenie pôvodného a nového veriteľa o prechode práv a povinností k pohľadávke. Preto tieto právne dokumenty (zmluva o postúpení pohľadávky, súhlasné vyhlásenie pôvodného a nového veriteľa o prechode práv a povinností k pohľadávke) boli spôsobilé pre zapísanie požadovaného záznamu.
žalobcov, ak veriteľ postúpil svoju pohľadávku, postúpil s ňou i jej zabezpečenie, t.j. práva a povinnosti zo zmluvy o zabezpečení prevodom práva
2 Občianskeho zákonníka.
článku VI bod 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnej veci zo dňa 21.5.2004 sa dlžník a veriteľ dohodli, že pokiaľ dlžník nebude riadne a včas spláca úver, uvedený v článku 1 bod 1 tejto zmluvy, t.j. dostane sa do omeškania so splácaním než dvoch splátok, alebo so splácaním jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, nedôjde k prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z veriteľa späť na dlžníka a veriteľovi nevznikne povinnosť
článku V bod 2. tejto zmluvy. Zo zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sa tak stane prevod trvalý, neobmedzený a bezpodmienečný a veriteľ je oprávnený s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať tak, že je oprávnený uspokojiť svoju vzniknutú pohľadávku v jej nesplatenej výške realizáciou predmetných nehnuteľností
tejto zmluvy. V danom prípade právo resp. zabezpečovací právny vzťah zanikol, a teda aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zanikla. Správa katastra Žarnovica konala v rozpore so zákonom, keď zapísala zmluvu o postúpení -pohľadávky zo dňa 29.7.2005 záznamom č. Z - 927/05 dňa 30.8.2005, nakoľko zabezpečovací právny vzťah zanikol a teda ani žiadne právo nemohlo byť postúpené keď už neexistovalo. INVESTMENT PREMIER SLOVAKIA, spol. s.r.o., svojim vyhlásením zo dňa 12.4.2005 potvrdil, že sa stáva trvalým a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zabezpečenej zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnej veci, zanikla týmto jeho vyhlásením uvedená zmluva o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnej veci uzatvorená dňa 21.5.2004 s dlžníčkou M.H.. “
c) zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. 23,02.2007) konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh,
1 zák. č. 162/1995 Z.z. v uvedenom znení na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.
4 zák. č. 162/1995 Z.z. v uvedenom znení platí, že ak písomné vyhotovenie zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, pre ktoré je nezrozumiteľné alebo neurčité, prípadne ak neobsahuje náležitosti
odseku 1, správa katastra ho vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na vklad, alebo vlastníkovi, alebo inej oprávnenej osobe a určí lehotu na opravu, prípadne na doplnenie. II. Konanie na prvostupňovom súde
1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom.
odôvodnenia krajského súdu stal v súlade so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva (článok VI. bod 2), pretože dlžník riadne a včas nesplácal záväzok z úverovej zmluvy a žalobca 1/ listom zo dňa 12.04.2005 oznámil spoludlžníčke M.H. nielen to, že k prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z veriteľa späť na dlžníka nedôjde, ale aj to, že sa stáva trvalým a výlučným vlastníkom nehnuteľností. 23. Tým,
krajského súdu ani právo vyplývajúce zo zabezpečovacieho inštitútu nemohlo byť postúpené, nakoľko už neexistovalo. V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, že v žiadnej zo zmlúv, ktoré medzi sebou účastníci uzavreli, nebolo dohodnuté, že by zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnostiam slúžil na zabezpečenie len časti záväzku dlžníka a že v prípade naplnenia predpokladu vyššie uvedeného článku VI. bod 2 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretej dňa 21.05.2004 by záväzok splatiť časť dlhu, alebo dokonca celý dlh (ako to vyplýva z prejavov vôle žalobcov), naďalej trval. 24.
krajského súdu na základe takýchto právnych úkonov nebolo
práva možné vykonať zápis vlastníckeho práva záznamom, ako to urobila Správa katastra Žarnovica. Preto žalovaný postupoval správne, keď vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom Pd-2018-06 zo dňa 06.07.2006, na základe čoho bol na liste vlastníctva č. XXX. k. ú. Q. opäť ako vlastník nehnuteľností uvedený žalobca 1/, titul nadobudnutia zmluva o zabezpečovacom prevode práva č. 584, zo dňa 21.05.2004 - V 818/2004 - VZ 386/04 (č.
žalobcu 2/ ani nemôžu. 32. Takisto žalobca 2/ vyjadril nesúhlas s právnym názorom krajského súdu, že jednostranným vyhlásením žalobcu 1/ zo dňa 12.04.2005 došlo k zániku zabezpečovacieho vzťahu z úverovej zmluvy, čo v žiadnom prípade
žalobcu 2/ nevyplýva z písomného vyhlásenia, a takýto účinok zmluvné strany ani nepredpokladali.
ktorého súd žalobu zamietol.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúce z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov často vyžaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup na základe nižšie vyslovených záverov v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní senát, tiež vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia, nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká rozhodovacia vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. v spojení s čl. 144 ods. 1 analogicky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), a preto postupom
1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie žalovaného
3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie na základe nasledujúcich záverov.
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívaní majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.
č. 162/1995 Z.z. kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. 41. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä preverenia splnenia podmienok konania a riadneho okruhu účastníkov - viď nižšie vytknuté nedostatky) sa Najvyšší súd nestotožňuje s procesnými východiskami krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
článku 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
článku 20 ods. 5 ústavy iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) a § 26 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre je nutné v zmysle systematického výkladu Správneho poriadku označiť ako osobitné správne konanie (mimoriadne), najmä vzhľadom k jeho úprave, postaveniu orgánu dávajúcim podnet, ako aj k mimoriadnej dĺžke lehoty na zasahovanie do účinkov rozhodnutia.
1 Správneho poriadku platí, že ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
2 Správneho poriadku platí, že ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
3 Správneho poriadku rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.
4 Správneho poriadku proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).
1 zák. č. 153/2001 Z.z. prokurátor je oprávnený podať protest proti
1 zák. č. 153/2001 Z.z. protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal. 45. Práve vyššie uvedená charakteristika povahy konania o proteste prokurátora si nielen na konanie pred prvostupňovým správnym orgánom vyžaduje uplatniť rozhodovaciu povinnosť (viď § 69 ods. 1 Správneho poriadku per analogium iuris), t.j. „tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu“, ale aj prostredníctvom ustanovenia § 26 ods. 6 v spojení s § 27 zák. č. 153/2001 Z.z. zákonodarca ukladá (čl. 2 ods. 2 ústavy) konajúcemu bezprostredne nadriadenému (dozerajúcemu) orgánu vykonávať rozhodovaciu činnosť spôsobom „lege artis“. Napriek právnej charakteristike záznamu práva k nehnuteľnosti nie je možné opomenúť rozhodovacie oprávnenia správneho orgánu zakotvené zákonodarcom v § 59 Správneho poriadku a s tým ústavnú zodpovednosť v zmysle čl. 46 ods. 3 za konanie orgánu verejnej správy, čo aj potvrdzuje ustanovenie § 22 ods. 2 písm. i) zák. č. 153/2001 Z.z. o povinnosti prokurátora v podanom proteste navrhnúť spôsob procesného riešenia situácie tvrdenej nezákonnosti, t.j. záznam Správy katastra Žarnovica č. Z 927/2005 ako nezákonný zrušiť (č.l. 24).
6 subsidiárne § 27 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. platí, že ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia, obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote inú primeranú nápravu.
2 písm. i) zák. č. 153/2001 Z.z. protest prokurátora obsahuje návrh na zrušenie nezákonného všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 46. Najvyšší súd v tejto súvislosti neprehliadol ani to, že v zmysle § 34 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. sa na vykonanie záznamu nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, avšak ústavný princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy) v spojení s ústavnou ochranou vlastníckeho práva
čl. 20 (v danom prípade nadobudnutého v zmysle bodu č. 5 jednotlivými zápismi práv k dotknutým nehnuteľnostiam) v spojení s dôrazom kladeným zákonodarcom na hodnovernosť a záväznosť údajov katastra ako verejne prístupného informačného systému (v prejednávanej veci ide o vlastnícke právo) v zmysle § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z., si napriek hore uvedenému popretiu subsidiárneho pôsobenia účinkov Správneho poriadku pri zázname práv k nehnuteľnostiam nepochybne
Najvyššieho súdu vyžaduje vydať negatívne rozhodnutie, t.j. rozhodnutie správneho orgánu o tom, že po formálnej stránke sa preukázal opak záväznosti a hodnovernosti informácie o vlastníckom práve. 47. Na tomto mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, že hlavným argumentom protestu prokurátora v prejednávanej veci bolo tvrdenie, že pre nadobúdanie vlastníctva k nehnuteľnosti prevodom na zmluvnom základe predpisuje Občiansky zákonník (§ 133 ods. 2 OZ), čo však nie je možné vykonať prostredníctvom záznamu v zmysle § 34 zák. č. 162/1995 Z.z. Žalovaný sa čiastočne stotožnil s názorom prokuratúry, keď s prihliadnutím na zánik zabezpečovacieho právneho vzťahu vyhodnotil, že správa katastra konala v rozpore so zákonom, keď zapísala zmluvu o postúpení - pohľadávky zo dňa 29.07.2005 záznamom č. Z - 927/05 dňa 30.08.2005.
2 OZ platí, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [odkaz pod čiarou na zákon č. 265/1992 Zb. a na zákon č. 266/1992 Zb.]
1 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 48. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší zdôrazniť, že iné katastrálne konanie (§ 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.), napríklad konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte, tu vzhľadom na podmienky konania v prejednávanej veci neprichádza v úvahu.
1 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Druhej hlavy ako prostriedok súdnej ochrany bola podaná predčasne, nakoľko predmetom žaloby bolo rozhodnutie žalovaného, ktoré sa o zmene údajov samotného záznamu vo výrokovej časti nevyslovilo. V.
ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky, a ani charakter predmetu rozhodnutia (vlastnícke právo) nevyvolal potrebu úplnej jurisdikcie, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 53. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého úspešným žalobcom právo na náhradu trov tohto konania vzniklo. Takisto si obaja právni zástupcovia úspešných žalobcov si svoje právo na náhradu trov konania v zákonnej 3-dňovej lehote uplatnili. Najvyšší súd však poukazuje na to, že úspešnosť žalobcov nie je možné hodnotiť iba
dosiahnutého procesného výsledku, t.j. vo formálnej rovine, ale aj ako k tomuto výsledku svojimi žalobnými bodmi, resp. odvolacími námietkami napomohli, t.j. materiálna rovina. Práve v tom, že žalobcovia brojili proti vydanému rozhodnutiu z celkom odlišných dôvodov, pre ktoré odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, Najvyšší súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania úspešným žalobcom nepriznal.
1 posledná veta O.s.p. platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu
3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 54. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov týkajúcich sa vedenia katastrálneho operátu vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.