2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Skúmajúc podmienky konania pred súdom
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a § 104 OSP s poukazom na § 19 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, dospel krajský súd k záveru, že nie je daná príslušnosť krajského súdu rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vydanom v správnom konaní, odvolacím orgánom v danej veci je Krajský súd v Nitre (ako orgán správy súdov). Z tohto dôvodu krajský súd rozhodol o zastavení veci s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená príslušnému odvolaciemu orgánu. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali v zákonom ustanovenej lehote (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie navrhovateľ a M. C.. Žiadali, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v celom rozsahu zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Postup krajského súdu označili za nezákonný a nespravodlivý proces, pričom vlastný výrok rozhodnutia považujú za neurčitý.
názoru odvolateľov je daná právomoc súdu, a teda aj jeho povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Krajský súd vo veci postupoval v rozpore s ustanoveniami § 244 až § 250s OSP, osobitne § 250m OSP, ako aj v rozpore s § 79 ods. 1 veta prvá OSP a čl. 46 ods. 2 posledná veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“). Navrhovateľ zdôraznil, že nepovažuje svoj návrh zo 6. júna 2012 za odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu
správneho poriadku, ale za opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
tretej hlavy piatej časti OSP, a preto je vylúčené, aby krajský súd postupoval v rozpore so záujmom navrhovateľa a jeho návrh postúpil sám sebe, t.j. Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd konal svojvoľne a arbitrárne, najmä svojvoľne návrh prekvalifikoval. Zopakoval, že návrh zo 6. júna 2012 je adekvátnym návrhom
tretej hlavy piatej časti OSP, z ktorého je zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha a spĺňa riadnosť návrhu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2 OSP každý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
1 OSP konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.
2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
3 OSP účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti
2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme
2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti
. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
4 zákona o slobode informácií rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Ustanovenie § 41 ods. 2 OSP predstavuje interpretačné pravidlo, ktoré umožňuje vykonať posúdenie podania tak, aby bol jeho výklad zodpovedajúci vôli tej osoby, ktorá daný úkon podáva. Každý procesný úkon sa posudzuje
jeho skutočného obsahu, aj keď je nesprávne označený. Súd môže postupovať
tohto ustanovenia, ak je z obsahu podania nad všetky pochybnosti zrejmé, o aký procesný úkon v skutočnosti ide. Navrhovateľ sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného odporcom v správnom konaní
zákona o slobode informácií. Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu o neposkytnutí požadovanej informácie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to subjektu (povinnej osobe), ktorý rozhodnutie vydal. Keďže štátne orgány môžu konať len na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, prvostupňový súd nemal inú možnosť, ako rozhodnúť o zastavení konania a postúpení veci orgánu oprávnenému vo veci konať a rozhodnúť. Súdy v správnom súdnictve rozhodujú v konaní
tretej hlavy piatej často OSP len v prípadoch, kedy tak zákon výslovne ustanoví. V tomto prípade odporca - Okresný súd Nitra, nevystupuje ako orgán súdnej moci, ale má postavenie povinnej osoby
zákona o slobode informácií, teda orgánu verejnej správy. Navrhovateľ napadol prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému je
zákona o slobode informácií prípustné odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný odvolací orgán v správnom konaní. Súdy nemajú právomoc napadnuté prvostupňové rozhodnutie v rámci správneho súdnictva preskúmavať, pretože zo zákona o slobode informácií im takáto právomoc nie je daná. Ako už bolo uvedené, súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti správnym rozhodnutiam v prípadoch, ak to ustanovuje osobitný zákon (§ 250l ods. 1 veta prvá OSP). Ide o princíp tzv. pozitívnej enumerácie na rozdiel od konania
druhej hlavy piatej časti OSP, kde súdy rozhodujú na základe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou. V prejednávanom prípade zákon nestanovil, že by bolo možné predmetné rozhodnutie preskúmať postupom
tretej hlavy piatej časti OSP. Zákon č. 211/2000 Z. z. stanovil, že prvostupňové rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií preskúmava nadriadený orgán povinnej osoby, v tomto prípade je na rozhodnutie o odvolaní príslušný Krajský súd v Nitre, ktorý však, podobne ako odporca, nekoná z pozície orgánu súdnej moci, ale správny orgán - nadriadený povinnej osoby (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií). Až následne, jeho druhostupňové správne rozhodnutie bude možné preskúmať súdom postupom
druhej hlavy piatej časti OSP (konanie o žalobách proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej konštantnej judikatúre uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04).
OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Prvostupňový súd správne uviedol, že o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby (odporcu) rozhoduje odvolací orgán, ktorým je v tomto prípade Krajský súd v Nitre ako správny orgán. Vzhľadom na ustanovenia § 19 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií rozhodnutie o opravnom prostriedku (odvolaní) proti rozhodnutiu odporcu vydanému
zákona o slobode informácií nie je daná právomoc súdu rozhodovať o podanom odvolaní (opravnom prostriedku) navrhovateľa. Krajský súd správne postupom
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP predmetné konanie zastavil a vec postúpil príslušnému orgánu na konanie a rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že osobitný zákon (zákon o slobode informácií) jednoznačným spôsobom ustanovil lehoty na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu (§ 19 ods. 1 veta prvá), ďalej jednoznačným spôsobom ustanovil, komu sa má odvolanie podať (§ 19 ods. 1 veta druhá), a kto o podanom odvolaní rozhoduje (§ 19 ods. 2) konanie o podanom opravnom prostriedku navrhovateľa nespadá do právomoci súdov a konaniu na súde má predchádzať iné konanie (§ 104 ods. 1 OSP).
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR súdy môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa zistil, že v danej veci nemá dostatok právomoci na konanie o návrhu žalobcov v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nebol oprávnený o tomto návrhu konať. Spôsobilým a do právomoci súdu patriacim bude až rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu o odvolaní vydané v správnom konaní. S poukazom na uvedené ustanovenia zákonov prvostupňový súd postupoval správne, keď konanie vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia zastavil a súčasne rozhodol o postúpení veci odvolaciemu správnemu orgánu. Najvyšší súd upozorňuje na to, že súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne. Občiansky súdny poriadok a ani iný právny predpis však neobsahuje ustanovenie,
ktorého by súd mohol v rámci tretej hlavy piatej časti OSP preskúmavať prvostupňové fiktívne rozhodnutia vydané
3 zákona o slobode informácií, preto nebolo možné prejednať návrh žalobcov
tretej hlavy piatej časti OSP. Krajský súd svojím rozhodnutím teda „neprekvalifikoval“ návrh navrhovateľa zo 6. júna 2012 z opravného prostriedku proti rozhodnutiam správnych orgánov
tretej hlavy piatej časti OSP, ale jeho podanie vybavil v súlade s § 103, § 104 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l OSP. Preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu
3 veta druhá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
1 veta prvá OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
1 písm. b/ OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. M. C., ktorý podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu spoločne s navrhovateľom, nebol, ako to vyplýva z predloženého spisového materiálu, účastníkom konania vedeného na krajskom súde a neprislúcha mu ani právo vedľajšieho účastníka podať odvolanie. Preto najvyšší súd s poukazom na § 201 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP odvolanie M. C. proti uzneseniu krajského súdu z 31. júla 2012 č. k. 19Sp/21/2012-10 ako podané neoprávnenou osobou odmietol (§ 218 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a § 250l ods. 2 OSP a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľ v odvolacom konaní nemal úspech a odporcovi ani M. C. náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.