7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Zákon") za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ Zákona uložená žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 640 148,27 € a povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny v sume 640 148,27 €. Krajský súd uviedol, že v zmluvách o poskytnutí dotácií boli určené podmienky poskytnutia vyplývajúce priamo zo Zákona, ako aj ďalšie podmienky určené žalovaným. Rozhodnutia žalovaného boli vydané na podklade kontrolných zistení o nedodržaní zákonných a dohodnutých podmienok poskytnutia finančných prostriedkov. Okrem neposkytnutia dokladov potrebných na vykonanie kontroly správnosti využitia finančných prostriedkov, sa jednalo aj o nedodržanie záväzkov príjemcu dotácií uvedených v dvanástich zmluvách o poskytnutí dotácií. Žalovaný sa riadil základnými pravidlami správneho konania, svoje zistenia uviedol v protokole o výsledku kontroly. Pre vydanie rozhodnutí si zadovážil podklady podľa svojich faktických možností a podstatu zistení kontroly uviedol v odôvodneniach. Zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, na základe ktorých boli žalobcovi poskytnuté dotácie, neboli vyhlásené súdom za neplatné, podmienky boli riadne určené, zmluvy mali náležitosti v zmysle Obchodného zákonníka, preto neobstojí námietka žalobcu, že v danom prípade príjemca mohol byť hocikto alebo na hocikoho iného sa to mohlo viazať. Krajský súd považoval za podstatné, že žalobca bol jasne identifikovateľný z predmetných zmlúv, jasne mu boli určené záväzky, dotácie obdržal, pričom ich použil tak ako v zmysle podmienok vymedzených v jednotlivých zmluvách nemohol. Žalobca svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, z listín doložených do administratívneho spisu nebolo preukázané, že na manipulácie s poskytnutou dotáciou by mal súhlas žalovaného. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa
2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
7 Zákon za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ Zákona uložená žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 640 148,27 € a povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny v sume 640 148,27 €. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa najvyšší súd v odôvodnení len obmedzil na doplnenie dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku: Podstatou podaného odvolania bola argumentácia žalobcu, že prevedením časti majetku na inú spoločnosť neporušil zmluvné ustanovenia o poskytnutí dotácie, nakoľko predmet dotácie bol využívaný na účel, na ktorý bola poskytnutá a rovnako zmluvy o poskytnutí dotácií neobsahujú ustanovenie, ktoré by ho obmedzovalo resp. zakazovalo previesť majetok na iný subjekt a ustanovenie o oznamovacej povinnosti je nevykonateľné a zmätočné. Z jednotlivých zmlúv o poskytnutí dotácií je zrejmé, že žalobca sa ako príjemca dotácií zaviazal, že predmet dotácie bude využívaný na účel, na ktorý mu bola poskytnutá po dobu 10 rokov, ak ide o budovy, stavby a 5 rokov, ak ide o stroje, zariadenia, plemenný materiál. Z uvedeného je zrejmé, že predmet dotácie nemôže žalobca využívať na iný účel, teda napríklad ako predmet nájmu. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok iného senátu tunajšieho súdu sp. zn. 5Sžf/87/2008 zo dňa 3. novembra 2009, ktorý v obdobnej otázke aká je predmetom prejednávania v tejto veci, dospel k rovnakému záveru. Nie je podstatnou tá skutočnosť, či iná osoba, odlišná od prijímateľa dotácie, predmet dotácie využívala v súlade s účelom, na ktorý bola dotácia poskytnutá. Zmluvy o poskytnutí dotácií upravujú záväzok prijímateľa dotácií, nemajú vplyv na správanie tretích osôb, odlišných od zmluvných strán. Dotácie boli poskytnuté pre podporu podnikania v poľnohospodárstve práve žalobcu, nie inej osoby, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu zmlúv, kde ako príjemca, teda osoba o podporu podnikania v poľnohospodárstve ktorej ide, bol uvedený práve žalobca. Námietku týkajúcu sa zmätočnosti ustanovenia o oznamovacej povinnosti (v zmluvách z r. 2002) najvyšší súd hodnotil ako účelovú obranu a naviac ju žalobca neuplatnil v žalobe, a preto sa ňou odvolací súd v ďalšom nezaoberal. Napadnuté rozhodnutie žalovaného má formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca bol zodpovedný za hospodárenie zo zverenými prostriedkami verejných financií. Na základe hore uvedených skutkových zistení ako aj právnych záverov, s prihliadnutím k odvolacím dôvodom a námietkam žalobcu najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p.
1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.