v rozsahu dôvodov uvedených v návrhu a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí navrhovateľky a zástupcov odporcov na pojednávaní súdu dňa 28. novembra 2012 dospel k záveru, že návrh navrhovateľky v časti, ktorým sa domáhala určenia, že odporca 1/ - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, porušil jej právo na účinný opravný prostriedok, nie je prípustný; na konanie o návrhu navrhovateľky v časti, ktorou sa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy nie je daná právomoc súdu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo a na konanie o návrhu navrhovateľky v častiach, ktorými sa domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy odporcu 2/ - Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Bratislave, nemá najvyšší súd vecnú príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie vo veci týkajúcej sa uplatnených nárokov v týchto častiach jej návrhu. Navrhovateľka na pojednávaní súdu uviedla, že trvá na skutkových a právnych okolnostiach týkajúcich sa veci samej, ktoré uviedla vo svojom návrhu
jeho doplnkami. Zástupcovia odporcov zotrvali na tvrdeniach uvedených v písomných vyjadreniach. Návrh navrhovateľky považovali za nedôvodný. Najvyšší súd preskúmal vec v rozsahu dôvodov návrhu navrhovateľky a jeho doplnenia posudzujúc písomné podania navrhovateľky označené ako žalobný návrh voči nezákonnému zásahu do jej práv v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p. Na základe skutkových okolností mal preukázané, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti postupu odporcov spočívajúceho v nezaevidovaní navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorým postupom sa mali podľa jej tvrdenia dopustiť nezákonného zásahu do jej práv a právom chránených záujmov v zmysle § 250v O.s.p. Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3, 4, 5 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. Podľa § 250v ods. 1 až 8 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z citovaného ustanovenia § 250v ods. 1 a nasl. O.s.p. vyplýva úmysel zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ak orgán verejnej správy v oblasti verejnej správy svojím konaním alebo opomenutím zasiahol do jej práv a právom chránených záujmov nezákonným zásahom, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, ak tento zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, tak, že sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy zakázať pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a ak je to možné prikázať mu obnoviť stav pred zásahom. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, že orgán verejnej správy postupuje proti navrhovateľovi v rozpore s právnymi predpismi, takýto zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, ktorým nezákonným zásahom (postupom, resp. opomenutie) boli práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka ako nezamestnaná požiadala dňa 23.7.2010 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie; Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ju do evidencie uchádzačov o zamestnanie nezaradil z dôvodu, že ako fyzická osoba je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu, a preto sa na účely tohto zákona považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorú skutočnosť jej oznámil; navrhovateľka voči postupu a prieťahom v konaní úradu podala sťažnosť, na základe ktorej Oddelenie kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave prešetrilo postup úradu a výsledky prešetrenia sťažnosti oznámilo navrhovateľke listom č. 20/2010/SŤ zo dňa 12.10.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že jej sťažnosť považoval za neopodstatnenú; voči uvedenému listu navrhovateľka podala odvolanie žiadajúc zrušiť rozhodnutie správneho orgánu č. 20/2010/SŤ ako aj rozhodnutie, o ktoré sa opiera a zaevidovať jej žiadosť; Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny jej listom č. AA/2010/14217/GROK zo dňa 21.12.2010 oznámilo, že prešetrením nebolo zistené odmietnutie žiadosti zo dňa 23.7.20010, považujúc jej námietku za neopodstatnenú, ďalej uviedol, že záver úradu o tom, že nebola splnená podmienka na jej zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je síce správny, ale mal tak urobiť rozhodnutím; z oznámenia súčasne vyplýva, že ústredie kvalifikovalo sťažnosť navrhovateľky za opodstatnenú a súčasne, že navrhovateľku poučil o tom, že oznámenie úradu o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 20/2010 nie je rozhodnutím v správnom konaní s poukazom na zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Navrhovateľka ako dôvody dopadu zásahu odporcov na jej práva a právom chránené záujmy uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v konaní o jej žiadosti na jej zaevidovanie ako uchádzačky o zamestnanie ju svojím postupom vyčlenil z prístupu k plneniu zo sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré trvá od 23.7.2010, čím postupoval v rozpore so zákonom a tým ju znevýhodnil pri hľadaní novej práce a obmedzil jej prístup k vzdelaniu a k lepšiemu uplatneniu na trhu práce, s poukazom na to, že zásah orgánu verejnej správy do jej práv nemá oporu v § 6 ods. 2, § 32 ods. 1, 2, 3, 4, § 44 ods. 1, § 46 ods. 1, 7 zákona č. 5/2004 Z. z., namietajúc nezákonnosť jej vylúčenia z prístupu k podpornej dávke v nezamestnanosti počas prvých 6 mesiacov, ktorý považovala v rozpore s § 104 ods. 1, 2, § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj, že postupom orgánu verejnej správy bola zbavená rovnoprávneho prístupu k zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý v zmysle zákona zabezpečuje štát ostatným nedobrovoľne nezamestnaným. Uviedla, že nezaevidovaním jej zároveň vznikla povinnosť uhrádzať platby do zdravotného poistenia, ktoré za evidovaných nezamestnaných uhrádza štát (§ 11 ods. 7 písm. o/ zákona č. 580/2004 Z. z.). Namietala nezákonný zásah Ústredia práce, sociálnych veci a rodiny, spočívajúci v tom, že jej nezabezpečil ochranu proti postupu úradu a žiadala, aby súd určil, že ústredie porušilo jej právo na opravný prostriedok. Podľa § 246 ods. 1, 2 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon, b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Navrhovateľka sa návrhom domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý podala proti odporcovi v 1. rade Ústrediu práce, sociálnych vecí a proti odporcovi v 2. rade Úradu práce, sociálnych vecí v Bratislave. V zmysle citovanej právnej normy ustanovenej v § 246 ods. 2, písm. b/ O.s.p. zákonodarca zveril do vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd bol vecne príslušný na konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý podala proti odporcovi v 1. rade Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže ide o orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Z petitu návrhu v danom prípade vyplýva, že navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny porušilo jej právo na účinný opravný prostriedok, ktoré bolo porušené odvolacím orgánom v rozpore s čl. 13 a čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne žiadala, aby súd uložil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s § 250v ods. 8 O.s.p., čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, čI. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. povinnosť vyplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 2.100 eur v lehote do dvoch mesiacov od vydania súdneho rozhodnutia, ako čiastočné zadosťučinenie za emocionálne strádanie a sociálne vylúčenie, ktorému čelila v príčinnej súvislosti s porušením jej práv na účinný opravný prostriedok, neposkytnutie účinnej ochrany sociálnym právam a zásade rovnakého zaobchádzania. Zákonodarca v právnej norme § 250v ods. 3 ustanovuje, že návrh na konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný, ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. V právnej norme § 250v ods. 4 O.s.p. ustanovuje, že o návrhu na konanie podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne rozsudkom. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Pokiaľ sa teda navrhovateľka návrhom podaným proti odporcovi v 1. rade - Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny domáhala, aby súd určil, že Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny porušilo jej právo na účinný opravný prostriedok, ktoré bolo porušené odvolacím orgánom v rozpore s čl. 13 a čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, takýto návrh zákonodarca v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. považuje za neprípustný, z ktorých dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh navrhovateľky v uvedenej časti zamietol rozsudkom z dôvodu jeho neprípustnosti. Pokiaľ sa navrhovateľka návrhom podaným proti odporcovi v 1. rade - Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny domáhala, aby súd uložil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v súlade s § 250v ods. 8 O.s.p., čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, čI. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a § 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. povinnosť vyplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 2.100 eur v lehote do dvoch mesiacov od vydania súdneho rozhodnutia, ako čiastočné zadosťučinenie za emocionálne strádanie a sociálne vylúčenie, ktorému čelila v príčinnej súvislosti s porušením jej práv na účinný opravný prostriedok, neposkytnutie účinnej ochrany sociálnym právam a zásade rovnakého zaobchádzania, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že o návrhu navrhovateľky v tejto časti nemá právomoc na konanie v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (podľa §§ 244 a nasl. O.s.p.
O.s.p.), keďže navrhovateľka uvedeným nárokom sa domáhala vyplatenia primeraného finančného zadosťučinenia na základe zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti v súlade s §§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, o ktorom nároku má právomoc konať a rozhodovať všeobecný súd v občianskoprávnom konaní, a preto najvyšší súd na základe zásady hospodárnosti konania uvedeným rozhodnutím postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie o tomto uplatnenom nároku navrhovateľky v zmysle § 250d ods. 2 O.s.p. Na konanie o návrhu navrhovateľky podaného proti odporcovi v
1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
5 O.s.p. tak, že navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže v konaní o návrhu proti odporcovi 1/ nebola úspešná. Najvyšší súd v danej súvislosti dáva do pozornosti navrhovateľky, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie o jej nároku na finančnú náhradu titulom zadosťučinenia ochrany práva jej osobnosti a súčasne bude vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie o jej nárokoch proti odporcovi 2/, v ktorých konaniach podľa jeho výsledku príslušný súd rozhodne o náhrade trov tohto konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.