Obsah (7)
§ 9§ 2501§ 250f§ 250q§ 212§ 219§ 224Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžr/86/2012 Identifikačné číslo spisu: 3011200645 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2013 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:
§ 9zákona č.
229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskeho majetku v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „ zák. č. 229/1991 Zb.“) a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodol tak:
- že navrhovatelia ako oprávnené osoby nespĺňajú podmienky uvedené v § 9 ods. l zák. č. 229/1991 Zb. na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za nehnuteľnosti, a to 1.
- v k.ú. W. P. vedené v pozemnoknižných vložkách (ďalej „PKV“) č. 465 a č. 759, 1.
- v k.ú. B. na nehnuteľnosti vedené v PKV č. 4, 7, 21, 24, 27, 39, 46, 50, 59, 65, 69, 78, 97,111, ako aj 211, 1.
- v k.ú. A.-R. na nehnuteľnosti vedené v PKV č.279 a 1.
- v k.ú. M. na nehnuteľnosti vedené v PKV č. 264, 295, 298, 299, 600, 649, 651, 677, na ktoré si uplatnila nárok L. Q., bytom F., Q. v zastúpení JUDr. Jozefom Bičanom, M. Bela č. 80, Trenčín na bývalom Pozemkovom úrade v Trenčíne dňa 30.12.
- Vo svojom rozhodnutí odporca ďalej uviedol, že návrh na vydanie nehnuteľností si pôvodne v zákonnej lehote uplatnila uvedená pani L. Q.. Nakoľko jej žiadosť nebola úplná, tak ju Pozemkový úrad Trenčín už dňa 16.03.1993 vyzval na predloženie dohody o vydaní nehnuteľností s povinnou osobou a upozornil ju na doklady, ktoré má k dohode predložiť. Neskôr Okresný úrad Trenčín dňa 14.07.2000 ju opäť vyzval prostredníctvom jej právneho zástupcu na predloženie dohody a keďže ten nereagoval, vyzval dňa 03.10.2000 priamo pani Q. na doplnenie podania.
- Táto v priebehu reštitučného konania zomrela a do konania vstúpili navrhovatelia ako jej závetní dedičia, ktorých odporca vyzval na doplnenie a zároveň prerušil konanie. Dňa 29.06.2011 ich právna zástupkyňa požiadala o predĺženie lehoty na predloženie dokladov a oznámila, že výzvu oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľností adresovanú povinnej osobe nemá k dispozícii a nemôže ju predložiť s tým, že identifikáciu parciel ako podklad pre výzvu povinnej osobe nemá k dispozícii.
- Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že uplatnenie nároku je samostatný právny úkon oprávnenej osoby, ktorý nemá účinky začatia konania a správne konanie je začaté dňom, keď správnemu orgánu dôjde dohoda oprávnenej a povinnej osoby o vydaní nehnuteľností spolu s návrhom na schválenie alebo s návrhom na rozhodnutie o vlastníctve, ak k dohode nedošlo
§ 9zák.
č. 229/1991 Zb. Avšak v danom prípade neboli splnené podmienky citovaného ustanovenia § 9 ods. 1, nakoľko oprávnená osoba nevyzvala povinnú osobu v lehote stanovenej zákonom na vydanie nehnuteľností. II. Konanie na prvostupňovom súde
- Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podali navrhovatelia v zastúpení advokátkou na Krajský súd v Trenčíne opravný prostriedok z 30.08.2011 (č.l. 4) cestou odporcu. Prostredníctvom uvedeného opravného prostriedku sa domáhali zrušenia vydaného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietali, že pôvodná vlastnícka si riadne a včas uplatnila nárok a keďže 13.01.1999 zomrela, nemohla prevziať výzvu správneho orgánu zo dňa 14.08.
- Ďalej vyslovili nesúhlas s právnym záverom odporcu o nesplnení podmienok uvedených v § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., keďže uvedený zákon neobsahuje ustanovenie o preklúzii práva pre prípad nepredloženia dohody o vydaní nehnuteľnosti.
navrhovateľov, ak k dohode nedôjde, má správny orgán rozhodnúť vo vlastnej právomoci postupom
§ 9ods.
4 zák. č. 229/1991 Zb., ale súčasne zdôraznili, že odporca doteraz rozhodnutie nevydal.
- Tiež navrhovatelia zdôraznili, že pani L. Q., ktorá uplatnila nárok v posledný deň lehoty, nemohla vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľností, pretože jej príslušný správny orgán nevyhotovil identifikáciu parciel, čo jej bolo oznámené prípisom z 28.08.
- Na uvedenom základe navrhovatelia vyslovili záver, že odporca oprel rozhodnutie o nemožnú právnu skutočnosť, t.j. takú, ktorú oprávnené osoby nedokázali splniť - viď že nepredložili dohodu o vydaní nehnuteľností bez identifikácie parciel.
- Krajský súd postupom
§ 2501a nasl.
O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania bez pojednávania
§ 250fods.
2 O.s.p., čo nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že rozhodnutie je v súlade so zákonom, a postupom
§ 250qods.
2 O.s.p. ho potvrdil.
- S odkazom na ustanovenia § 9 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 229/1991 Zb. krajský súd zdôraznil, že predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu o nevydaní nehnuteľností, konkrétne uvedených vo výroku rozhodnutia o nepriznaní náhrady pre nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Vychádzajúc z administratívneho spisu, krajský súd konštatoval, že právna predchodkyňa navrhovateľov ako oprávnená osoba po pôvodných vlastníkoch si v zákonnej lehote uplatnila reštitučný nárok, ale neobjasnila zásadnú skutočnosť, či vyzvala povinnú osobu na vydanie nehnuteľností.
- V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal najmä na to, že hoci právny zástupca bol správnym orgánom listom zo 16.03.1993 vyzvaný, tak požiadavku predložiť dohodu o vydaní nehnuteľností s povinnou osobou právny zástupca nesplnil. Rovnako nereagoval ani na výzvu zo 14.07.2000 a nasledujúca výzva z 03.10.2000 sa vrátila od oprávnenej osoby s poznámkou doručovateľa „neznáma“. Následne bolo odporcom zistené, že pani L. Q. zomrela dňa XX.XX.XXXX, a preto do reštitučného konania ako oprávnené osoby vstúpili navrhovatelia. Navrhovatelia taktiež dohodu s povinnou osobou nepredložili, napriek výzve i osobným kontaktom so správnym orgánom.
- Krajský súd preto po vykonanom prieskume konštatoval, že postup odporcu aj jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom. Pre krajský súd bolo nepochybné splnenie podmienky podať žiadosť v zákonnej lehote, avšak hmotnoprávnu podmienku, t.j. predložiť dohodu s povinnou osobou, alebo dôkaz o tom, že napriek výzve oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľností k tejto dohode nedošlo,
krajského súdu nesplnila. K tomu krajský súd dodal, že ak by pani L. Q. s uplatnením nároku predložila aj výzvu pre povinnú osobu, odporca resp. predchádzajúce správne orgány by čakali na predloženie dohody. Po predložení dohody, ktorá podlieha schváleniu správnym orgánom v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb., následne začne správne konanie, pretože sa dohoda schvaľuje rozhodnutím. 12. Po pripustení postupu, ak by k dohode vôbec nedošlo, krajský súd odkázal na ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb., t.j. odporca rozhoduje o vlastníctve oprávnenej osoby, čo
krajského súdu potvrdzuje záver, že rozhodnutiu o vlastníctve musí predchádzať preukázanie, že k dohode nedošlo. Pre krajský súd je nepochybné, že v prejednávanej veci aj námietky v odvolaní svedčia o tom, že oprávnené osoby (t.j. ani pani L. Q., ani navrhovatelia) nikdy nevyzvali povinnú osobu na vydanie nehnuteľností, a teda má krajský súd preukázaný taký skutkový stav, že oprávnené osoby nesplnili podmienky pre to, aby o vlastníctve mohol rozhodovať odporca.
- V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil to, že zák. č. 229/1991 Zb. o pôde nepozná žiadnu výnimku zo splnenia tejto podmienky, ale ani samotný zákon, resp. odporca neuvádzajú, že dochádza k preklúzii práva, a preto takúto námietku navrhovateľov, vznesenú v uvedenom duchu, označil krajský súd za nedôvodnú.
- Nakoľko krajský súd dospel po vyhodnotení jednotlivých námietok navrhovateľov, že títo neuvádzajú žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vyvrátili závery odporcu, a preto označil námietky oprávnených osôb za nedôvodné, krajský súd na ne neprihliadol a napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil. III. Odvolanie navrhovateľov; stanoviská A)
- Vo včas podanom odvolaní zo 07.05.2012 (č.l. 28) proti rozsudku prvostupňového súdu navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne namietali, že vykonali všetko potrebné v záujme zistenia povinných osôb, menovite v záujme získania identifikácie parciel, nakoľko jedine z týchto dokladov príslušnej správy katastra je možné
mienky navrhovateľov pripraviť a zaslať výzvu na vydanie povinnej osobe, resp. povinným osobám. 16. Ďalej zdôraznili, že súd prvého stupňa neprihliadol na ich odvolacie dôvody, popísané v časti IV. návrhu na preskúmanie rozhodnutia, ani na obsah odpovede Katastrálneho úradu v Trenčíne, z ktorej časť takto citovali: „Až na základe posúdenia týchto dokladov požiada priamo PÚ od SK v Trenčíne o identifikáciu parciel....“. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovatelia dospeli k záveru, že úradný doklad potrebný na - zistenie povinnej osoby a - zaslanie výzvy na vydanie majetku
ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. na to príslušný orgán štátu odmietol vydať. 17. V súvislosti s uvedeným navrhovatelia poukázali na ustanovenia § 1 a 3 Správneho poriadku, ktoré im však hore uvedeným postupom štátnych orgánov odňalo právo na reštitúciu z dôvodu, že nevyzvali povinné osoby
ust. § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Takýto postup orgánov štátu navrhovatelia identifikovali ako že je v rozpore medzi inými aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Protokolu č.
- k Dohovoru ako aj čl. 12 a čl. 46 ods. l a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
- Záverom navrhovatelia požiadali o zmenu napadnutého rozsudku krajského súdu tak, že zrušuje napadnuté rozhodnutie odporcu a vec vráti odporcovi na nové konanie. B)
- Z vyjadrenia odporcu zo dňa 16.05.2012 (č.l. 36) vyplýva, že zotrváva na svojom doterajšom výklade ustanovenia § 9 ods. l zák. č. 229/1991 Zb.,
ktorého oprávnená osoba zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným odporca zdôraznil, že správne konanie v reštitučnom nároku je začaté dňom, keď správnemu orgánu dôjde dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby o vydaní nehnuteľností spolu s návrhom na jej schválenie (viď § 9 ods. 2), alebo návrh na rozhodnutie o vlastníctve
§ 9ods.
4 zák. č. 229/1991 Zb., ak k dohode nedošlo. 20. Práve obsah námietok navrhovateľov svedčí
odporcu o tom, že títo nikdy nevyzvali povinnú osobu na vydanie nehnuteľností. Zák. č. 229/1991 Z.z.
odporcu nepozná žiadnu výnimku zo splnenia povinnosti žiadateľov vyzvať povinnú osobu.
- Záverom odporca požiadal odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu potvrdil a podanému odvolaniu nevyhovel. IV. Právne názory odvolacieho súdu
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
§ 212v spojení s § 246c ods.
1 a § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
- Najvyšší súd upozorňuje, že podstatou odvolania, ako aj podaného opravného prostriedku, ktorou sa navrhovatelia domáhajú preskúmania rozhodnutia odporcu, je skutková otázka, či podklady zaslané žiadateľmi v reštitučnom konaní boli dostatočné. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
- Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) v medziach hore načrtnutej otázky.
- Najvyšší súd na prvom mieste musí zdôrazniť, že základný cieľ zákonodarcu, ktorým sa spravoval pri prijatí zák. č. 229/1991 Zb. s mimoriadnym dopadom na právnu istotu jednotlivcov, je načrtnutý v jeho preambule nasledovnými slovami: „Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe - zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, - dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a - upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia uznieslo sa na tomto zákone“.
- Z uvedeného ustanovenia preto vyplýva, že úprava vlastníckych vzťahov a prinavrátenie vlastníctva, ktoré bolo v rozhodnom období narušené, oprávneným osobám je hlavnou myšlienkou prijatého zákona. Preto
režimu tohto zákona je nutné postupovať, aby vlastníctvo v zákone pomenovanými majetkovými krivdami mohlo byť riadne obnovené bez vzniku ďalších krívd.
§ 9ods.
1 zák. č. 229/1991 Zb. v znení platnom v čase vydaného rozhodnutia (t.j. 27.07.2011) nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.
§ 9ods.
2 zák. č. 229/1991 Zb. v hore uvedenom znení dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.
§ 9ods.
3 zák. č. 229/1991 Zb. v hore uvedenom znení rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.
§ 9ods.
4 zák. č. 229/1991 Zb. v hore uvedenom znení platí, že ak k dohode
odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
§ 9ods.
7 zák. č. 229/1991 Zb. v hore uvedenom znení proti rozhodnutiu pozemkového úradu
odsekov 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd. 27. Hlavným argumentom navrhovateľov je ich záver, že príslušný orgán štátu im odmietol vydať úradný doklad potrebný na zaslanie výzvy na vydanie majetku
ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Uvedená argumentácia nemá oporu v zákone, s čím sa riadne vysporiadal odporca a čo aj potvrdil krajský súd. Zaslanie výzvy na vydanie majetku
ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. je vyslovene v dispozícii osôb, ktoré v zmysle citovaného zákona hodlali požiadať o prinavrátenie vlastníctva a týmto spôsobom musia upozorniť pod sankciou zániku svojho práva na konanie o podanej žiadosti doterajšieho držiteľa o svojom úmysle. Preto bolo celkom oprávnené, že aj v tomto prípade odporca na splnení zákonnej podmienky, t.j. na jej preukázaní, trval. Nakoľko však navrhovatelia uvedenú podmienku nepreukázali, správne krajský súd prieskum napadnutého rozhodnutia uzavrel s tým, že odporca rozhodol v súlade so zákonom. V.
- Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľmi uvádza, že napadnuté rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.
- Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok navrhovateľov ako aj argumentácie odporcu Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
§ 219ods.
2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 30. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
§ 224ods.
1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešným navrhovateľom právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. 31. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).