2 OSP potvrdil rozhodnutie z 20. júna 2011 číslo XXX XXX XXXX X, ktorým
1, § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi predčasný starobný dôchodok v sume 259,90 € mesačne s účinnosťou od
2 OSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa aj napriek úspechu v konaní nemá právo na ich náhradu. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa nevykonal všetko potrebné dokazovanie. Nesúhlasil s výškou predčasného starobného dôchodku, lebo
jeho názoru nepostačuje ani na krytie bežných životných nákladov. Ďalej namietal, že sudkyňa neprijala jeho žiadosť o odklad prejednania veci napriek dôvodnému ospravedlneniu a vec prejednala bez jeho prítomnosti a bez jeho súhlasu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Odvolací súdu najprv k procesnej námietke navrhovateľa uvádza, že
2 OSP predvolanie musí súd účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Krajský súd predvolanie na pojednávanie konané
1 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ v opravnom prostriedku ako aj v odvolaní namietal správnosť výšky priznaného predčasného starobného dôchodku z dôvodu, že odporkyňa pri výpočte jeho výšky nezohľadnila obdobia zamestnania zaradené do II. pracovnej kategórie ani obdobia výkonu rovnakého zamestnania (pilčík) ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Treba poznamenať, že súd prvého stupňa zistil v celom rozsahu skutkový stav,so všetkými námietkami navrhovateľa sa v dôvodovej časti rozsudku zaoberal a
názoru odvolacieho súdu ich vecne správne aj odôvodnil. Preto odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na zistený skutkový stav ako aj na odôvodnenie rozsudku a v zmysle § 219 ods. 2 OSP dopĺňa nasledovné.
1 zákon o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
2 zákon o sociálnom poistení suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok
odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 1. januárom 2004, t.j.
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“). Z dôchodkového zabezpečenia
zákona o sociálnom zabezpečení sa poskytujú tieto dôchodky: starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny (§ 7 písm. a). Druhom starobného dôchodku je aj pomerný starobný dôchodok (§ 26). Z uvedeného je zrejmé, že pred 1. januárom 2004 zákon o sociálnom zabezpečení nepriznával nárok na predčasný starobný dôchodok. Ak bol navrhovateľovi priznaný predčasný starobný dôchodok
zákona o sociálnom poistení, potom ustanovenie § 274 citovaného zákona na účely porovnávania výpočtu sumy dôchodku
zákona o sociálnom zabezpečení nemožno použiť. Nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie
tohto ustanovenia na účely výpočtu sumy dôchodkovej dávky možno použiť len pri rozhodovaní o starobnom dôchodku, o pomernom starobnom dôchodku alebo invalidnom dôchodku (viď rozhodnutie č. 59, uverejnené v čiastke č. 4/2012 Zbierky stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky). Nárok na dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená
predpisov účinných do 31. decembra 2003 sa teda netýka predčasného starobného dôchodku, lebo takýto druh dôchodkovej dávky právny predpis do tohto dňa neupravoval, a to bez ohľadu na to, že dovŕšením dôchodkového veku
zákona o sociálnom poistení sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že na nový výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý vznikne zmenou z predčasného starobného dôchodku dovŕšením dôchodkového veku jeho poberateľa, nie je daný právny dôvod. Skutočnosť, že navrhovateľ nevedel, že prepočet predčasného starobného aj
zákona o sociálnom zabezpečení nie je možný, nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia odporkyne. Na základe žiadosti o predčasný starobný dôchodok mohol byť navrhovateľovi vypočítaný predčasný starobný dôchodok len
zákona o sociálnom poistení, ktorý zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v takomto prípade nepozná. Navrhovateľ však vo zvýhodnenej II. pracovnej kategórii nezískal počet rokov, odôvodňujúcich skorší odchod do dôchodku. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že zaradenia zamestnania do troch pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia
druhu vykonávaných prác bolo možné len do 31. decembra 1999 (§ 14 ods. 1 v spojení s § 16 zákon o sociálnom zabezpečení). Hodnotenie samostatne zárobkovej činnosti vo zvýhodnenej kategórie zákon o sociálnom zabezpečení neumožňoval, a to ani pred zrušením pracovných kategórií. Pre úplnosť ešte uvádza, že do zvýhodnenej pracovnej kategórie nemohli byť navrhovateľovi započítané doby, v ktorých zamestnanie pilčíka vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba. Po vzniku nároku na starobný dôchodok mu však už bude odporkyňa môcť porovnať len výšku starobného dôchodku (na ktorý sa zmení predčasný starobný dôchodok) s výškou starobného dôchodku
predpisov, účinných do 31. decembra 2002, ak o takýto prepočet navrhovateľ požiada. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zodpovedá zákonu, a preto
OSP rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá právo na náhradu trov konania, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.