1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.
1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Z obsahu predloženého spisového materiálu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.05.2012 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KOMO-057/2012 zo dňa 16.04.2012 a uloženia povinnosti sprístupniť požadované informácie žalovanému. Žaloba je písaná vlastnou rukou a neobsahuje základné náležitosti podľa § 249 ods. 2 O.s.p. - najmä uvedenie dôvodov v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a v čom spočíva ukrátenie na jeho právach. Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Obligatórne právne zastúpenie v konaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov má priamu súvislosť s povahou predmetu konania v správnom súdnictve, ktorým je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia je možné posudzovať iba v nadväznosti na odbornú znalosť právnych predpisov. Sporom v správnom súdnictve je spravidla výklad a aplikácia právnych predpisov, a to v systéme právneho poriadku. To znamená, že pre vedenie sporu v správnom súdnictve nepostačuje znalosť izolovanej dikcie zákonného ustanovenia zo Zbierky zákonov. Pre vedenie takéhoto sporu je nevyhnutné poznať štandardné právne súvislosti. Žaloba tak, ako bola podaná nedáva súdu, ktorý má vo veci vystupovať nestranne, možnosť ju preskúmať, pretože neobsahuje tie skutočnosti, ktoré má sudca preskúmať. Musel by si ich domýšľať, čo je neprípustné. Krajský súd preto správne postupoval, keď namiesto odstraňovania komplexu vád žaloby vyzval žalobcu na preukázanie povinného právneho zastúpenia a súčasne ho poučil v zmysle § 30 O.s.p. Najvyšší súd súčasne poukazuje na to, že samotná problematika týkajúca sa vzniku fiktívnych rozhodnutí, ich právnych dôsledkov je značne odborne náročná. Materiálne preto existenciu obligatórneho právneho zastúpenia nevníma ako konfliktnú s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru ECHR (Oznámenie č. 209/1992 Zb.). Z toho dôvodu nepodal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250 k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.