f/ O.s.p. a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Namietal, že postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože ak je rozhodnutie súdu nižšieho stupňa zrušené pre procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., resp. 237 písm. f/ O.s.p., odvolací, resp. dovolací súd sa v súlade s rozhodovacou praxou v zrušovacom rozhodnutí nevyjadruje aj k skutkovým a právnym záverom súdu nižšieho stupňa (k odvolacím, resp. dovolacím dôvodom). Je nemysliteľné, aby odvolací súd pri zrušení rozhodnutia z dôvodu § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. prejudikoval rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd v napadnutom uznesení nad rámec ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 a § 226 O.s.p. inštruoval súd prvého stupňa záväzne aj v tom, ako má o veci rozhodnúť, čo následne v ďalšom konaní neumožňuje súdu nižšieho stupňa rozhodnúť podľa vlastného uváženia. Krajský súd v Bratislave záväzne určil, že pre prejednávanú vec je významný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 326/09, hoci súd prvého stupňa pri rozhodovaní pôvodne na tento nález neprihliadal a rozsudok súdu prvého stupňa v danej veci nebol v odvolacom konaní zrušený pre nedostatočne zistený skutkový stav, resp. pre nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa je tak viazaný právnym názorom krajského súdu aj v tom, že vec treba posúdiť s prihliadnutím na uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti boli len pochybenia formálneho charakteru a preto nebol dôvod, aby odvolací súd iniciatívne vyjadroval svoj subjektívny názor na vec samu a aby týmto svojim právnym názorom zaviazal súd prvého stupňa, ako má vec posudzovať, čím došlo podľa názoru generálneho prokurátora k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Žalovaná sa vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu nestotožnila s názorom generálneho prokurátora. Poukázala na ustanovenie § 243e O.s.p. a vyjadrila názor, že napadnutým uznesením odvolací súd neporušil žiadne ustanovenie zákona a takéto porušenie v súvislosti s jeho výrokovou časťou neuvádza ani generálny prokurátor. Zákon v súvislosti s podaním mimoriadneho dovolania hovorí o porušení zákona rozhodnutím súdu a takéto účinky môže mať len výroková časť rozhodnutia a nie odôvodnenie rozhodnutia. Mimoriadne dovolanie je možné podať len v prípadoch porušenia zákona, ktoré sú vymedzené v § 243f O.s.p., pričom rozhodnutie ani konanie na odvolacom súde nespĺňa žiadnu z týchto podmienok. V danom prípade nie je splnená ani podmienka nemožnosti dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami, pretože napadnuté uznesenie nie je konečným rozhodnutím o žalobcom uplatnenom nároku, nakoľko vo veci bude opätovne rozhodovať súd prvého stupňa. Nepovažuje za správny ani názor generálneho prokurátora týkajúci sa viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu, pretože vo veci bude súd prvého stupňa vykonávať ďalšie dokazovanie a skutkový a právny stav bude ustálený až po jeho dokončení. Pokiaľ odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 326/2009, odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol iba to, že je pre rozhodnutie v danej veci právne relevantný, nie však záväzný. Generálny prokurátor svojim dovolaním predbieha porušenie zákona a samotnú možnosť porušenia zákona tým, že tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodne v súlade s uvedeným nálezom ústavného súdu. Z uvedených dôvodov navrhuje zamietnuť dovolanie generálneho prokurátora. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) na podnet žalobcu generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní ani zistená. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd v konaní odňal žalobcovi možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm. f/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, že konanie na súde prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie trpí niektorou z vád v ňom taxatívne uvedených. Zrušenie ako spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu je teda obligatórne predpísané vždy, ak sa v konaní preukáže existencia takejto vady. Generálny dovolateľ tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor vo veci samej, ktorým bude súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní viazaný a to napriek tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil z procesných dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., považujúc ho za nepreskúmateľný. V prejednávanej veci sa dovolaním napadnutým uznesením, ktorým odvolací súd na odvolanie oboch účastníkov konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie, vec dostala späť do štádia prvostupňového konania, čím nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Na uvedenom nič nemení ani vyslovenie názoru odvolacím súdom v napadnutom uznesení, že pre prejednávanú vec je významný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 326/09, resp., že poukázal na rozhodnutia ESĽP, či definíciu verejného záujmu vyslovenú Ústavným súdom Českej republiky, keď toto je potrebné chápať len ako inštrukciu poskytnutú súdu prvého stupňa pre ďalší postup v konaní a potrebu zamerania sa súdom prvého stupňa na skutočnosti podstatné v konaní o ochrane osobnosti, a to pre zjavné nepochopenie súdom prvého stupňa toho, čo je podstatou konania o ochrane osobnosti, štruktúry a náležitostiach takého rozhodnutia (por. obsah odôvodnenia rozhodnutia preskúmavaného odvolacím súdom). Pokiaľ odvolací súd aj poukázal na konkrétny nález ústavného súdu v zrušujúcom uznesení, nevyslovil tým svoj právny názor vo veci, ktorým by bol súd prvého stupňa viazaný a takýto postup nezakladá existenciu procesnej vady v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/
f/ O.s.p. Súd prvého stupňa je viazaný len takým právnym názorom, ktorý bol skutočným základom zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu. Keďže odvolací súd v zrušovacom uznesení nezaujal stanovisko k správnosti záverov súdu prvého stupňa, vyslovil len pokyny pre ďalší postup v konaní po stránke procesnej. Také pokyny nie sú „právnym názorom“, ktorým by súd prvého stupňa bol obmedzený v právnom posúdení veci. Je potrebné zdôrazniť, že „právny názor“ vyslovený v zrušovacom uznesení môže vychádzať len zo skutkového stavu, ktorý bol zistený pred súdom prvého stupňa, pričom naviac, v prejednávanej veci platí zásada koncentrácie konania podľa § 118a O.s.p., v intenciách ktorých súd prvého stupňa je povinný postupovať. Odvolací súd v tomto smere rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval. Významné však je, že proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa má žalobca (aj žalovaný) zachované právo podať odvolanie, o ktorom zas bude mať povinnosť rozhodnúť odvolací súd, pričom v danom (aktuálnom) štádiu konania (t.j. v uznesení, ktoré nie je právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu v merite veci), nemožno za odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom považovať inštrukciu a upozornenie odvolacím súdom na veci podstatné pre ďalší správny postup a rozhodnutie v tomto konaní. Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že argument generálneho prokurátora, že postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) neobstojí. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho opravný prostriedok zamietol podľa § 243b ods. 1
2 O.s.p. ako nedôvodný. O trovách konania dovolací súd nerozhodol z dôvodu, že v konečnom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane dovolacieho (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.