1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. možno mimoriadnym dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd v konaní o mimoriadnom dovolaní bez zreteľa na to, či boli alebo neboli generálnym prokurátorom uplatnené (viď § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.). Procesné vady konania vymenované v § 237 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) neboli generálnym prokurátorom namietané a v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšli najavo. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. Podľa názoru generálneho prokurátora došlo v konaní k takejto vade tým, že súdy nevenovali dostatočnú pozornosť otázke, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol (§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450 (§ 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. moderačné právo súdu (ius moderandi), ktoré sa primerane uplatňuje aj v tých prípadoch tzv. regresného práva poistiteľa, na ktoré sa vzťahuje § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmyslom tohto moderačného práva je zmiernenie dopadov zodpovednosti za škodu na škodcu v tých prípadoch, v ktorých by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu predstavovalo preškodcu - so zreteľom na všetky okolnosti - neprimeranú tvrdosť (R 144/1951). Uvedené ustanovenie vychádza z toho, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých škoda nebola spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v neredukovanom rozsahu bolo v rozpore s preventívnymi aj reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu, a tiež v rozpore s princípom spravodlivosti. Hľadiská, ktoré sú vymenované v § 450 Občianskeho zákonníka, sú uvedené len ako príklady (viď „najmä“ v texte ustanovenia), preto nie je vylúčené, že súd v rámci uplatnenia moderačného práva prihliadne, avšak vždy s adekvátnym odôvodnením, aj na iné individuálne, v zákone výslovne neuvedené okolnosti. Môže ísť o okolnosti vecnej povahy (vyplývajúce napríklad z toho, aká škoda vznikla, ako k nej došlo, čo ju spôsobilo) alebo osobnej povahy (kto škodu spôsobil, aké sú jeho osobné, zdravotné, sociálne pomery, komu bola škoda spôsobená a pod.). Osobitne treba zdôrazniť, že súd uplatňuje moderačné právo podľa tohto ustanovenia vždy bez ohľadu na to, či primerané zníženie náhrady niektorý z účastníkov konania navrhol (viď R 34/1969 a R 22/1979). I keď zákon neurčuje striktne kritériá, ktoré naplňujú obsah pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ani nevyžaduje, aby boli splnené všetky výslovne vymenované kritériá, je nevyhnuté, aby súd v každom prípade všetky okolnosti, ktoré by z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia mohli byť významné, poznal, posúdil, v rozhodnutí uviedol a výsledok posúdenia vysvetlil. V danom prípade súdy nižších stupňov dospeli k záveru, že dopravnú nehodu a pri nej vzniknutú škodu spôsobil výlučne žalovaný. Zhodne tiež konštatovali, že žalobkyňa poskytla poškodenému poistné plnenie za žalovaného a že voči žalovanému opodstatnene uplatnila svoje regresné právo v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka. Potiaľ generálny prokurátor správnosť ich rozhodnutí nespochybňuje; namieta ale, že v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže v preskúmavanej veci prešli na žalobkyňu práva poškodeného voči fyzickej osobe, bola opodstatnená primeraná aplikácia § 450 Občianskeho zákonníka (§ 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V zmysle vyššie uvedeného výkladu - aj bez toho, aby to žalovaný navrhol - mali súdy posúdiť, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, s prihliadnutím na ktoré treba zmierniť následky zodpovednosti za škodu dopadajúce na škodcu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov nevyplýva, či a ako sa súdy zaoberali otázkou uplatnenia moderačného práva (§ 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka
Napadnuté rozhodnutia nevysvetľujú, či skutkové zistenia, ktoré vzali súdy na zreteľ pri rozhodovaní, (ne)prichádzali do úvahy ako prípadné dôvody, ktoré (ne)opodstatňujú redukciu výšky náhrady vyplývajúcej z regresného práva uplatneného žalobou. Z odôvodnení týchto rozhodnutí nevyplýva ani to, či súdy - z aspektov významných pre uplatnenie moderačného práva - zohľadňovali všetky relevantné vecné a osobné hľadiská (viď vyššie) a k akým záverom pri tom dospeli. V dôsledku toho rozhodnutia napadnuté mimoriadnym dovolaním nemajú všetky zákonom predpokladané náležitosti (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a sú nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je vonkajším prejavom tzv. inej vady konania (R 111/1998). So zreteľom na to dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor opodstatnene namieta, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a že dôvodne navrhuje, aby rozhodnutia súdov nižších stupňov boli zrušené. Najvyšší súd vzhľadom na to zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p
2 O.s.p.). Pokiaľ generálny prokurátor namietal aj nesprávnosť právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), na ktorom spočívajú predmetné rozhodnutia, najvyšší súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Keďže súdy v danom prípade nevysvetlili, či a ako skúmali podmienky uplatnenia moderačného práva v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka, a dostatočne neodôvodnili právne závery, ku ktorým dospeli, nemal najvyšší súd možnosť posúdiť správnosť právneho posúdenia, na ktorom založili svoje rozhodnutia. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.