Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sža/6/2014 Identifikačné číslo spisu: 1013201428 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 8

, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, a pretože udelenie azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle v konaní podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle nie je zo zákona možné, krajský súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ ma za to, že súd nedostatočne posúdil skutkový stav veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôkazov. Na základe toho, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal rozsudok, ktorým rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. III. Stručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny. Vyjadril presvedčenie, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právna zástupkyňa v odvolaní, neuviedli ani nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca je toho názoru, že krajský súd, ako aj samotný správny orgán, objektívne posúdil všetky relevantné okolností týkajúce sa predmetnej veci. Odporca má za preukázané, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie,

§ 8

, 10 13a alebo 13b zákona o azyle, čo vo svojom rozhodnutí potvrdil aj krajský súd. IV Argumentácia rozhodnutia odporcu Rozhodnutím č. ČAS: MU-152-10/PO-Ž-2013 z

1. mája 2013 odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a/, ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že počas zaistenia v ÚPZ Medveďov navrhovateľ pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru SR v ÚPZ Medveďov opakovane požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že si v Číne požičal veľa peňazí. Keby sa vrátil do Číny, ľudia od ktorých si peniaze požičal by mu spôsobili nepríjemnosti. Na Slovensku chce zostať, lebo verí, že mu bude poskytnutá ochrana. Chcel by na Slovensku podnikať, otvoriť si reštauráciu. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že: o azyl žiada z tých istých dôvodov ako v prvej žiadosti. V krajine pôvodu si požičal väčšiu sumu peňazí a nedokáže ich splácať. Pôvodne to bola suma 40-50 tisíc euro, ale po pripočítaní úrokov je to už suma vyššia. Peniaze si požičal od súkromných osôb, Čínu opustil z ekonomických dôvodov. Uživiť by sa dokázal aj doma, ale počul, že mimo Číny sa dá zarobiť viac peňazí, tak sa rozhodol vycestovať. V krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie. Trestne stíhaný taktiež nebol. Podľa odporcu v priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu pojmu „utečenec“ zo
2. februára 1996 sa každá žiadosť o udelenie azylu na území SR skúma individuálne, na základe predložených skutočností a je vo vlastnom záujme žiadateľa, aby predložil potrebné dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti. Na základe výpovede a všetkých dostupných informácií je podľa odporcu zrejmé, že žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

§ 8, 10 zákona o azyle.

Svoju žiadosť zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastavania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Navrhovateľ taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo 13b zákona o azyle. V prípade návratu do Číny mu nič nehrozí, nebol mu uložený trest smrti, nehrozí mu mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Počas pohovoru iba uviedol, že sa obáva veriteľov, ktorí mu požičali peniaze, že by ho zbili, nakoľko svoj dlh voči nim narastá a nespláca ho. Jeho obava pred veriteľmi o svoju bezpečnosť sa javí ako neopodstatnená. Podľa dostupných informácií čínski predstavitelia sa zaviazali zakročiť proti neoprávneným úverovým sieťam, ktoré sú podľa ekonómov priamym výsledkom štátneho monopolu nad formálnymi úvermi. Existuje tiež obrovské rozpätie medzi úrokovými sadzbami získaných z úspor a tými, ktoré si účtujú z pôžičiek, takže je tu dosť veľký priestor na vytvorenie zisku. Dôkazom tohto boja proti úžerníctvu je i rozsudok smrti pre ženu z východočínskej provincie Zhejiang, odkiaľ pochádza aj menovaný, za „nelegálne získavanie finančných prostriedkov“ na neoficiálnych peňažných trhoch. Zástupca vedúceho sudcu oddelenia trestného konania najvyššieho súdu L. povedal, že miera prísnosti trestu za nelegálne získavanie finančných prostriedkov je vyššia ako u iných ekonomických trestných činov, čo predstavuje odhodlanie krajiny dôsledne potláčať nezákonné získavanie financií v súlade s právnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že menovaný po návrate do krajiny pôvodu sa môže obrátiť na štátne orgány, ktoré by mu pomohli riešiť jeho problémy s veriteľmi, ak by bol nimi ohrozený. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosťou o azyl sa menovaný snaží len o zlepšenie svojej životnej situácie. V prípade návratu do krajiny pôvodu možnosť bezdôvodného bezprávia, ako hlavnej príčiny obavy z návratu mu teda nehrozí. Dôvody, ktoré žiadateľ uviedol však nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v žiadnej krajine. Zákonným predpokladom udelenia azylu je preukázanie existencie opodstatnenosti obáv žiadateľa o azyl z prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, z dôvodu zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Otázka opodstatnenosti obáv z prenasledovania sa musí zvažovať vo svetle okolností každého jednotlivého prípadu. K subjektívnej kategórii strachu, ktorý je stavom mysle, je kladená podmienka opodstatnenosti. To znamená, že nie iba stav mysle je rozhodujúci pre priznanie azylu, ale tento musí byť podložený aj objektívnou situáciou. Pretože existenciu obáv akéhokoľvek charakteru ako subjektívneho pocitu nemožno vylúčiť, za predpokladu, že by tieto súviseli s údajnými problémami s veriteľmi, mal by menovaný nárok na poskytnutie azylu iba v prípade preukázania, že ak by išlo o obavy boli opodstatnené a aby išlo o perzekúciu v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za jeho politické názory takého charakteru, ktoré by spĺňali podmienky na udelenie azylu v zmysle Konvencie z roku 1951 a zákona o azyle. Odporca s odkazom na všeobecne dostupné zdroje konštatoval, že od konca sedemdesiatych rokov 20. storočia sa Čína zmenila z uzatvoreného, centrálne plánovaného systému na trhovo orientovaný, ktorý zohráva významnú globálnu úlohu - v roku 2010 sa Čína stala najväčším svetovým exportérom. Reformy začali vyraďovaním kolektivizovaného poľnohospodárstva a rozšírením postupnej liberalizácie cien, fiškálnej decentralizácie, zvýšením autonómie štátnych podnikov, vytváraním rozmanitého bankového systému, vývojom akciových trhov, rýchlym rastom súkromného sektora a otvorením sa zahraničnému obchodu a investíciám. Čína zaviedla reformy postupným spôsobom. V posledných rokoch Čína obnovuje svoju podporu pre štátom vlastnené podniky v odvetviach, ktoré považuje za dôležité pre „ekonomickú bezpečnosť“, snažiac sa explicitne o podporu konkurencieschopnosti národných podnikov na celosvetovej úrovni (...). Reštrukturalizácia ekonomiky a z toho vyplývajúce zvýšenie efektívnosti prispeli k viac ako desaťnásobnému zvýšeniu HDP od roku 1978. Merané na základe parity kúpnej sily (PPP), ktorá reguluje cenové rozdiely, Čína bola v roku 2012 druhou najväčšou ekonomikou na svete po Spojených štátoch po tom, čo prekonala Japonsko v roku 2001. Dolárové hodnoty poľnohospodárskej a priemyselnej výroby v Číne prevýšili tie v USA, Čína je druhá po USA v hodnote služieb, ktoré produkuje. Napriek tomu, príjem na obyvateľa je nižší ako svetový priemer. Vzhľadom na to, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

§ 8

, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle, zamieta sa jeho žiadosť o azyl na území SR ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. V Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. marca 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa ust § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

§ 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa §

1. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchmi navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu, z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu z
2. apríla 2013 vyplýva, že o udelenie azylu žiadala z tých istých dôvodov ako v predchádzajúcom konaní. V krajine pôvodu si požičal väčšiu sumu peňazí a nedokáže ich splácať. Pôvodne to bola suma 40-50 tisíc euro, ale po pripočítaní úrokov je to už suma vyššia. Peniaze si požičal od súkromných osôb. Čínu opustil z ekonomických dôvodov. Uživiť by sa dokázal aj doma, ale počul, že mimo Číny sa dá zarobiť viac peňazí, tak sa rozhodol vycestovať. V krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie. Trestne stíhaný taktiež nebol. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej tým, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Pretože dôvody ako hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok nezakladajú žiaden relevantný dôvod pre udelenie azylu na území SR, odporca jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú zamietol. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom, že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b, najmä na ekonomických dôvodoch. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné. Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach na tieto závery krajského súdu odvolací súd odkazuje. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.